III. ÚS 500/2014

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 217/03­27 z 18. februára 2004 p o r u š e n é b o l o . 2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Petra Machaja, Radlinského 47, Dolný Kubín.

Odôvodnenie:

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 500/2014­6 zo 6. augusta 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/03­27 z 18. februára 2004.

predloženia dokladov vytýčenie pojednávania na deň 2.12.1999, pojednávanie odročené z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti zo strany navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o vznesenej námietke; z KS sa spis vrátil dňa 12.4.2000, pričom sudca bol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci vytýčený termín pojednávania na deň 27.2.2004 súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu predvolania svedkov vytýčený termín pojednávania na deň 28.10.2005 pojednávanie odročené na neurčito za účelom zistenia stavu správneho konania vytýčený termín pojednávania na deň 7.4.2006 súd návrh navrhovateľa v celom

2C . Následne po personálnom posilnení súdu bol vec pridelená do senátu 6C sudkyni a po návrate zákonnej sudkyne z materskej dovolenky, bol spis vrátený . Po ďalšom personálnom posilnení súdu bola vec dňa 19.1.2011 výnimkou prevedená do senátu 9C v súlade s Dodatkom č. 1 K Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok

dňa 9.9.2013 bol určený termín pojednávania na deň 18.9.2013, ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia sa žalovaných a ich právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na termín 23.10.2013 pojednávanie dňa 23.10.2013 bolo odročené na termín 27.11.2013 za účelom výsluchu účastníkov konania pojednávanie dňa 27.11.2013 bolo odročené na termín 15.1.2014 za účelom zabezpečenia spisov Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 5C/786/98 a 5C/2105/98 dňa 10.1.2014 bol zrušený termín pojednávania a bol určený nový termín pojednávania na deň 31.1.2014 dňa 27.1.2014 bol zrušený termín pojednávania z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu z dôvodu jeho pobytu mimo územia SR a bol nariadený nový termín pojednávania na deň 28.2.2014 po vykonaní dôkazov bolo pojednávanie odročené na termín 21.3.2014 za účelom vyhlásenia rozsudku na pojednávaní dňa 21.3.2014 nebol vyhlásený rozsudok, nakoľko bolo rozhodnuté, že súd bude pokračovať v konaní výsluchom žalobcov a pojednávanie bolo odročené na termín 10.4.2014

vyjadriť. Po zriadení Okresného súdu Námestovo, prešlo na tento súd veľké množstvo veci, ktoré neboli ku dňu vzniku súdu vybavené. Vo väčšine prípadov to boli veci už reštančné, v ktorých konanie začalo napríklad v roku 1997 ( aj v tomto prípade konanie začalo v roku 1998), teda išlo o vec, v ktorej sa na odovzdávajúcom súde konalo 9 rokov.

Okrem týchto skutočnosti na dĺžku konania malo vplyv aj správanie sa účastníkov konania, ktorí žiadali odročiť pojednávanie, predkladali procesné návrhy, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť a až po právoplatnosti rozhodnutí pokračovať v konaní. Konania na ochranu osobnosti sú vo všeobecnosti konaniami skutkovo zložité, náročné na dokazovanie, čo je aj v tomto prípade jedným z dôvodov, ktorý podstatným spôsobom ovplyvnil dĺžku konania. Oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci (predmetom je ochrana osobnosti), ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie možno považovať po vecnej stránke za zložitejšie (žalobný petit bol viackrát menený, menil sa okruh účastníkov konania). Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať len na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nie je právne zložitá.

Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02), a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a dĺžka konania je spôsobená objektívnymi dôvodmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/03­27 z 18. februára 2004, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd síce zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/03­27 z 18. februára 2004, avšak neprikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, z dôvodu, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 3 C 285/2008­572 z 2. mája 2014 a v súčasnosti sa vec nachádza na odvolacom súde (Krajský súd v Žiline).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa trovy konania vyčíslil sumou 331,12 €, a to za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 331,12 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.