III. ÚS 582/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 582/2015-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti , , zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Borovskou, advokátska kancelária, Štefánikova 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 268/1995 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 604/2014 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 2/2011 zo 6. apríla 2011 takto

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 582/2015-10 z 18. novembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 268/1995 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 604/2014 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 2/2011 zo 6. apríla 2011 (právoplatnosť 17. mája 2011).

Následne ústavný súd 9. decembra 2015 vyzval okresný súd a krajský súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

navrhovateľa, - dňa 25.08.2011 vydané uznesenie OS Bratislava I č.k. 19C/268/1995-224, ktorým bolo navrhovateľovi uložené zaplatiť súdny poplatok, - dňa 12.09.2011 doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa, dňa 14.09.2011 doručené odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu OS Bratislava I č.k. 19C/268/1995-224 z 25.08.2011, - dňa 19.10.2011 spis predložený KS v Bratislave na rozhodnutie o uznesení OS Bratislava I sp. zn. 19C/268/1995 z 14.04.2011 v spojení s opravným uznesením a na rozhodnutia o rozsudku z 20.06.2011 sp.zn. 19C/268/1995, - Rozsudok KS v Bratislave č.k. 4Co/467/2011-234 z 20.06.2012, ktorým bol rozsudok OS Bratislava I zmenený v napadnutej zamietajúcej časti tak, že odporca je povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 1231,09 eur do troch dní od právoplatnosti, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2012, - Dňa 29.06.2012 vydané uznesenie KS v Bratislave č.k. 4Co/467/2011-238, ktorým bolo uznesenie OS Bratislava I č.k. 19C/268/1995-200 a č.k. 19C/268/1995-183 zrušené,

vyúčtovanie trov konania, - Dňa 23.07.2012 doručené právnou zástupkyňou navrhovateľa OS Bratislava I doplnenie vyúčtovania trov konania o prílohu, - 28.08.2012 pokyn sudkyne doručovať uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/468/2011-218 a sp.zn. 4Co/469/2011 právnemu zástupcovi navrhovateľa

dňa 19.10.2012 a odporcovi dna 08.10.2012, - dňa 29.10.2012 doručené odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa proti uzneseniu OS BA I č.k. 19C/268/1995-253 spolu s prílohami (listinnými dôkazmi), - dňa 12.11.2012 doručuje OS Bratislava I odvolanie na vyjadrenie sa odporcovi, - dňa 29.11.2012 doručil odporca vyjadrenie ku dovolaniu, - dňa 17.12.2012 predložený spis KS v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní voči uzneseniu OS Bratislava I č.k. 19C/268/1995-253, - dňa 29.04.2013 doručené písomné podanie právneho zástupcu navrhovateľa - čiastočné späťvzatie odvolania, - dňa 11.12.2013 vrátil KS v Bratislave spis OS Bratislava I bez meritórneho rozhodnutia, s tým, že KS v Bratislave žiadal odstrániť nedostatok a to absenciu zápisnice z pojednávania zo dňa 30.04.2004 na NS SR, - Dňa 07.08.2014 (úprava VSÚ) žiadosť OS Bratislava I adresovaná NS SR o zaslanie zápisnice z pojednávania z 30.04.2004 a podania právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 08.09.2005 ( podľa pokynu KS v Bratislave), žiadosť doručená NS SR dňa 11.08.2014,

V závere svojho vyjadrenia okresný súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Vyjadrenie krajského súdu bolo ústavnému súdu doručené 28. decembra 2015. Z doručeného vyjadrenia vyplývajú tieto podstatné skutočnosti: „... súdny spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19C/268/1995 bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa (sťažovateľa) proti jeho uzneseniu č. k. 19C/268/1995-253 zo dňa 27. 09. 2012, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, dňa 17. 12. 2012 a bola mu pridelená sp. zn. 4Co/588/2012... Dňa 27. 11. 2013 senát 4Co uvedený spis sp. zn. 19C/268/1995 vrátil bez rozhodnutia Okresnému súdu Bratislava 1 z dôvodu, že bol predložený nekompletný a o odvolaní sťažovateľa nebolo možné rozhodnúť. Po odstránení nedostatkov bol spis sp. zn. 19C/268/1995 Okresným súdom Bratislava I tunajšiemu súdu opätovne predložený dňa 09.09.2014 a bola mu pridelená nová sp. zn. 4Co/604/2014. Vzhľadom na vysoký nápad a rozhodovanie vecí podľa poradia, v ktorom napadli (od najstarších), rozhodol senát 4Co... o odvolaní navrhovateľa (sťažovateľa) proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/268/1995-253 zo dňa 27. 09. 2012 uznesením, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil na neverejnom zasadnutí dňa 16.12. 2015.

Na záver vyjadrenia predsedníčka senátu 4Co, ktorý v danej veci konal a rozhodoval, uviedla, že predmetná vec sp. zn. 4Co/604/20I4, vzhľadom na vysokú zaťaženosť všetkých členov senátu, vyplývajúcu z vysokého nápadu vecí, a rozhodovanie podľa poradia, v ktorom napadli, bola rozhodnutú v primeranej lehote a bez prieťahov.“

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach.

K napadnutému postupu okresného súdu v konaní sp. zn. 19 C 268/1995 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 2/2011 zo 6. apríla 2011

Ústavný súd sa zaoberal z už uvedených dôvodov len časťou napadnutého konania od 17. mája 2011, pričom zistil, že okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom z 20. júna 2011. Tento rozsudok okresného súdu vo veci samej bol zmenený rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 Co 467/2011 z 20. júna 2012. Uznesením z 27. septembra 2012 okresný súd rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom na podané odvolanie bol súdny spis predložený krajskému súdu 17. decembra 2012 a bol zaregistrovaný na krajskom súde pod sp. zn. 4 Co 588/2012. Krajský súd však súdny spis vrátil okresnému súdu 11. decembra 2013 z dôvodu, že bol predložený nekompletný, a preto nebolo možné rozhodnúť o odvolaní. Okresnému súdu trvalo približne trištvrte roka (do 9. septembra 2014), kým spis skompletizoval a opätovne predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, čím sa dopustil zbytočného prieťahu v trvaní približne deväť mesiacov.

Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v kontexte celkovej dĺžky napadnutého konania 21 rokov, z toho viac ako štyri roky po právoplatnosti označeného nálezu ústavného súdu, a dospel k záveru, že okresný súd nekonal dostatočne promptne, efektívne a neposkytol dostatočnú ochranu označenému základnému právu sťažovateľa.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

Keďže ústavný súd už preskúmal prvé dve kritériá v tej časti odôvodnenia tohto nálezu, kde sa zaoberal hodnotením postupu okresného súdu, zostávalo už len posúdiť samotný postupu krajského súdu. Ako už bolo uvedené, krajskému súdu bola vec predložená okresným súdom 17. decembra 2012 a bola jej pridelená sp. zn. 4 Co 588/2012. Krajskému súdu trvalo takmer rok (do 11. decembra 2013, keď vrátil súdny spis okresnému súdu), kým zistil, že súdny spis okresného súdu je nekompletný, a preto nie je možné rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa. Takýto postup krajského súdu nemožno v okolnostiach posudzovanej veci považovať za primeraný, keďže krajský súd si bol vedomý toho, že ide o konanie, ktoré začalo v roku 1995, preto ústavný súd dospel k záveru, že aj krajský súd sa dopustil zbytočného prieťahu v trvaní jedného roka v rámci rozhodovania o odvolaní sťažovateľa v napadnutom konaní. K tomuto záveru ústavný súd dospel aj na základe toho, že po opätovnom predložení súdneho spisu okresným súdom 9. septembra 2014 krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa až uznesením sp. zn. 4 Co 604/2014 zo 16. decembra 2015, teda po viac ako roku po opätovnom predložení už kompletného spisového materiálu.

Ústavný súd preto konštatuje, že k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa došlo aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 604/2014.

Ústavný súd vzhľadom na to, že v čase rozhodovania o tejto sťažnosti už krajský súd o odvolaní rozhodol, neprichádzalo do úvahy, aby mu prikázal v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločne k postupu okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto nálezu, doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na zistené prieťahy a nesústredenú činnosť v postupe oboch súdov, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde a krajskom súde a všetky okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že v čase rozhodovania o tejto sťažnosti už vec sťažovateľa bola právoplatne rozhodnutá, považoval ústavný súd priznanie sumy 500 € vo vzťahu k okresnému súdu a 500 € vo vzťahu ku krajskému súdu za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 a 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 355,73 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.