III. ÚS 626/2024

Odôvodnenie:

1. Sťažovateľ sa bez zastúpenia advokátom, o ktorého ustanovenie žiada, ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. októbra 2024 domáha vyslovenia porušenia základného práva na obhajobu podľa Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivý súdny proces postupmi okresného a krajského súdu v trestnom konaní o proti nemu podanej obžalobe. Žiada zrušiť rozhodnutia okresného a krajského súdu. Namieta, že súdy jeho obhajcovi nedoručovali predvolania na pojednávania, čím mu bolo znemožnené sa náležite obhajovať. 2. Výsledkom sťažovateľom namietaného postupu okresného súdu bol odsudzujúci rozsudok z 19. júna 2023, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie aj z dôvodu porušenia svojho práva na obhajobu. O tomto odvolaní rozhodol krajský súd ústavnou sťažnosťou nenamietaným rozsudkom sp. zn. 5To/122/2023 z 28. septembra 2023. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) právomoc krajského súdu vylučuje proti postupu okresného súdu právomoc ústavného súdu. Preto bola ústavná sťažnosť proti postupu okresného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde odmietnutá. 3. Výsledkom sťažovateľom namietaného postupu krajského súdu bolo rozsudok okresného súdu z januára 2023 zrušujúce uznesenie sp. zn. 5To/43/2023 zo 4. mája 2023, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 26. mája 2023. Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť v októbri 2024, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty podľa § 124 zákona o ústavnom súde. Preto vo vzťahu k postupu krajského súdu je ústavná sťažnosť podaná oneskorene a ako taká bola proti tomuto postupu podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietnutá. 4. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní pred ústavným súdom ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (I. ÚS 333/2020). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Preto neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a žiadosti sťažovateľa podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde nebolo vyhovené.