III. ÚS 42/2023

1. V súlade s § 67 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripájam k nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 42/2023 odlišné stanovisko, ktoré sa týka výroku o nevyhovení ústavným sťažnostiam sťažovateľov v piatom a šiestom rade (sťažovatelia, ktorí neboli obvinení). 2. Z obsahu spisu vyplýva, že sťažovatelia sa stali súčasťou silnej konfrontácie v polícii. Vôbec nie ojedinele sa hovorí o „vojne v polícii“. Sťažovatelia vyšetrovali rôzne skutky, ktorých sa mali dopustiť prominentné osoby (vrátane funkcionárov rezortu vnútra), no im samým sa vytýka, že ich pracovnou metódou sa stali neštandardné postupy, až manipulácia s dôkazmi, za čo bolo niektorým sťažovateľom (1 až 4) vznesené obvinenie. S tvrdenou manipuláciou dôkazov súvisia aj napadnuté príkazy na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazov-zvukových záznamov (ďalej len „príkazy na odposluchy“). 3. Je všeobecne známe, že kvôli napätiu v polícii došlo k stretnutiu najvyšších ústavných činiteľov (vrátane vtedajšej pani prezidentky) na pôde Slovenskej informačnej služby. Obsah spisu potvrdzuje toto napätie okrem iného aj medzi sťažovateľmi ako vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry (ďalej len „NAKA“) a Úradom inšpekčnej služby (ďalej len „UIS“), do ktorého pôsobnosti patrí vyšetrovanie trestnej činnosti policajtov. 4. Ústavné hodnoty musia byť garantované zakaždým a každému. Na uvedené som poukazoval aj v odlišnom stanovisku k uzneseniu sp. zn. III. ÚS 637/2022 (ďalej len „kauza chata“), v ktorom som prezentoval svoj otvorený nesúhlas s rozhodnutím senátu vybaviť vec bez jej úplného vecného prieskumu. Išlo o konanie, kde bol sťažovateľom aktuálny predseda vlády. Odposluchy považujem za jedny z najzávažnejších zásahov do základných práv. 5. Uvedený prípad sa mal týkať tzv. „profilových káuz“ (k tomu pozri napríklad vyjadrenie bývalého špeciálneho prokurátora: „Pýtal som sa generálneho prokurátora, či jeho prísľub platí aj na profilové kauzy typu Dobytkár či Očistec...“ odkaz: https://www.postoj.sk/149273/zilinka-prerozdelil-prokuratorov-lipsic-ide-na-legislativny- odbor.), z čoho možno vyvodiť, že išlo o zásadnú agendu v rámci práce sťažovateľov. 6. Na prípad sťažovateľov v konaní sp. zn. III. ÚS 42/2023 budem pre zjednodušenie ďalej v texte používať skratku „kauza kancelária“. Tak ako som v odlišnom stanovisku ku kauze chata zdôrazňoval, že vec bolo potrebné preskúmať meritórne, nič nemením na svojom postoji ani pri kauze kancelária, no rešpektujem zjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu (PLz. ÚS 1/2024) prijaté v priebehu konania, ktorým bol senát pri rozhodovaní viazaný. Podľa zjednocujúceho stanoviska: «ak prichádza v konkrétnej veci do úvahy trestnoprocesná obrana proti nelegálne zabezpečenému alebo vykonanému dôkazu, je dotknutá osoba ako subjekt základných práv a slobôd a zároveň subjekt trestného konania (v konaní pred súdom strana) povinná vyčerpať dostupné prostriedky nápravy priznané jej zákonom v rámci trestného konania, ústavnú sťažnosť teda môže podať až následne. Nerešpektovanie takto vyjadreného princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu je sankcionované odmietnutím ústavnej sťažnosti, resp. v nej obsiahnutej námietky pre neprípustnosť [§ 56 ods. 2 písm. d)

12. Ešte raz podotýkam, že dotknuté osoby týmto prístupom nechávame plávať trestným konaním bez toho, aby sa ustálilo, či uskutočnený zásah do súkromia bol lege artis. A na hodný čas im berieme príležitosť brániť sa. Je v prípade porušenia základného práva príkazom (na zásah do súkromia) naozaj lepšie zasahovať do už uzavretého trestného konania a znovu otvárať otázku viny? Ako mám teda po týchto otázkach rozumieť garancii efektivity ochrany pred príkazmi (na zásah do súkromia)?

. . žiaľ) neskoro. Okrem efektivity sa mi tu akosi ešte vytratil aj pojem garancie, čiže hodnota istoty. Všetci máme potenciál, len nie práve teraz. 14. Zároveň uvádzam, že tento môj kritický postoj platí aj v budúcich konaniach podľa čl. 127 ústavy, a to aj v prípade, keď odlišné stanovisko vzhľadom na pragmatickú potrebu môjho nerepetitívneho konania nepriložím. Aspekt názorového magnetizmu

16. Je namieste otázka, či neovplyvní záver ústavného súdu o právnej kvalite napadnutého príkazu na odposluchy a kvalite samotného dôkazu vo vzťahu k sťažovateľom 5 a 6 postup všeobecných súdov aj pri ostatných sťažovateľoch (1 až 4)? Aj napriek odmietnutiu voči nim ide totiž o obdobné právne dokumenty, ktoré boli meritórne verifikované voči dvom sťažovateľom, pričom budúci potenciálny výrok o ich ústavnej neudržateľnosti by bol problematický práve smerom k sťažovateľom 5 a 6. Naopak, výrok terajší fakticky znamená ústavnú udržateľnosť aj voči sťažovateľom 1 až 4, hoci formálne senát ústavného súdu vec meritórne smerom k nim neskúmal. Bude teda všeobecný súd pri posudzovaní právnej kvality príkazov pri obvinených sťažovateľoch (1 ‒ 4) prehliadať úvahy ústavného súdu?

18. Vo všeobecnosti musí platiť, že spravodlivosť nielen musí byť, ale musí sa aj javiť, že je. S touto požiadavkou je v mojom ponímaní rozporný postup všeobecného súdu, ktorý svoj príkaz na odposluch založí na podnete policajta policajného útvaru, na ktorý útvar dopadá pochybnosť o nedostatku objektívnej nestrannosti a súd sa s týmto nedostatkom nevyrovná.

20. ESĽP vykladá dohovor tak, že súd musí príkaz na odposluch autenticky sám odôvodniť so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu. Podľa ESĽP nestačí odkaz na žiadosť vyšetrujúceho orgánu či prokurátora. Ak odôvodnenie príkazov tieto požiadavky nenaplní, môže to mať za následok porušenie dohovoru (pozri rozsudok ESĽP Ekimdzhiev a ostatní proti Bulharsku z 11. 4. 2022, sťažnosť č. 70078/12). Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) interpretuje právo EÚ týkajúce sa väčšej možnosti využitia argumentov uvedených v žiadosti o odposluch explicitnejšie (porov. C-349/21). 21.

musí aj podľa Súdneho dvora súd odkazujúci na žiadosť prokurátora splniť požiadavku, aby išlo o autentické závery súdu, a odkaz na odôvodnenie žiadosti o príkaz má slúžiť len na zefektívnenie sprocesovania príkazu, aby súd nemusel prerozprávavať dôvody zo žiadosti o odposluch, s ktorými sa stotožňuje.

23. Nestrannosť príslušného orgánu môže účastník konania namietať. Zároveň je však súd povinný skúmať nestrannosť ex offo, a to aj v prípade, keď účastníkovi konania uplynie lehota na namietanie nestrannosti. Lehota daná účastníkovi je len poriadkovou lehotou, a to preto, aby sa tento inštitút nezneužíval (permanentné námietky). Sťažovatelia 5 a 6, ktorí neboli obvinení, nedisponovali iným vnútroštátnym prostriedkom nápravy než ústavnou sťažnosťou. Ústavný súd v prípade sťažovateľov 5 a 6 nemal možnosť odkázať na subsidiárnu právomoc. Bol teda kľúčovým súdnym orgánom, a to aj pokiaľ ide o vyrovnanie sa s deficitom riešenia otázky objektívnej nestrannosti vyšetrovateľov UIS.

25. Preto je úloha súdu v týchto veciach zásadne špecifická, a teda nemal by byť len technokratický prepožičiavateľ pečiatky a podpisu, ale mal byť zvážiť dôvodnosť zásahu do súkromia monitorovanej osoby, ergo osôb, pričom musí uvažovať ex offo aj nad argumentáciou, ktorú by (v prípade vedomosti o odpočúvaní) predkladala monitorovaná

26. Vo verejnom diskurze bolo prezentovaných nemálo výhrad voči sťažovateľom, ktoré vyústili práve do stíhaní vo vzťahu k už spomínaným profilovým kauzám (i.a.). Pre zmenu vylúčenie vyšetrovateľa vo veci sťažovateľov po viac ako dvoch rokoch vyšetrovania indikuje, že minimálne rovnaké podozrenie sa zrkadlí na druhej strane barikády, t. j. u tých, ktorí ich vyšetrovali (nepriateľský postoj k obvineným, priateľský postoj k poškodeným; uznesenie UIS ČVS:UIS-340/OISZ-2021 z 2. novembra 2023).

28. V právnom štáte musí platiť, že spravodlivý proces musí byť garantovaný každému, pričom nie je rozhodujúce, či sa táto osoba sama dopustila (pokojne aj identického) konania, o ktorom sú pochybnosti, či nebolo non lege artis. 29. Je potrebné citlivo vnímať problematiku nestrannosti, ktorá sa dotýka nielen súdov, ale aj iných orgánov, ktoré disponujú právomocou v trestnom konaní vplývať na jeho smerovanie, a v tomto zmysle najmä prokurátorov či vyšetrovateľov Policajného zboru.

30. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku «Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.».

32. Nestrannosť je (nielen) Súdnym dvorom vnímaná ako základný predpoklad spravodlivého súdneho procesu, ktorý sa týka „rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Tento aspekt vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu“ (R. I. proti Inspecžia Judiciară a N. L., rozsudok Súdneho dvora z 11. 5 2023, C-817/21, bod 46). Nezávislá a nestranná prokuratúra je jedným zo základných predpokladov transparentného fungovania justície, ktorá podstatnou mierou prispieva k budovaniu dôvery v justičné orgány nielen na vnútroštátnej úrovni, a preto ju nemožno opomínať.

34. Ako je z obsahu spisu zrejmé, napadnuté príkazy boli vydané v roku 2021. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že jeden z vyšetrovateľov UIS bol v októbri 2023 vylúčený z vyšetrovania, (po viac ako dvoch rokoch jeho vyšetrovacích aktivitách) s odôvodnením, že mal k poškodenej vyšetrovateľke UIS priateľský vzťah a k vyšetrovanému vyšetrovateľovi nepriateľský vzťah (uznesenie UIS ČVS:UIS-340/OISZ-2021 z 2. novembra 2023).

Do akej miery participoval na podnete vylúčený vyšetrovateľ a aké väzby sú medzi ním a ostatnými vyšetrovateľmi UIS v rámci jedného tímu vyšetrujúceho sťažovateľov, zostalo nevysvetlené. 35. Je namieste otázka, kto na svete by chcel byť vyšetrovaný v takomto konfrontačnom prostredí, keď ho má vyšetrovať názorový nepriateľ (že to tak nebolo, súd nevyvrátil). Verejne známe udalosti, akými bolo vykopnutie dverí riaditeľovi NAKA pri domovej prehliadke, a pochybnosti, či nejde o revanš potom, ako sa riaditeľ stal riaditeľom UIS, úvaha o podpálení vozidla vyšetrovateľky UIS, verejné vyjadrenia bývalých riaditeľov SIS, z ktorých jeden vyjadril až obavy o snahy zaviesť policajný štát, preradenie tých vyšetrovateľov, ktorí sa verejne zastali obvinených kolegov, a pod., skôr umocňujú pochybnosti o nedostatku objektívnej nestrannosti, než aby ich rozptyľovali.