III. ÚS 43/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 43/2022-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Martin č. k. 2Pv/29/21/5506-5 z 15. apríla 2021 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

1. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. januára 2022 namieta porušenie svojho základného práva na odpor podľa čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím okresnej prokuratúry o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania. 2. Týmto uznesením okresnej prokuratúry, ktoré po sťažnosti sťažovateľa zamietnutej uznesením krajskej prokuratúry zo 14. júna 2021 nadobudlo tohto dňa právoplatnosť a ktoré bolo sťažovateľovi doručené pred 20. októbrom 2021, keď sťažovateľ obe predchádzajúce rozhodnutia namietal podaním generálnej prokuratúre, bolo proti sťažovateľovi podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku podmienečne zastavené trestné stíhanie pre prečin podnecovania podľa § 337 Trestného zákona s tým, že podľa § 216 ods. 2 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba 27 mesiacov. Generálny prokurátor podanie sťažovateľa z 20. októbra 2021 posúdil ako návrh podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku, no skonštatoval, že je podaný po uplynutí lehoty troch mesiacov podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku, o čom sťažovateľa upovedomil 16. novembra 2021. 3. Podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Sťažovateľom namietané uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. júna 2021 a sťažovateľ o ňom vedel najneskôr 20. októbra 2021. Preto je ústavná sťažnosť podaná oneskorene a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietnutá. Na tom nemení nič ani to, že sťažovateľ na rozhodnutie krajskej prokuratúry reagoval návrhom podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku. I tento návrh však podal oneskorene. Z toho, že nebolo vyhovené jeho návrhu podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku, nemožno vyvodiť to, že sa použije ustanovenie poslednej vety § 124 zákona o ústavnom súde, podľa ktorej ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku. Sťažovateľ sa vlastným procesným postupom pripravil o možnosť prieskumu ústavnou sťažnosťou namietaného rozhodnutia postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. Preto ani nebol dôvod na to, aby bol sťažovateľ vyzvaný na odstránenie nedostatkov návrhu podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, keď okrem iných nedostatkov ústavnej sťažnosti nebol v konaní podľa § 34 zákona o ústavnom súde zastúpený advokátom.