III. ÚS 55/2016

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc.

sp. zn. 13 Co/517/2014 zo 14. októbra 2014 (Rvp 354/2015), sp. zn. 17 Co/962/2014 z 29. októbra 2014 (Rvp 355/2015), sp. zn. 14 Co/338/2014 z 23. septembra 2014 (Rvp 356/2015), sp. zn. 17 Co/258/2014 z 22. októbra 2014 (Rvp 357/2015), sp. zn. 17 Co/944/2014 z 29. októbra 2014 (Rvp 358/2015), sp. zn. 14 Co/458/2014 z 30. septembra 2014 (Rvp 359/2015), sp. zn. 14 Co/356/2014 z 23. septembra 2014 (Rvp 360/2015), sp. zn. 16 Co/461/2014 z 25. septembra 2014 (Rvp 361/2015), sp. zn. 17 Co/953/2014 z 29. októbra 2014 (Rvp 362/2015), sp. zn. 13 Co/853/2013 z 30. septembra 2014 (Rvp 363/2015), sp. zn. 16 Co/359/2014 z 25. septembra 2014 (Rvp 364/2015), sp. zn. 16 Co/341/2014 z 25. septembra 2014 (Rvp 365/2015), sp. zn. 17 Co/816/2014 zo 17. septembra 2014 (Rvp 366/2015), sp. zn. 16 Co/458/2014 z 25. septembra 2014 (Rvp 367/2015), sp. zn. 17 Co/858/2013 z 22. októbra 2014 (Rvp 368/2015), sp. zn. 17 Co/830/2014 zo 17. septembra 2014 (Rvp 369/2015),

sp. zn. 14 Co/93/2014 z 28. októbra 2014 (Rvp 635/2015), sp. zn. 14 Co/162/2014 z 28. októbra 2014 (Rvp 636/2015), sp. zn. 14 Co/128/2014 z 28. októbra 2014 (Rvp 637/2015), sp. zn. 14 Co/174/2014 z 28. októbra 2014 (Rvp 638/2015), sp. zn. 12 Co/449/2014 z 29. októbra 2014 (Rvp 639/2015), sp. zn. 12 Co/537/2014 z 29. októbra 2014 (Rvp 640/2015), sp. zn. 13 Co/631/2014 z 11. novembra 2014 (Rvp 641/2015), sp. zn. 12 Co/604/2014 z 29. októbra 2014 (Rvp 642/2015), sp. zn. 14 Co/862/2013 zo 16. septembra 2014 (Rvp 643/2015), sp. zn. 17 Co/897/2014 zo 17. septembra 2014 (Rvp 644/2015), sp. zn. 13 Co/743/2014 z 11. novembra 2014 (Rvp 930/2015), sp. zn. 12 Co/461/2014 z 28. augusta 2014 (Rvp 931/2015), sp. zn. 13 Co/362/2014 zo 14. októbra 2014 (Rvp 932/2015), sp. zn. 13 Co/346/2014 zo 14. októbra 2014 (Rvp 933/2015), sp. zn. 17 Co/539/2014 zo 17. septembra 2014 (Rvp 934/2015), sp. zn. 17 Co/657/2014 zo 17. septembra 2014 (Rvp 935/2015),

(Rvp 1444/2015), sp. zn. 14 Co/322/2014 z 19. augusta 2014 (Rvp 1445/2015), sp. zn. 14 Co/901/2014 z 26. augusta 2014 (Rvp 1446/2015), sp. zn. 17 Co/654/2014 zo 17. septembra 2014 (Rvp 1447/2015), sp. zn. 13 Co/491/2014 z 28. októbra 2014 (Rvp 1448/2015), sp. zn. 12 Co/228/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 1449/2015), sp. zn. 13 Co/320/2014 z 21. októbra 2014 (Rvp 1450/2015), sp. zn. 16 Co/319/2014 z 18. septembra 2014 (Rvp 1451/2015), sp. zn. 14 Co/1086/2014 z 25. novembra 2014 (Rvp 1452/2015), sp. zn. 17 Co/892/2014 zo 17. septembra 2014 (Rvp 1453/2015), sp. zn. 17 Co/551/2014 z 10. septembra 2014 (Rvp 1454/2015), sp. zn. 12 Co/615/2014 z 28. augusta 2014 (Rvp 1455/2015), sp. zn. 13 Co/775/2014 z 2. decembra 2014 (Rvp 1456/2015), sp. zn. 16 Co/612/2014 z 30. októbra 2014 (Rvp 1457/2015), sp. zn. 13 Co/758/2014 z 2. decembra 2014 (Rvp 1458/2015), sp. zn. 17 Co/184/2014 z 29. októbra 2014 (Rvp 1459/2015), sp. zn. 13 Co/353/2014 z 28. októbra 2014

z 13. novembra 2014 (Rvp 1779/2015), sp. zn. 15 Co/514/2013 z 26. novembra 2014 (Rvp 1780/2015), sp. zn. 14 Co/132/2014 z 28. októbra 2014 (Rvp 2211/2015), sp. zn. 16 Co/784/2014 z 11. decembra 2014 (Rvp 2212/2015), sp. zn. 13 Co/866/2014 z 9. decembra 2014 (Rvp 2213/2015), sp. zn. 12 Co/723/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 2214/2015), sp. zn. 16 Co/725/2014 z 13. novembra 2014 (Rvp 2215/2015), sp. zn. 12 Co/746/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 2216/2015), sp. zn. 14 Co/87/2014 zo 14. októbra 2014 (Rvp 2232/2015), sp. zn. 13 Co/426/2014 z 21. októbra 2014 (Rvp 2233/2015), sp. zn. 17 Co/1046/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 2234/2015), sp. zn. 14 Co/660/2014 zo 4. novembra 2014 (Rvp 2235/2015), sp. zn. 14 Co/579/2013 zo 14. októbra 2014 (Rvp 2236/2015), sp. zn. 14 Co/170/2014 zo 7. októbra 2014 (Rvp 2237/2015), sp. zn. 13 Co/811/2014 z 9. decembra 2014 (Rvp 2238/2015),

(Rvp 3159/2015), sp. zn. 12 Co/701/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 3160/2015), sp. zn. 12 Co/704/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 3161/2015), sp. zn. 14 Co/103/2014 z 28. októbra 2014 (Rvp 3162/2015), sp. zn. 12 Co/699/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 3163/2015), sp. zn. 17 Co/1298/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 3164/2015), sp. zn. 13 Co/157/2014 z 2. decembra 2014 (Rvp 3165/2015), sp. zn. 17 Co/1316/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 3462/2015), sp. zn. 17 Co/1319/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 3463/2015), sp. zn. 17 Co/172/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 3464/2015), sp. zn. 13 Co/119/2014 z 9. decembra 2014 (Rvp 3465/2015), sp. zn. 12 Co/658/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 3780/2015), sp. zn. 12 Co/644/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 3783/2015), sp. zn. 12 Co/661/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 3784/2015), sp. zn. 16 Co/901/2014 z 18. decembra 2014 (Rvp 3785/2015), sp. zn. 17 Co/938/2014

sp. zn. 17 Co/668/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 3829/2015), sp. zn. 16 Co/746/2014 z 13. novembra 2014 (Rvp 3830/2015), sp. zn. 13 Co/992/2014 z 2. decembra 2014 (Rvp 3831/2015), sp. zn. 15 Co/636/2013 z 26. novembra 2014 (Rvp 3832/2015), sp. zn. 17 Co/1272/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 3833/2015), sp. zn. 17 Co/905/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 3834/2015), sp. zn. 14 Co/147/2014 z 25. novembra 2014 (Rvp 3835/2015), sp. zn. 17 Co/1168/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 3836/2015), sp. zn. 12 Co/733/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 3837/2015), sp. zn. 14 Co/1094/2014 z 25. novembra 2014 (Rvp 3838/2015), sp. zn. 17 Co/593/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 4080/2015), sp. zn. 14 Co/1206/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 4081/2015), sp. zn. 16 Co/121/2014 z 11. septembra 2014 (Rvp 4082/2015), sp. zn. 16 Co/556/2014 z 18. septembra 2014 (Rvp 4083/2015), sp. zn. 16 Co/553/2014 z 18. septembra 2014

z 2. decembra 2014 (Rvp 4099/2015), sp. zn. 17 Co/1070/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 4100/2015), sp. zn. 13 Co/1084/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 4101/2015), sp. zn. 1 Co/540/2014 z 19. decembra 2014 (Rvp 4102/2015), sp. zn. 13 Co/465/2014 z 9. decembra 2014 (Rvp 4103/2015), sp. zn. 17 Co/1059/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 4104/2015), sp. zn. 17 Co/968/2014 zo 17. decembra 2014 (Rvp 4105/2015), sp. zn. 16 Co/861/2013 z 11. septembra 2014 (Rvp 4106/2015), sp. zn. 16 Co/344/2014 z 18. septembra 2014 (Rvp 4107/2015), sp. zn. 13 Co/1080/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 4108/2015), sp. zn. 16 Co/758/2014 z 18. decembra 2014 (Rvp 4109/2015), sp. zn. 14 Co/857/2014 z 25. novembra 2014 (Rvp 4110/2015), sp. zn. 16 Co/892/2013 z 9. októbra 2014 (Rvp 4111/2015), sp. zn. 14 Co/166/2014 z 25. novembra 2014 (Rvp 4112/2015), sp. zn. 16 Co/938/2013 z 9. októbra 2014 (Rvp 4113/2015),

(Rvp 4128/2015), sp. zn. 16 Co/1177/2013 z 23. októbra 2014 (Rvp 4129/2015), sp. zn. 16 Co/805/2014 z 18. decembra 2014 (Rvp 4130/2015), sp. zn. 16 Co/1021/2013 z 23. októbra 2014 (Rvp 4131/2015), sp. zn. 15 Co/633/2013 z 3. decembra 2014 (Rvp 4132/2015), sp. zn. 16 Co/911/2013 z 9. októbra 2014 (Rvp 4133/2015), sp. zn. 16 Co/990/2013 zo 16. októbra 2014 (Rvp 4134/2015), sp. zn. 14 Co/1157/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 4136/2015), sp. zn. 16 Co/965/2013 zo 16. októbra 2014 (Rvp 4137/2015), sp. zn. 16 Co/769/2014 z 15. januára 2015 (Rvp 4138/2015), sp. zn. 14 Co/1272/2014 z 2. decembra 2014 (Rvp 4139/2015), sp. zn. 16 Co/801/2014 z 11. decembra 2014 (Rvp 4140/2015), sp. zn. 15 Co/662/2013 zo 17. decembra 2014 (Rvp 4141/2015), sp. zn. 13 Co/707/2014 z 11. novembra 2014 (Rvp 4142/2015), sp. zn. 13 Co/1146/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 4143/2015), sp. zn. 17 Co/1280/2014

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 354/2015, Rvp 355/2015, Rvp 356/2015, Rvp 357/2015, Rvp 358/2015, Rvp 359/2015, Rvp 360/2015, Rvp 361/2015, Rvp 362/2015, Rvp 363/2015, Rvp 364/2015, Rvp 365/2015, Rvp 366/2015, Rvp 367/2015, Rvp 368/2015, Rvp 369/2015, Rvp 370/2015, Rvp 371/2015, Rvp 372/2015, Rvp 373/2015, Rvp 374/2015, Rvp 375/2015, Rvp 376/2015, Rvp 377/2015, Rvp 378/2015, Rvp 379/2015, Rvp 380/2015, Rvp 381/2015, Rvp 382/2015, Rvp 383/2015, Rvp 633/2015, Rvp 634/2015, Rvp 635/2015, Rvp 636/2015, Rvp 637/2015, Rvp 638/2015, Rvp 639/2015, Rvp 640/2015, Rvp 641/2015, Rvp 642/2015, Rvp 643/2015, Rvp 644/2015, Rvp 930/2015, Rvp 931/2015, Rvp 932/2015, Rvp 933/2015, Rvp 934/2015, Rvp 935/2015, Rvp 936/2015, Rvp 937/2015, Rvp 938/2015, Rvp 1243/2015, Rvp 1244/2015, Rvp 1245/2015, Rvp 1246/2015, Rvp 1247/2015, Rvp 1248/2015, Rvp 1249/2015, Rvp 1250/2015, Rvp 1251/2015, Rvp 1252/2015, Rvp 1443/2015, Rvp 1444/2015, Rvp 1445/2015, Rvp 1446/2015, Rvp 1447/2015, Rvp 1448/2015, Rvp 1449/2015, Rvp 1450/2015, Rvp 1451/2015, Rvp 1452/2015, Rvp 1453/2015, Rvp 1454/2015, Rvp 1455/2015, Rvp 1456/2015, Rvp 1457/2015, Rvp 1458/2015, Rvp 1459/2015, Rvp 1764/2015, Rvp 1765/2015, Rvp 1766/2015, Rvp 1767/2015, Rvp 1768/2015, Rvp 1769/2015, Rvp 1770/2015, Rvp 1771/2015, Rvp 1772/2015, Rvp 1773/2015, Rvp 1774/2015, Rvp 1775/2015, Rvp 1776/2015, Rvp 1777/2015, Rvp 1778/2015, Rvp 1779/2015, Rvp 1780/2015, Rvp 2211/2015, Rvp 2212/2015, Rvp 2213/2015, Rvp 2214/2015, Rvp 2215/2015, Rvp 2216/2015, Rvp 2232/2015, Rvp 2233/2015, Rvp 2234/2015, Rvp 2235/2015, Rvp 2236/2015, Rvp 2237/2015, Rvp 2238/2015, Rvp 2239/2015, Rvp 2240/2015, Rvp 2699/2015, Rvp 2700/2015, Rvp 2701/2015, Rvp 2702/2015, Rvp 2704/2015, Rvp 3152/2015, Rvp 3153/2015, Rvp 3154/2015, Rvp 3155/2015, Rvp 3156/2015, Rvp 3157/2015, Rvp 3158/2015, Rvp 3159/2015, Rvp 3160/2015, Rvp 3161/2015, Rvp 3162/2015, Rvp 3163/2015, Rvp 3164/2015,

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. januára 2015, 19. januára 2015, 26. januára 2015, 2. februára 2015, 9. februára 2015, 16. februára

2015, 23. februára 2015, 27. februára 2015, 4. marca 2015, 12. marca 2015, 19. marca 2015 a 30. marca 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným postupom a rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ a „napadnutý postup a rozsudky“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnom postavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Revúca, Okresným súdom Rimavská Sobota, Okresným súdom Žiar nad Hronom, Okresným súdom Brezno, Okresným súdom Zvolen, Okresným súdom Banská Bystrica, Okresným súdom Lučenec, Okresným súdom Veľký Krtíš (ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných súdov, ktoré sú súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť. Okresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, ktorými žaloby v celom rozsahu zamietli a zároveň zamietli i návrh sťažovateľky na prerušenie konania. Na základe odvolaní sťažovateľky krajský súd napadnutými rozsudkami potvrdil rozsudky okresných súdov ako vecne správne.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“).

Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

Rvp 936/2015, Rvp 937/2015, Rvp 938/2015, Rvp 1243/2015, Rvp 1244/2015, Rvp 1245/2015, Rvp 1246/2015, Rvp 1247/2015, Rvp 1248/2015, Rvp 1249/2015, Rvp 1250/2015, Rvp 1251/2015, Rvp 1252/2015, Rvp 1443/2015, Rvp 1444/2015, Rvp 1445/2015, Rvp 1446/2015, Rvp 1447/2015, Rvp 1448/2015, Rvp 1449/2015, Rvp 1450/2015, Rvp 1451/2015, Rvp 1452/2015, Rvp 1453/2015, Rvp 1454/2015, Rvp 1455/2015, Rvp 1456/2015, Rvp 1457/2015, Rvp 1458/2015, Rvp 1459/2015, Rvp 1764/2015, Rvp 1765/2015, Rvp 1766/2015, Rvp 1767/2015, Rvp 1768/2015, Rvp 1769/2015, Rvp 1770/2015, Rvp 1771/2015, Rvp 1772/2015, Rvp 1773/2015, Rvp 1774/2015, Rvp 1775/2015, Rvp 1776/2015, Rvp 1777/2015, Rvp 1778/2015, Rvp 1779/2015, Rvp 1780/2015, Rvp 2211/2015, Rvp 2212/2015, Rvp 2213/2015, Rvp 2214/2015, Rvp 2215/2015, Rvp 2216/2015, Rvp 2232/2015, Rvp 2233/2015, Rvp 2234/2015, Rvp 2235/2015, Rvp 2236/2015, Rvp 2237/2015, Rvp 2238/2015, Rvp 2239/2015, Rvp 2240/2015, Rvp 2699/2015, Rvp 2700/2015, Rvp 2701/2015, Rvp 2702/2015, Rvp 2704/2015, Rvp 3152/2015, Rvp 3153/2015, Rvp 3154/2015, Rvp 3155/2015, Rvp 3156/2015, Rvp 3157/2015, Rvp 3158/2015, Rvp 3159/2015, Rvp 3160/2015, Rvp 3161/2015, Rvp 3162/2015, Rvp 3163/2015, Rvp 3164/2015, Rvp 3165/2015, Rvp 3462/2015, Rvp 3463/2015, Rvp 3464/2015, Rvp 3465/2015, Rvp 3780/2015, Rvp 3783/2015, Rvp 3784/2015, Rvp 3785/2015, Rvp 3786/2015, Rvp 3787/2015, Rvp 3788/2015, Rvp 3789/2015, Rvp 3790/2015, Rvp 3791/2015, Rvp 3792/2015, Rvp 3793/2015, Rvp 3794/2015, Rvp 3795/2015, Rvp 3796/2015, Rvp 3797/2015, Rvp 3798/2015, Rvp 3799/2015, Rvp 3800/2015, Rvp 3829/2015, Rvp 3830/2015, Rvp 3831/2015, Rvp 3832/2015, Rvp 3833/2015, Rvp 3834/2015, Rvp 3835/2015, Rvp 3836/2015, Rvp 3837/2015, Rvp 3838/2015, Rvp 4080/2015, Rvp 4081/2015, Rvp 4082/2015, Rvp 4083/2015, Rvp 4084/2015, Rvp 4085/2015, Rvp 4086/2015, Rvp 4087/2015, Rvp 4088/2015, Rvp 4089/2015, Rvp 4090/2015, Rvp 4091/2015, Rvp 4092/2015, Rvp 4093/2015, Rvp 4094/2015, Rvp 4095/2015, Rvp 4096/2015, Rvp 4097/2015, Rvp 4098/2015, Rvp 4099/2015, Rvp 4100/2015, Rvp 4101/2015, Rvp 4102/2015, Rvp 4103/2015, Rvp 4104/2015, Rvp 4105/2015, Rvp 4106/2015, Rvp 4107/2015, Rvp 4108/2015, Rvp 4109/2015, Rvp 4110/2015, Rvp 4111/2015, Rvp 4112/2015, Rvp 4113/2015, Rvp 4114/2015, Rvp 4115/2015, Rvp 4116/2015, Rvp 4117/2015, Rvp 4118/2015, Rvp 4119/2015, Rvp 4120/2015,

V súvislosti s uvedenou námietkou ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).

Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).

Uvedené východiská boli povinné dodržiavať v napadnutých konaniach a pri rozhodovaní o napadnutých veciach aj krajské súdy, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektovali, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

V relevantnej časti odôvodnení napadnutých rozsudkov krajský súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením toho- ktorého odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrh sťažovateľky po tom, ako zistil, že „navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal vznik ani výšku majetkovej škody“, a teda „v danej veci nemožno... konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou“, pretože okrem toho, že sťažovateľke žiadna škoda nevznikla, nepreukázala ani jej prípadnú spojitosť s nedodržaním lehoty prvostupňového súdu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (resp. o zmenu súdneho exekútora). Oneskorené rozhodnutie v prejednávanej veci nezasahuje do práv navrhovateľa v takej miere, že by bolo na mieste priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. S poukazom na skutočnosť, že „právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie“, pričom „musia byť súčasne splnené aj ďalšie podmienky, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou“, ktoré však sťažovateľka nepreukázala, krajský súd prvostupňové rozsudky ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil.

V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že z odôvodnenia napadnutých rozsudkov vyplýva, že krajský súd v označených konaniach vychádzal z obsahu súdnych spisov, tam obsiahnutých dokumentov a listín, ako aj súvisiacich exekučných spisov, na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom listín ustálil skutkový stav, z ktorého potom vyvodil záver o neodôvodnenosti uplatneného nároku sťažovateľky v zmysle príslušných právnych predpisov.

Ústavný súd k námietkam sťažovateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutých rozsudkov poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).

Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016