III. ÚS 63/2016

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. marca 2015 a 1. apríla 2015 doručené sťažnosti , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oznámeniami Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 Gn 1052/14/1000-10 z 9. februára 2015, č. k. VI/3 Gc 424/14/1000-9 zo 16. februára 2015 a č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24 z 24. februára 2015.

Z obsahu sťažností a ich príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky č. 858/2000 z 25. októbra 2000 o privatizácii časti zdravotníckeho zariadenia „NsP - časť Obvodné zdravotné stredisko “ a na základe kúpnej zmluvy „o predaji časti podniku č. 2068/2001“ uzatvorenej 27. apríla 2001 s Fondom národného majetku Slovenskej republiky stal s účinnosťou od 1. mája 2001 vlastníkom „OZS “.

Krajský úrad v Košiciach vydal 11. septembra 2000 pod č. 2000/08797 povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v odbore stomatológie a určil ako miesto výkonu činnosti neštátne zdravotnícke zariadenie „ObZS “. Následne bola 13. októbra 2000 uzavretá „Zmluva o nájme nebytových priestorov a vecného vybavenia č. 187/2000 medzi NsP a “ pre účely prevádzkovania neštátneho zdravotníckeho zariadenia v odbore stomatológie.

Sťažovateľ vo vzťahu k oznámeniu generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 1052/14/1000-10 z 9. februára 2015 uviedol, že „nakoľko sú splnené zákonné znaky trváceho prečinu krádeže, porušovateľ Generálna prokuratúra SR svojim nekonaním – opomenutím porušila moje ústavné právo na inú právnu ochranu“.

Vo vzťahu k oznámeniu č. k. VI/3 Gc 424/14/1000-9 zo 16. februára 2015 uviedol, že «v čase na to príhodnom mali nižšie zložky prokuratúry v zmysle zákona o prokuratúre uplatniť svoje administratívne opatrenia „Upozornenie“ eventuálne „Protest“ prokuratúra v zákonnej trojročnej lehote», prípadne podať návrh na začatie konania podľa „§ 35 (1) písmena f) O. s. p.».

Navyše boli podľa sťažovateľa „naplnené dôvody § 243e O. s. p. v čase na to príhodnom a nižšie zložky prokuratúry boli povinné na to pohotovo reagovať a podať návrh na mimoriadne dovolanie generálnemu prokurátorovi proti nezákonnému rozhodnutiu Okresného súdu v Michalovciach. Aj v netrestnej oblasti porušovateľ Generálna prokuratúra SR svojím nekonaním - opomenutím porušila moje ústavné právo na inú právnu ochranu“.

Napokon k namietanému oznámeniu č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24 z 24. februára 2015 sťažovateľ namieta, že „nadriadený prokurátor mal povinnosť konkrétne vydať úlohu pokynom svojim podriadeným prokurátorom, a preskúmať celý skutkový stav po trestnoprávnej línií dotknutých orgánov a vyvodiť osobnú zodpovednosť osôb, ktoré participovali na nezákonnom postupe dotknutých orgánov nie len prokuratúry, ale aj iných dotknutých osôb pre ich nekonanie v zmysle platnej legislatívy“.

Vo vzťahu ku všetkým namietaným oznámeniam generálnej prokuratúry sťažovateľ konštatuje, že nezákonným postupom mu bol odňatý majetok, ktorý „nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 4. 2001 o predaji časti podniku č.2068/2001 s účinnosťou od 1. 5. 2001 uzavretej s FNM SR“, čím došlo „k porušeniu nielen môjho práva na majetok, ale aj práva na ochranu môjho majetku v zmysle čl. 20 odsek (1) Ústavy Slovenskej republiky“.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K rozhodnutiu o spojení vecí na spoločné konanie

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými značkami Rvp 3517/2015 a Rvp 4634/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľa a generálnej prokuratúry, proti ktorej sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy oznámeniami generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 1052/14/1000-10 z 9. februára 2015, č. k. VI/3 Gc 424/14/1000-9 zo 16. februára 2015 a č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24 z 24. februára 2015, ktorými bol sťažovateľ upovedomený o spôsobe vybavenia jeho opakovaných podnetov.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

V oznámení o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa č. k. IV/1 Gn 1052/14/1000-10 z 9. februára 2015 generálna prokuratúra uviedla: «V opakovanom podnete žiadate preskúmať postup prokurátora Krajskej prokuratúry Košice pri vybavovaní Vášho podnetu. Namietate nesprávne právne posúdenie skutkového stavu a upovedomenie z „30. októbra 2013“ (správne má byť 31. októbra 2013) považujete za nepresvedčivé a vágne. V ďalšej časti žiadate preskúmať celú genézu týkajúcu sa „privatizačného projektu ...“ z roku 2000 a pripojiť k tomu všetky relevantné listiny a dokumenty. Po preskúmaní spisového materiálu predloženého GP SR Krajskou prokuratúrou Košice, som v predmetnej veci nezistil pochybenia, ktoré by si vyžadovali prijatie príslušných zákonných opatrení. Stotožnil som sa so závermi prokurátora Krajskej prokuratúry Košice oznámené Vám v prípise zo dňa 31. októbra 2013 pod sp. zn. 1 Kn 410/13-2, ktorým bol odložený Váš podnet zo dňa 7. júna 2013 v časti týkajúcej sa podozrenia z krádeže zdravotnej dokumentácie privatizovanej zubnej ambulancie na sprivatizovanom OZS , ktorej sa mal dopustiť . Vzhľadom na existujúce dostupné listiny a podklady, prokurátor krajskej prokuratúry správne posúdil ďalšie zákonné možnosti konania v tejto veci, čo Vám aj zodpovedajúcim spôsobom oznámil. Zistil som však, že vo zvyšnej časti podnetu, spolu s obsahom Vášho opakovaného podnetu z 19. novembra 2014, je potrebné posúdiť Vami namietané skutočnosti v rámci konania na netrestnom úseku činnosti prokuratúry. Preto som pri vybavovaní opakovaného podnetu odstúpil Vaše podania zo dňa 7. júna 2013, ako aj zo dňa 19. novembra 2014 netrestnému odboru Generálnej prokuratúry SR na ďalšie opatrenia. Vychádzajúc z preskúmania veci v časti Vami namietanej krádeže zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že neexistujú dostatočné zákonné podklady pre postup podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku (začatie trestného stíhania) a preto bolo odmietnutie veci, ku ktorému došlo uznesením Policajného orgánu Obvodného oddelenia PZ v č. ORP-ČVS-143/PA-2002 zo dňa 31. 10. 2002 podľa § 159 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku (vtedy účinného) jediným zákonne možným rozhodnutím. Rovnako zákonným je aj uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce sp. zn. Pn 2309/2002-6 zo dňa 19. 11. 2002, ktorým zamietol ako nedôvodnú Vašu sťažnosť podanú proti citovanému uzneseniu Policajného orgánu. Vzhľadom k tomu, že opätovným preskúmaním veci neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zo strany GP SR prijatie opatrení, ktoré by viedli k zmene stanoviska Krajskej prokuratúry Košice vyjadrené v prípise sp. zn. 1 Kn 410/13-2 zo dňa 31. októbra 2013, Váš opakovaný podnet zo dňa 19. novembra 2014, v uvedenej časti odkladám.

V oznámení č. k. VII/2 Gn 166/13/1000-24 z 24. februára 2015 generálna prokuratúra k opakovanému podnetu sťažovateľa uviedla: „Na základe Vášho opakovaného podnetu som preskúmal spôsob vybavenia Vášho trestného zoznámenia z 05. 06. 2013 uznesením vyšetrovateľa PZ z 30. 09. 2013 sp. zn. ČVS: PPZ-625/NKA-PK-VY-2013 o odmietnutí veci a uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR z 30. 10. 2013 sp. zn. VII/2 Gn 166/13-14 o zamietnutí Vašej sťažnosti. Oboznámil som sa tiež so stanoviskom špeciálneho prokurátora uvedeným v jeho liste z 03. 12. 2014 sp. zn. VII/2 Gn 166/13/1000-17. Vychádzal som pritom z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-625/NKA-PK-VY-2013. Dospel som k jednoznačnému stanovisku, že Vaše trestné oznámenie bolo vybavené zákonným spôsobom, pretože neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že osoby označené vo Vašom trestnom oznámení spáchali či už korupčnú trestnú činnosť alebo trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Vaše subjektívne hodnotenie zákonnosti postupov a rozhodnutí uvedených osôb takouto skutočnosťou nie je. Je potrebné uviesť, že Vašimi početnými podaniami, podnetmi a trestnými oznámeniami sa v minulosti zaoberali viaceré orgány prokuratúry, vrátane príslušných organizačných zložiek Generálnej prokuratúry SR, ktoré Vaše podnety opakovane vybavili odložením pre ich nedôvodnosť. Iné zákonné prostriedky na dosiahnutie zmeny už nemáte k dispozícii. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Váš opakovaný podnet odkladám ako nedôvodný. Súčasne Vám oznamujem, že prípadné ďalšie podnety v tejto veci bez uvedenia nových relevantných skutočností už nebudú v zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre na prokuratúre vybavované a nebude na ne reagované.“

Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a namietaného oznámenia generálnej prokuratúry je ústavný súd toho názoru, že generálna prokuratúra sa opakovanými podnetmi sťažovateľa v napadnutých konaniach náležite zaoberala a o spôsobe preskúmania riadne sťažovateľa aj vyrozumela. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého postup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv garantovaných ústavou a ani práv garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd či inou kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).

Uvedené závery boli so zreteľom na obsah sťažností základom pre záver ústavného súdu, že obe sťažnosti sťažovateľa odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre ich zjavnú neopodstatnenosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016