III. ÚS 542/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 542/2015-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016 v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti , zastúpenej advokátom Mgr. Marošom Palikom, Muchovo námestie 12, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 31/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 NcC 5/2002) v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011, takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn. III. ÚS 542/2015 z 27. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 31/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že 21. októbra 2002 podala na okresnom súde návrh na začatie konania pre porušovanie zmluvy na výkon správy, ktorú mala uzatvorenú s Bytovým družstvom .

Poukázala na to, že ústavný súd už dvakrát v nálezoch konštatoval porušenie ňou v sťažnosti označených práv v napadnutom konaní. Prvýkrát nálezom sp. zn. IV. ÚS 43/06 z 20. apríla 2006 a druhýkrát nálezom sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011, pričom okrem konštatovania porušenia označených práv sťažovateľky jej priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (995,82 €), resp. 2 000 €, a taktiež prikázal okresnému súdu, aby v napadnutej veci konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko vo vyjadrení sp. zn. Spr. 3806/2015 doručenom ústavnému súdu 3. februára 2016, v ktorom okrem iného uviedol: „V prílohe Vám zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 15.12.2015 k ústavnej sťažnosti. V postupe tejto sudkyne som subjektívne prieťahy vo veci nezistil s výnimkou nedodržania predĺženej lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku, ktorá bola spôsobená najmä skutkovou a právnou náročnosťou veci, čerpaním plánovanej dovolenky ako aj opakovaným ochorením maloletého dieťaťa zákonnej sudkyne. Ku dĺžke konania, ktorú sťažovateľka namieta, považujem za potrebné poukázať jednak na skutočnosť, že po vydaní nálezu Ústavného súdu zo dňa nálezu ÚS SR, sp. zn. III ÚS 92/2010 zo dňa 22.11.2011 v uvedenej veci došlo dňa 15.07.2014 ku zmene zákonnej sudkyne, na skutkovú a právnu náročnosť predmetnej veci ako aj prístup samotnej navrhovateľky, ktorá neustále menila a upravovala žalobný petit a upresňovala, dopĺňala a rozširovala uplatňované nároky. Zastávam názor, že navrhovateľka týmto postupom výrazne prispela k vzniku prieťahov v konaní.

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 21. januára 2016 k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania v období po náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011: «- 01.12.2011 (najbližší pracovný deň po návrate spisu z ÚS SR) úprava sudcu - pokyn pre VSÚ na vypracovanie uznesenia podľa § 95 Osp o pripustení zmeny žalobného petitu na základe opakovaných písomných podaní navrhovateľky, ktorými v priebehu konania menila konečný žalobný návrh; - 06.12.2011 - rozhodnutie o zmene petitu podľa § 95 Osp. a čiastočnom zastavení konania podľa § 96 Osp + vyznačenie ppl. uvedeného uznesenia k 20.12.2011 a 05.01.2012 (čl. 917); - 04.01.2012 - podanie navrhovateľky návrh na opravu uznesenia + prílohy + odvolanie voči uzneseniu z 06.12.2011; - spis predložený MS SR. Odbor dohľadu nad súdnictvom - vrátený dňa 15.02.2012; - 27.02.2012 - ÚZ sudcu ohľadom nepridelenia VSÚ do odd. „6C“;

- 30.07.2013 - urgencia znaleckého ústavu o zabezpečenie a predloženie dokladov na účely znaleckého dokazovania + žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku; - 01.08.2013 - opakovaná žiadosť znalca o zabezpečenie a predloženie dokladov na účely znaleckého dokazovania; - 05.08.2013 - úprava VSÚ - vyžiadanie podkladov od odporcu pre účely znaleckého dokazovania - realizované 06.08.2013; - 13.09.2013 - predloženie žiadaných dokladov odporcom; - 18.09.2013 - úprava sudcu - doručenie dokladov znaleckému ústavu (znalcovi) + určená nová lehota na vypracovanie ZP (60 dní); - 03.12.2013 - úprava VSÚ - urgencia znaleckému ústavu na predloženie kontrolného znaleckého posudku + spis; - 20.12.2013 - doručenie spisu + Znalecký posudok č. 10/2013 + vyúčtovanie znalečného; - 14.01.2014 - úprava sudcu - vytýčenie TP na dňa 19.02.2014 + doručenie kontrolného ZP č. 10/2013; - 30.01.2014 - uznesenie o priznaní znalečného ZÚEaI FEI STU + vyznačenie ppl. uvedeného uznesenia k 28.02.2014 (čl. 1003); - 10.02.2014 - námietky navrhovateľky ku kontrolnému znaleckému posudku (čl. 1006 až 1024 - 18 strán!) + doloženie ďalších listinných dôkazov (zväzok); - 19.02.2014 - pojednávanie vo veci samej - odročené na 23.04.2014 z dôvodu vyžiadania vyšetrovacieho spisu - dopočutie účastníkov konania k jednotlivým žalovaným nárokom (bodom petitu) v nadväznosti na ZP č. 10/2013; - 03.03.2014 - písomné podanie - námietky navrhovateľky k premlčaniu pohľadávok (nárokov); - 23.04.2014 - pojednávanie odročené na žiadosť navrhovateľky zo dňa 17.04.2014 zo zdravotných dôvodov - zdokladovaná hospitalizácia + rehabilitácia, na dňa 18.06.2014; - 16.06.2014 - písomné podanie- podnet navrhovateľky k doplneniu zmätočne napísanej výpovedi navrhovateľky + doloženie ďalších listinných dôkazov; - 18.06.2014 - pojednávanie vo veci samej - rozhodnutie o námietkach navrhovateľky z 19.2.2014 voči protokolácii + záverečné prednesy a vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a odročené na termín 24.09.2014;

K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka stanovisko nezaujala.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 31/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 NcC 5/2002) v období po právoplatnosti nálezu sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o posúdenie veci podľa kritéria zložitosti, ústavný súd v zhode s predchádzajúcimi nálezmi sp. zn. IV. ÚS 43/06 z 20. apríla 2006 a sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011 nenašiel dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnuté konanie vyhodnotiť ako právne alebo skutkovo zložité. Ústavný súd teda nesúhlasí s názorom uvedeným vo vyjadrení predsedu okresného súdu k sťažnosti, ktorý v súvislosti s písaným vyhotovením rozsudku označil napadnuté konanie ako skutkovo a právne náročné. Ústavný súd zastáva názor, že ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, ku ktorej pre rozhodnutie existuje dostatočné množstvo aplikovateľnej judikatúry.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutého konania v časti po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 92/2010 z 22. novembra 2011, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky konania. V súvislosti s hodnotením procesných úkonov sťažovateľky uplatnených v napadnutom konaní, ktoré dáva do pozornosti okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru (napr. III. ÚS 242/03), podľa ktorej za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci. Ústavný súd teda nezistil také skutočnosti, ktoré by v súvislosti s predĺžením priebehu preskúmavanej časti napadnutého konania bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.

III.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom náleze sp. zn. IV. ÚS 43/06 z 20. apríla 2006; okrem toho okresný súd vo veci v októbri 2014 rozhodol rozsudkom a táto sa v dôsledku odvolania oboch účastníkov nachádza od júna 2015 na Krajskom súde v Bratislave.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že napriek dvom nálezom ústavného súdu, ktoré konštatovali existenciu zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v napadnutom konaní, nebola vec právoplatne skončená, pričom „dlhodobá stresová situácia a právna neistota zhoršujú jej zdravotný stav“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,39 €) sumu 296,44 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 355,72 €.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Ak teda právny zástupca sťažovateľky hodnotu jedného úkonu právnej pomoci vyčíslil s poukazom na § 10 ods. 1 vyhlášky, postupoval nesprávne, a preto ústavný súd vo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.