III. ÚS 526/2024

1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 13Csp/84/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Okresnému súdu Prešov v konaní sp. zn. 13Csp/84/2021 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 856,75 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I. 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. septembra 2024 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v civilnom spore, ktorému žiada prikázať konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho žiada priznať finančné zadosťučinenie 4 000 eur.

III. 4. Sťažovateľka zdôrazňuje, že o jej žalobe nie je rozhodnuté ani po viac ako troch rokoch od začatia konania a okresný súd v tomto období nevykonal žiaden úkon, ktorý by smeroval ku skončeniu konania. Pritom jej vec nie je skutkovo a ani právne zložitá. Priznanie finančného zadosťučinenia odôvodňuje pocitmi stresu zo sporu s ekonomicky a právne silnejším protivníkom. Pritom odkazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorých je primerané priznať jej za každý začatý rok konania finančné zadosťučinenie 1 000 eur. 5. Okresný súd na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti v stanovenej lehote nereagoval. Až na opakovanú výzvu spis predložil a priložil vyjadrenie sudcu, ktorému je vec sťažovateľky pridelená. Sudca okresného súdu považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú. Poukazuje na to, že sťažovateľka ústavnú sťažnosť podala v čase, keď už jej bolo doručené vyjadrenie predsedu k jej sťažnosti a predvolanie na pojednávanie, čo vedie k záveru, že podala ústavnú sťažnosť s účelom dosiahnuť finančný prospech. Podľa sudcu okresného súdu k predĺženiu konania prispela pandémia a jeho práceneschopnosť v roku 2021. Napokon poukazuje na uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 587/2021, podľa ktorého v obdobných civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

7. Rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia v súvislosti s ochranou spotrebiteľa tvorí bežnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov. Sťažovateľka k predĺženiu konania nijak neprispela. Rozhodujúci bol postup okresného súdu, ktorý nepostupoval bez zbytočných prieťahov a jeho cieľom nebolo čo najskoršie skončenie konania. Okresný súd za viac ako tri roky od podania žaloby o nej nerozhodol a v približne v rovnako dlhom období nevykonal žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu. Preto bolo ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyhovené a vyslovené, že postupom okresného súdu boli porušené ústavné práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote. Zároveň bolo okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázané, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov. 8.

Vo veci sťažovateľky ani nepriaznivá epidemická situácia nemohla byť prekážkou rozhodnutia o žalobe. 9. Celkom neadresná je argumentácia okresného súdu rozsudkom ESĽP Humen proti Poľsku. V tejto veci síce dĺžka konania predstavovala dva roky a skoro jedenásť mesiacov, no pri závere o neporušení čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo zohľadnené, že niektoré prvky konania sa vyznačovali komplexnosťou, keďže bolo potrebné obstarať dôkazy na vyriešenie toho, či medzi väzbou sťažovateľa a zhoršením jeho zdravotného stavu je príčinná súvislosť, a v súvislosti s výškou jeho nároku bolo potrebné získať súhrnné dôkazy k strate jeho príjmov. Okrem toho bolo zohľadnené, že sťažovateľ sa odmietol zúčastniť vyšetrenia zdravotného stavu. Obdobne v rozsudku ESĽP Calvelli a Ciglio proti Taliansku išlo o sťažovateľov, ktorí sa ako civilné strany pripojili k trestnému konaniu a ktorého účastníkmi boli šesť rokov, tri mesiace a desať dní, no pri závere o neporušení čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo zohľadnené, že išlo o skutkovo komplexný prípad.

11. Na okraj možno uviesť, že okresný súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril až na opakovanú výzvu a až potom ústavnému súdu predložil žiadaný spis. Zdá sa, že okresný súd o žalobách občanov začne konať len vtedy, ak sa sťažujú, a obdobne s ústavným súdom komunikuje len vtedy, ak je na to osobitne urgovaný.

Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 343,25 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 13,73 eur) zvýšené o daň z pridanej hodnoty, pretože advokát sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, predstavuje 856,75 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2024 Robert Šorl predseda senátu