III. ÚS 631/2015

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mg. Júliusom Ernekom, advokátska kancelária, Na vŕšku 8, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžo 22/2013 z 26. marca 2015.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania rozhodnutia vedúceho otvoreného oddelenia Ústavu na výkon väzby v Prešove o sťažnosti smerujúcej proti prvostupňovým rozhodnutiam o disciplinárnom previnení a disciplinárnom treste.

Sťažovateľ uvádza, že namietaným uznesením najvyššieho súdu boli porušené jeho označené práva, pretože uložením disciplinárnych trestov došlo k zásahu do jeho základných práv a slobôd a preskúmanie rozhodnutí takéhoto charakteru nesmie byť v zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy z právomoci súdov vylúčené. Sťažovateľ v nadväznosti na to argumentuje, že rôzne obmedzenia spojené s uložením disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu mali zásadný vplyv na kvalitu jeho základných práv na súkromný a rodinný život, na zachovanie dobrej povesti, na vzdelanie a pod.

Sťažovateľ tiež dôvodí, že zo strany najvyššieho súdu došlo namietaným rozhodnutím aj k porušeniu princípu právnej istoty, keďže sa najvyšší súd nevysporiadal s inými svojimi rozhodnutiami v analogickej otázke, ktorými bol súdny prieskum disciplinárnych rozhodnutí povolený.

Sťažovateľ na základe prezentovanej argumentácie ústavný súd žiada, aby o jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžo 22/2013 z 26. marca 2015, predmetné

uznesenie

zrušil a vrátil vec krajskému súdu na nové konanie a priznal tiež sťažovateľovi náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V namietanom uznesení najvyšší súd svoj právny záver odôvodnil argumentáciou, v rámci ktorej zdôraznil, že rozhodnutia žalovaného vydané v disciplinárnom konaní podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“), nemožno považovať za rozhodnutia vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci súdov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru o nedostatku právomoci správneho súdu preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutia a konanie zastavil. Odkazujúc na príslušné ustanovenia zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, konkrétne na ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 a § 47 ods. 1 a 2 citovaného zákona, postúpil vec sťažovateľa prokuratúre príslušnej na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo ktorých osobná sloboda je obmedzená.

Ústavný súd odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré bolo podkladom pre právny záver o zastavení konania a postúpení veci, považuje za náležité, logické a predovšetkým plne korešpondujúce podstate a účelu aplikovanej právnej úpravy.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán. Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom.