III. ÚS 610/2015

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 150/2013 porušené boli.

2. Okresnému súdu Žilina prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 150/2013 konal bez zbytočných prieťahov. 3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet advokátky JUDr. Miriam Podhradskej, advokátska kancelária, A. Pietra 10645/17, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie:

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 610/2015-15 z 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 150/2013 (ďalej tiež „napadnuté konanie“).

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 29. februára 2016. V jeho prílohe sa nachádzalo vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu, ako aj zákonného sudcu spolu s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti, ktoré si ústavný súd overil zo zapožičaného súdneho

(č.l. 160); - pojednávanie vytýčené na deň 17.09.2013 bolo odročené (č.l. 161); - dňa 18.09.2013 spis referoval zákonný sudca, vyjadrenie matky ohľadne striedavej osobnej starostlivosti bolo poslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi otca, ako aj kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 163); - na pojednávaní dňa 10.12.2013 bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý (č.l. 180) a pojednávanie vo veci striedavej starostlivosti bolo odročené, z dôvodu doplnenia dokazovania (psychologický posudok, šetrenie pomerov), (č.l. 189); - dňa 10.01.2014 bolo podané odvolanie zo strany matky voči rozsudku 15P 150/2013-184, o zvýšenie výživného (č.l. 192); - 06.02.2014 bol spis predložený KS v ŽA na rozhodnutie o odvolaní matky (č.l. 202); - 01.04.2014 bol spis vrátený OS ŽA s rozhodnutím KS v ŽA, kde KS v ŽA potvrdil rozsudok 15P 150/2013-184 (č.l. 207); - dňa 01.04.2014 bol spis predložený zákonnému sudcovi, ktorý dňa 16.04.2014 vytýčil termín pojednávania vo veci striedavej osobnej starostlivosti na deň 13.05.2014

vytýčil termín pojednávania vo veci striedavej starostlivosti na deň 24.02.2015 (č.l. 247); - pojednávanie dňa 24.02.2015 bolo odročené, z dôvodu, že sudca sa potreboval oboznámiť s predloženými dokladmi a následne zvážiť ďalší postup vo veci (č.l. 275); - dňa 21.10.2015 boli podané 2 nové návrhy zo strany otca, o rozšírenie styku otca s mal. dieťaťom (č.l. 280) a o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o prijatie mal. do Základne) školy, (č.l. 282); - dňa 02.11.2015 spis zreferovala súdna tajomníčka, ktorá dala pokyn na zaslanie nových návrhov protistrane, ako aj kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 284); - dňa 03.11.2015 bol spis zaslaný Ústavnému súdu SR; - dňa 27.11.2015 bol podaný návrh zo strany matky, o zvýšenie výživného na mal.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zákonný sudca k veci uviedol, že v posudzovanej veci je zrejmé, že „tu nejde o vyriešenie veci mal. dieťaťa, ale ide o spor rodičov mal. dieťaťa...“ a že „vo veci bude termín pojednávania najskôr 5/2016“.

Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 22. marca 2016 zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti a vyjadrila súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ navrhovateľom v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci. Tá nebola ani tvrdená zo strany okresného súdu. Z hľadiska závažnosti veci ide o takú, ktorá si vyžaduje urýchlený postup v konaní vzhľadom na právne a faktické postavenie a budúcnosť maloletého. Občiansky súdny poriadok v § 176 ods. 3 ustanovuje, že o veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd ďalej pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Príkladom takéhoto nesústredeného postupu je skutočnosť, že okresný súd zrušil pojednávanie z dôvodu, ktorý nemusel byť zo strany súdu akceptovaný. Ide o ospravedlnenie neúčasti matky na určenom termíne pojednávania 24. októbra 2014 z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne matky, ktorá prevzala právne zastúpenie dva dni pred pojednávaním, a teda nemala zachovanú lehotu na prípravu pojednávania, pričom matka trvala na účasti právnej zástupkyne na pojednávaní. Za danej situácie podľa názoru ústavného súdu neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania, pretože matka žiadala odročiť už určený termín pojednávania v súvislosti s voľbou svojho právneho zástupcu po vyše roku konania bez právneho zastúpenia, pričom o nariadenom termíne pojednávania bola informovaná s dostatočným predstihom (termín pojednávania určený na 24. október 2014 bol určený súdom 7. augusta 2014). Podľa názoru ústavného súdu matka ako účastník konania mala dostatočný priestor na voľbu právneho zástupcu, preto odročenie z tohto dôvodu nemusel byť akceptovaný ako dôležitý dôvod v zmysle Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 15 P 150/2013, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní ôsmich mesiacov a neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 448,02 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014 v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 139,83 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Pokiaľ ide o stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu doručené 22. marca 2016, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov sťažovateľovi nepriznal, keďže stanovisko neobsahovalo nové skutočnosti ani argumentáciu, ktorá by ústavnému súdu už nebola známa z predloženého súdneho spisu.