III. ÚS 426/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 426/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti a , obaja bytom , zastúpených spoločnosťou GARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Dočár, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011, takto

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn. III. ÚS 426/2015 z 8. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a (ďalej aj „sťažovatelia“, v citáciách aj „navrhovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú v predmetnom súdnom konaní účastníkmi konania v procesnom postavení navrhovateľov. Konanie, v ktorom sa sťažovatelia domáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy, začalo podaním návrhu 31. októbra 2003.

Ústavný súd už nálezom sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011 rozhodol, že v petite sťažnosti označené práva sťažovateľov boli postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie každému v sume 1 500 €, ako aj úhradu trov konania.

Z obsahu sťažnosti a predloženého súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 135/2003 ústavný súd zistil v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011takýto priebeh napadnutého konania:

- 7. marec 2011: súdny spis bol z ústavného súdu vrátený okresnému súdu,

- 10. marec 2011: súdny spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti,

- 3. máj 2011: okresnému súdu bol vrátený súdny spis, pričom krajský súd uznesením z 25. marca 2011 rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je z rozhodovania vo veci vylúčená,

- 11. máj 2011: okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. júl 2011,

- 23. jún 2011: okresnému súdu bol doručený návrh odporcu v 1. rade na prikázanie veci inému súdu,

- 25. február 2013: - okresný súd odporkyňu v 3. rade vyzval, aby zaujala stanovisko k výsluchu svedkýň, - okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby súdu oznámil, či berú návrh voči odporcom v 1. a 3. rade späť,

- 5. september 2013: okresný súd uznesením konanie voči odporcom v 1. a 3. rade zastavil, pričom po podaní odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 5. septembra 2013 krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 511/2013 predmetné uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, - 18. február 2014: - okresný súd uznesením konanie voči odporcom v 1. a 3. rade opätovne zastavil,

- 31. júl 2014: po podaní odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 18. februára 2014 krajský súd uznesením z 31. júla 2014 odvolanie odporcov v 1., 2. a 3. rade proti výroku uznesenia okresného súdu o pripustení zmeny návrhu odmietol a vo výroku o zastavení konania a o trovách konania potvrdil,

- 25. november 2014: okresný súd vstup do konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane odporcov nepripustil,

- 30. marec 2015: krajský súd uznesenie okresného súdu z 25. novembra 2014 zmenil tak, že vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov pripustil,

- 11. august 2015: okresný súd nariadil pojednávania na 30. september 2015, ktoré bolo odročené na 12. október 2015 pre účely vyhlásenia rozsudku,

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu vo vymedzenej etape napadnutého konania. Podľa názoru ústavného súdu aj keď postup okresného súdu bol v zásade plynulý, na druhej stane nebol dostatočne efektívny. V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 127/08, III. ÚS 152/08), podľa ktorej je neprijateľné, aby právna neistota sťažovateľov v napadnutom konaní nebola odstránená po uplynutí viac ako 12 rokov od začatia konania, a to ani napriek tomu, že ústavný súd už svojím nálezom sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011 konštatoval existenciu zbytočných prieťahov a okresnému súdu prikázal, aby v napadnutom konaní postupoval bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje za potrebné osobitne skúmať vykonané procesné úkony a berúc do úvahy aj celý doterajší priebeh napadnutého konania konštatuje, že neefektívnym postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu sťažovateľmi označených práv.

IV.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 10 C 135/2003 a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že okresný súd nerešpektoval príkaz ústavného súdu vyslovený v náleze sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011, ktorým okresnému súdu prikázal konať v tejto veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd považoval priznanie sumy každému zo sťažovateľov po 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní o ich sťažnosti spoločnosťou GARANT PARTNER legal s. r. o. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH v sume 355,72 € nepresahuje sumu vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľom úhradu trov konania v sume uplatnenej ich právnym zástupcom.