III. ÚS 594/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 594/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Bednárom, advokátska kancelária, Štefánikova 873/9, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – východ v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v súvislosti s označeným konaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – východ a takto

rozhodol:

Sťažnosť odmieta.

Odôvodnenie:

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že , (ďalej len „splnomocnenec“), ako splnomocnený zástupca sťažovateľky – svedkyne poškodenej v konaní vedenom Obvodným oddelením Policajného zboru Prešov – sever pod ČVS: ORP-380/SE-PO-2014 ̶ podal v jej prítomnosti 5. augusta 2014 na Okresnej prokuratúre Poprad (ďalej len „okresná prokuratúra“) do zápisnice trestné oznámenie „vo veci... predvádzania“ sťažovateľky „príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ v Poprade na výsluch“, ktoré (predvedenie) považovala za nezákonné z dôvodu „neoznačenia konania v písomnom predvolaní zo dňa 25. 07. 2014, pod ktorým sa vedie trestné konanie; riadneho neoznačenia jej procesného postavenia v konaní ako svedok poškodený; pričom navyše o úkone nebol upovedomený splnomocnený zástupca poškodenej“. Predvedenie však nebolo zrealizované, pretože „sťažovateľka odmietla sa nechať predviesť, čo príslušníci polície rešpektovali“. Sťažovateľka „Predvolanie, pokyn na realizáciu predvedenia a následný pokus o predvádzanie považuje... za nezákonné a odporujúce ustanoveniam Trestného poriadku a Ústave Slovenskej republiky.“.

Okresná prokuratúra trestné oznámenie splnomocnenca sťažovateľky odovzdala inšpekcii, ktorá ho uznesením pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 z 10. septembra 2014 podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietla, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Proti rozhodnutiu inšpekcie o odmietnutí trestného oznámenia podala už samotná sťažovateľka 19. septembra 2014 sťažnosť, o ktorej okresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pn 634/14/7706-8 zo 7. októbra 2014 rozhodla tak, že ju podľa § 198 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.

Sťažovateľka tvrdí, že jej nebolo vo veci „pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 umožnené uplatniť si morálnu náhradu škody a náhradu škody, ktorá bola spôsobená neúmerne procesnému postaveniu psychickou záťažou, ktorú pociťuje ako ujmu. Zároveň nezákonným rozhodnutím prokuratúry sú ohrozované jej zákonom chránené práva a slobody.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky ..., na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo bolo v konaní ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 porušené.

2. Generálnej prokuratúre SR prikazuje zrušenie rozhodnutia o odmietnutí veci ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014. 3. Sťažovateľke ..., priznáva finančné zadosťučinenie 500,- EUR, ktoré je Generálna prokuratúra povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Generálna prokuratúra je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 EUR k rukám právneho zástupcu sťažovateľky, JUDr. Borisa Bednára – advokáta, Štefánikova 873/9... Poprad.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ/ka (v tomto prípade zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom) špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ/ka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil/a za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenie o porušení iných práv, resp. iným subjektom uvedeným v odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu, ústavný súd považuje iba za súčasť argumentácie.

V úvode sťažnosti sťažovateľka za „porušovateľa“ svojich práv označila generálnu prokuratúru. To korešponduje aj s jej požiadavkami uvedenými v bodoch 2, 3 a 4 jej návrhu na rozhodnutie, z ktorých jasne vyplýva úmysel sťažovateľky smerovať sťažnosť proti generálnej prokuratúre. V bode 1 petitu, v ktorom navrhuje vysloviť porušenie ňou označených práv (čo je elementárna požiadavka sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy), však už priamo nekonkretizovala orgán verejnej moci, ktorý mal do týchto práv zasiahnuť, ale označila v ňom iba konanie inšpekcie (ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014), v rámci ktorého k tomu malo dôjsť. Vzhľadom na takto formulovaný 1. bod návrhu potom možno za „porušovateľa“ považovať aj inšpekciu, ktorá ako jediná bola v označenom konaní činnou (iné orgány verejnej moci ani ich konania ̶ napr. okresnú prokuratúru ̶ v tomto podstatnom bode petitu sťažovateľka neuviedla).

Inšpekcia trestné oznámenie uznesením ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 z 10. septembra 2014 odložila podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.

Podľa § 197 ods. 3 Trestného poriadku uznesenie podľa odseku 1... sa doručí oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť...

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol...

Podľa § 198 ods. 2 Trestného poriadku prokurátor preskúma postup policajta podľa § 197, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený najneskôr do 30 dní, a výsledok preskúmania im oznámi bez meškania.

Ako z citovaných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich tzv. predprípravné konanie vyplýva, vo vzťahu k inšpekcii mala sťažovateľka možnosť využiť jej dostupný účinný právny prostriedok nápravy, a to buď podať sťažnosť podľa § 197 ods. 3 Trestného poriadku proti uzneseniu inšpekcie z 10. septembra 2014, na základe ktorej bol nadriadený orgán, t. j. okresná prokuratúra povinná preskúmať nielen správnosť výrokov napadnutého rozhodnutia [§ 192 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku], ale aj postup inšpekcie predchádzajúci jeho vydaniu [§ 192 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], alebo mohla sťažovateľka požiadať o preskúmanie postupu policajta (vyšetrovateľa inšpekcie) podľa § 198 ods. 2 Trestného poriadku. Pri využití ktoréhokoľvek z uvedených právnych prostriedkov nápravy by bol príslušný prokurátor okresnej prokuratúry v prípade jeho zistenia, že zo strany inšpekcie došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľky, oprávnený a zároveň povinný poskytnúť týmto základným právam alebo slobodám ochranu. Tieto okolnosti predstavujú prekážku uplatnenia právomoci ústavného súdu, a teda aj neprípustnosť podanej sťažnosti (§ 53 ods. 1 zákona o ústavom súde), preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že sťažovateľka napokon možnosť podania sťažnosti proti rozhodnutiu inšpekcie aj využila, na základe čoho okresná prokuratúra postup inšpekcie a jej uznesenie preskúmala, avšak opravný prostriedok sťažovateľky uznesením č. k. 1 Pn 634/14/7706-8 zo 7. októbra 2014 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodný.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08, III. ÚS 112/2012, III. ÚS 56/2013) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto prostriedku nápravy (podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľka, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv, ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľky dôjsť v súvislosti s postupom a rozhodnutím okresnej prokuratúry (m. m. napr. I. ÚS 186/05).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že generálna prokuratúra v označenom konaní inšpekcie a ani v iných konaniach s tým súvisiacich na sťažnosťou napadnutom postupe inšpekcie v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-195/OISV-V-2014 neparticipovala, čím absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a generálnou prokuratúrou ako takou. Z uvedeného dôvodu je sťažnosť sťažovateľky v tejto časti zjavene neopodstatnenou, a z tohto dôvodu ju bolo potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky bolo bez právneho významu zaoberať sa jej ďalšími procesnými požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015