III. ÚS 57/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 57/2015­15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti , , zastúpenej JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátka kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 161/2001 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 161/2001, prikázal okresnému súdu konať v jej veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 500 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Sťažovateľka je účastníčkou namietaného konania vedeného pred okresným súdom, a to v postavení žalovanej. Z obsahu uznesenia okresného súdu zo 14. marca 2012, ktorým okresný súd prvýkrát zastavil konanie vo veci sťažovateľky, vyplýva, že zo strany žalobcu „došlo k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie“, na základe čoho okresný súd aplikoval ustanovenie § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a konštatoval, že súhlas sťažovateľky ako žalovanej so späťvzatím návrhu nebol potrebný. Sťažovateľ uznesenie okresného súdu napadol odvolaním, v ktorom uvádzal, že mu okresný súd „svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď mu nedoručoval písomnosti na známu korešpondenčnú adresu a adresu konateľa spoločnosti. Uviedol, že v dôsledku tohto postupu mu nebolo doručené späťvzatie a ani predvolanie na pojednávanie.“. Krajský súd svojím uznesením z 30. júna 2014 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konania, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne uviedol: „Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s odvolateľom, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Aj keby späťvzatie žaloby nebolo významné z hľadiska § 96 O.s.p., nepochybne ide o podanie, ktoré je dôležité účastníkovi doručiť, aby mal možnosť prípadne si uplatniť právo na náhradu trov konania, keď navyše v prejednávanej právnej veci vychádzajúc z podania žalobcu z 15.2.2012 nepochybne vznikne žalovanému právo na náhradu trov v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., keďže žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že konanie trvá už 11 rokov a vo veci sa nekonalo ani jediné pojednávanie.“

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Ústavný súd sumárne konštatuje, že obsah súdneho spisu, s ktorým sa podrobne oboznámil, svedčí síce o tom, že vo veci sťažovateľky dochádzalo k určitým zbytočným prieťahom v konaní, avšak v čase, keď sa sťažovateľka na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou tvrdiac, že sa nachádza v stave právnej neistoty, relevantná právna úprava, s ktorou bola výslovne už v prvom uznesení okresného súdu (ktorým tento zastavil konanie) oboznámená, vylučovala u sťažovateľky stav právnej neistoty, keďže jej dávala v tomto smere jednoznačnú odpoveď, že konanie v jej veci bude zastavené so stopercentnou istotou, a to buď na základe aplikácie ustanovenia § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nevyžaduje súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu, alebo na základe aplikácie ustanovenia § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sťažovateľka prejavila výslovný súhlas so späťvzatím návrhu žalobcu.