III. ÚS 53/2015

1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/16/14­K zo 17. septembra 2014 z r u š u j e .

2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií j e p o v i n n ý zaplatiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho advokáta JUDr. Bohumíra Bláhu, advokátska kancelária, Hurbanovo námestie 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Navrhovateľ v návrhu vyjadruje presvedčenie, že „porušenia ústavného zákona tak, ako je uvedené v rozhodnutí sa nedopustil“ a „na svoju obranu uvádza, že právnická osoba počas uvedeného obdobia neuzatvárala obchody a teda pre ňu nepodnikal“. Okrem toho poukazujúc na skutočnosť, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali iné rozhodnutia výboru – sp. zn. VP/02/14­K z 27. mája 2014 a sp. zn. VP/15/14­K zo 17. septembra 2014, namieta, že «jedno porušenie povinnosti čl. 5 ods. 2 ústavného zákona (orgánom zisteného ako verejným funkcionárom vykonávanie verejnej funkcie od 31. 5. 2012 do 13. 12. 2013, súčasne s funkciou konateľa v právnickej osobe) orgán považuje za tri samostatné porušenia a na každé zvlášť uložil pokutu ktorých súčet presahuje výšku pokuty určenú podľa ústavného zákona za také porušenie. Z jednotlivých rozhodnutí nie je možné sa potom dozvedieť na aké obdobia orgán tieto porušenia rozdelil v roku 2014, v ktorom za ne ukladal pokuty. Vo výroku jednotlivých rozhodnutí sa tieto „obdobia“ nedefinujú a v odôvodneniach sa nachádzajú protikladné tvrdenia.» Existencia predchádzajúcich rozhodnutí tak tvorí „prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), eventuálne prekážku už prejednávanej veci (listispendencia), a preto konať vo veci VP/15/14­K a vo veci VP/16/14­K o tom samom porušení povinnosti verejného funkcionára, zákon neumožňoval“.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. VP/16/14­K z 3. marca 2015 vyjadril predseda výboru Alojz Přidal a uviedol, že vzhľadom na to, že o obdobnej veci ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. novembra 2014, „výbor nezaujíma k veci vecné ani právne stanovisko, a ponecháva vec na rozhodnutie ústavného súdu“.

Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento zákon vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Podľa čl. 3 ods. 1 prvej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejným funkcionárom na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo ) jediným spoločníkom spoločnosti je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, a teda ide o obchodnú spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Navrhovateľ bol konateľom tejto spoločnosti od 31. mája 2012 do 28. októbra 2014.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (vložka číslo ) funkcia konateľa spoločnosti , (ďalej len „ “), navrhovateľovi skončila 13. decembra 2013, pričom zápis tejto zmeny bol vykonaný na základe rozhodnutia jediného spoločníka z 12. decembra 2013.

Z uvedeného vyplýva, že súbeh verejnej funkcie a podnikateľskej činnosti u navrhovateľa trval od 31. mája 2012 do 13. decembra 2013, t. j. 7 mesiacov a 1 deň v roku 2012 a 11 mesiacov a 13 dní v roku 2013.

Ústavný súd v uznesení č. k. PLz. ÚS 1/2010­10 zo 7. júla 2010, ktoré bolo prijaté podľa § 6 zákona o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu, vyslovil, že zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie (dodržiavanie) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ktorý verejným funkcionárom ustanovuje povinnosti a obmedzenia nielen počas aktívneho výkonu funkcie, ale aj po jej skončení vrátane tzv. postzamestnaneckých povinností. Počas celého obdobia, v každom momente aktívneho výkonu funkcie musí byť dodržiavaný ústavný zákon, a z tohto dôvodu musí byť jeho dodržiavanie kontrolované.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu pritom vyplýva, že už uznesením sp. zn. III. ÚS 568/2014 z 24. septembra 2014 odmietol ako zjavne neopodstatnený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia výboru sp. zn. VP/02/14­K z 27. mája 2014, ktorým mu výbor uložil pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v sume 10 500 € za porušenie povinnosti ustanovenej čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., pretože „zistil, že vykonával v roku 2012 popri funkcii konateľa ... aj funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti “.

Majúc na zreteli, že konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konštruované na princípe jednoinštančného konania, v ktorom je vylúčené podanie opravných prostriedkov, však ústavný súd považoval za potrebné, aby zahrnul do predmetu preskúmania v danej veci otázku správnosti výšky pokuty uloženej navrhovateľovi (posledným) rozhodnutím výboru, k čomu tento v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol: „... Listom , ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 252208/2014­1000­43975 zo dňa 9. októbra 2014 bolo výboru oznámené, že , konateľ za obdobie január až december 2013 poberal odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške 3 000 EUR mesačne na základe Zmluvy o výkone funkcie konateľa. Z uvedeného vyplýva, že ročný príjem verejného funkcionára za rok 2013 bol vo výške 36 000 EUR, a jedna dvanástina ročného príjmu verejného funkcionára za rok 2013 bola vo výške 3 000 EUR. Z tohto dôvodu bola výška pokuty uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia určená v uvedenej sume.“

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.

Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie...

Ústavný súd konštatuje, že výbor nevyužil možnosť vyjadriť sa k návrhu navrhovateľa a ponechal vec na rozhodnutie ústavného súdu.

Pri dodržaní rovnakého metodického postupu ústavný súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta v sume 18 000 € vychádzajúca z jeho príjmu v roku 2013, je v rozpore s citovaným čl. 9 ods. 15 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Použiť príjem navrhovateľa za uvedené obdobie na výpočet pokuty by bolo možné iba v prípade, ak by sa sankcia ukladala za rok 2014, v ktorom však už navrhovateľ preukázateľne čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. neporušoval.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia výboru je nepreskúmateľné a arbitrárne, a preto ho ako celok podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde zrušil (bod 1 výroku nálezu).

III.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním advokátom Bohumírom Bláhom v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ v podaní z 23. marca 2015 vychádzajúc z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vyčíslil trovy konania celkovou sumou 284,08 € pozostávajúcou z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie písomného návrhu na ústavný súd) vykonané v roku 2014 a dva režijné paušály.

Keďže navrhovateľom vyčíslené trovy konania sú v súlade s relevantnými ustanoveniami vyhlášky, ústavný súd rozhodol o ich priznaní v požadovanej sume, ktorú zaviazal uhradiť výbor prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky oprávnenej nakladať s jej rozpočtovými prostriedkami (bod 2 výroku nálezu).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.