III. ÚS 494/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 494/2015­11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Okresný súd rozsudkom č. k. 4 C/501/2008­242 z 18. mája 2011 konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Uvedené rozhodnutie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co/316/2011­288 z 5. júna 2012 nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2012. Postup okresného súdu „v konaní vo veci samej“ bol predmetnom ústavného prieskumu v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľky, ktorú ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 453/2014­9 z 30. júla 2014 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, keď zistil, že „okresný súd v napadnutom konaní v rozsahu vymedzenom sťažovateľkou... vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu jej právnej neistoty, a preto už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh tohto konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda... nemohol už ani porušovať jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“.

Rozsudkom č. k. 4 C/501/2008­242 z 18. mája 2011 okresný súd taktiež vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Vykonal tak uznesením č. k. 4 C/501/2008­314 z 25. novembra 2014, ktorým sťažovateľke priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 491,98 €. Proti uvedenému uzneseniu z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky trov konania podal odvolanie 18. decembra 2014 právny zástupca navrhovateľa a 12. januára 2015 právna zástupkyňa sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že okresný súd dosiaľ „vec nepredložil Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní o trovách právneho zastúpenia, pričom o jej trovách nekonal a nerozhodol. Stav neistoty sťažovateľky o výsledok konania ako celku doposiaľ trvá, pričom vinou neefektívneho konania a prieťahov nebolo doposiaľ ani v konaní o trovách konania, ktoré sťažovateľke vznikli, a ani o trovách právneho zastúpenia právoplatne rozhodnuté.“. Z tohto dôvodu sťažovateľka ešte 13. marca 2015 podala predsedovi okresného súdu „sťažnosť na prieťahy a porušenie môjho práva na spravodlivé súdne konanie“.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008. Ťažiskovým argumentom, ktorým sťažovateľka odôvodňuje porušenie svojich práv, je skutočnosť, že dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o trovách predmetného konania.

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Uvedená judikatúra je sťažovateľke aj jej právnej zástupkyni známa už z uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 453/2014­9 z 30. júla 2014.

Na doplnenie ústavný súd uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Okrem toho, prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (IV. ÚS 242/07).

Ako bolo uvedené, okresný súd o trovách konania rozhodol ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, keď uznesením č. k. 4 C/501/2008­314 z 25. novembra 2014 priznal sťažovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 491,98 €. Proti uvedenému uzneseniu z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky trov konania podal odvolanie 18. decembra 2014 právny zástupca navrhovateľa a 12. januára 2015 právna zástupkyňa sťažovateľky.