III. ÚS 633/2014

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 120/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 120/2008 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť trovy konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta , .

Odôvodnenie:

I.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. 7 C/120/2008 doručeným ústavnému súdu 18. novembra 2014, v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedol: „... Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, z vyjadrenia zákonnej sudkyne, obsahu súdneho spisu, s tvrdeniami uvádzanými v sťažnosti nesúhlasím a sťažnosť považujem za absolútne za neopodstatnenú. Tvrdenia sťažovateľa v sťažnosti sú len vo všeobecnej rovine, ničím nepodložené a zavádzajúce. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na súd dňa 12.11.2008, k tomuto súd uvádza, že tento návrh trpel vadou, ktorá bola na základe výzvy súdu odstránená dňa 11.2.2009 (čl. 29 spisu), následne bol súdu doručený doplnený návrh navrhovateľov, a to dňa 5.3.2009 (čl. 35 spisu). Súd môže konať len o návrhu, ktorý je jasný zrozumiteľný a určitý. Následne sa dňa 17.3.2009 konalo pojednávanie, na ktorom právni zástupcovia oboch strán požiadali o odročenie za účelom pokusu o mimosúdne vyriešenie veci. Do dňa 3. 3. 2010 súd opakovane vyzýval a urgoval právneho zástupcu navrhovateľov a napokon aj právneho zástupcu odporcu k oznámeniu, či došlo k mimosúdnej dohode, prípadne k predloženiu dôkazov. Právny zástupca navrhovateľov opakovane žiadal o predĺženie lehoty, nakoľko mal za to, že k uzatvoreniu mimosúdnej dohody dôjde, avšak čakal na účastníka konania, ktorý bol v zahraničí. Napokon bola právnemu zástupcovi navrhovateľov uložená poriadková pokuta, a to uznesením zo dňa 11.11.2009, ktorá mu bola uznesením zo dňa 21.1.2010 odpustená, s tým, že právny zástupca vypovedal plnú moc navrhovateľom z dôvodu straty dôvery. Keďže na výzvu súdu zo dňa 3.3.2010 ohľadne uzavretia mimosúdnej dohody a predloženia dôkazov nereagoval ani právny zástupca odporcu, súd dňa 1.4.2010 vytýčil pojednávanie na deň 21.4.2010 (podrobnejšie v prehľade úkonov). Pojednávanie konané dňa 21.4.2010 bolo odročené na základe žiadosti právneho zástupcu odporcu na deň 19.5.2010, toto pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zabezpečenia predloženia dôkazov zo strany právneho zástupcu odporkyne s tým, že úkony zo strany súdu ako aj zo strany právneho zástupcu boli realizované bezodkladne.

31.1.2011 zomrel. Na základe tohto oznámenia boli zo strany súdu vykonávané úkony smerujúce k zabezpečeniu podkladov úmrtný list, stav dedičského konania, dopyt na právnych nástupcov či vstupujú do konania, výzva súdu za účelom predloženia upraveného návrhu atď. (podrobnejšie v prehľade úkonov). Následne bolo dňa 14. 6. 2012 doručené späťvzatie návrhu navrhovateľa v 2. rade , s tým, že konanie o jeho nároku, po vykonaní potrebných procesných úkonov (podrobnejšie v prehľade), bolo zastavené dňa 22.1.2013, voči tomuto uzneseniu podal právny zástupca navrhovateľov v rade 1a až 1c odvolanie, po realizácii nevyhnutných procesných úkonov, bol spis dňa 15.5.2013 predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie s tým, že uznesenie prvostupňového súdu bolo

návrh na pripustenie zmeny na strane odporcov, o ktorom súd bezodkladne rozhodol, a to dňa 18.6.2014. Pojednávanie bolo odročené, na základe návrhu právneho zástupcu navrhovateľov 1a až 1c, za účelom zadováženia spisu zo štátneho archívu, ako aj nariadenia znaleckého dokazovania. Dňa 7.8.2014 bolo nariadené znalecké dokazovanie, po právoplatnosti a zložení záloh, bol spis zaslaný znalcovi dňa 22.9.2014 (znalcovi na základe žiadosti predĺžená lehota na vypracovanie znaleckého posudku). Spis od znalca vyžiadaný za účelom vyjadrenia sa k ústavnej sťažnosti.

dohody. Obdobie od 21.4.2010 do vytýčenia posledného termínu pojednávania, a to do dňa 30.6.2014 je poznačené objektívnymi skutočnosťami, a to úmrtím odporkyne (konanie prerušené), úmrtím navrhovateľa v rade 1, späťvzatím návrhu navrhovateľa v 2. rade, odvolaním voči uzneseniu o zastavení konania o jeho nároku, dvomi návrhmi na pripustenie zmeny návrhu, pričom súd konal i naďalej bez prieťahov, rozhodoval o procesných návrhoch právneho zástupcu navrhovateľov v rade 1a

Súd v tomto smere konal v súčinnosti s účastníkmi konania a v lehotách, ktoré nemožno považovať za zbytočné prieťahy. Pokiaľ ide o samotnú osobu sťažovateľa navrhovateľa v 4. rade a jeho správanie v konaní, tak ako už bolo uvedené vyššie, od podania riadneho návrhu počas doby 1 roka a dvoch mesiacoch, kedy malo dôjsť k mimosúdnej dohode, ani v nasledujúcom období sa žiadnym spôsobom neprejavoval, vytýčených súdnych pojednávaní sa nezúčastňoval, neprítomnosť ospravedlňoval, naposledy vo veci súdu na základe výzvy dňa 30.1.2014 oznámil, že vzhľadom na stanovisko odporkyne v 1. rade , pretože mu nie je známa dohoda medzi a odporkyňou v 1. rade, musí túto okolnosť zistiť buď u oboch účastníčok konania alebo nahliadnutím do spisu a z tohto dôvodu žiada o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k upravenému návrhu o 7 dní, k upravenému návrhu sa nevyjadril, pojednávania vytýčeného na deň 30.6.2014 sa nezúčastnil, ospravedlnil sa z dôvodu PN, po nariadení znaleckého dokazovania zložil zálohu na znalecké dokazovanie a v čase, keď bol spis

Pokiaľ aj sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že nemôže riadne užívať svoje vlastnícke právo, nemôže sa riadne dostať k svojmu rodinnému domu, mal možnosť, už na začiatku konania, kedy bol zastúpený advokátom, využiť inštitút predbežného opatrenia, čím by sa mohla do právoplatného skončenia veci, jeho ťaživá situácia zmierniť, samozrejme, pokiaľ by bolo jeho návrhu za splnenia zákonných predpokladov, vyhovené. Túto možnosť sťažovateľ

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej okrem iného vyplýva: «. . . Navrhovatelia podali návrh na začatie konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 12.11.2008. Na základe výzvy súdu bol súdu dňa 11.2.2009 doručený upravený návrh z dôvodu nesprávneho označenia navrhovateľa v 2. rade .

Keďže si právni zástupcovia túto povinnosť nesplnili, bol právny zástupca navrhovateľov dňa 4.5.2009 vyzvaný, aby súdu oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania, či trvá na žalobe alebo ju berie späť. S účinnosťou od 1.6.2009 mi bola vec pridelená z dôvodu zmeny rozvrhu práce na ďalší procesný postup. Dňa 26.6.2009 bol právny zástupca pod sankciou uloženia poriadkovej pokuty urgovaný, aby oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode, resp. predložil žiadané doklady. Dňa 9.7.2009 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, avšak k jej podpísaniu dôjde do 1 mesiaca, a to z dôvodu čerpania dovolenky právneho zástupcu odporkyne a neprítomnosti navrhovateľa v 2. rade, ktorý je pracovne v zahraničí. Dňa 11.9.2009 bol právny zástupca navrhovateľov opätovne urgovaný, aby súdu oznámil či došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, alebo aby predložil žiadané doklady, na ktorú urgenciu právny zástupca nereagoval, z ktorého dôvodu mu bola uložená uznesením č. k. 7C/ 120/2008

Na základe právneho zástupcu odporcov bolo pojednávanie odročené na deň 19.5.2010. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, za účelom predloženia dôkazov svedčiacich o vlastníckom práve odporkyne k sporným parcelám a taktiež zadováženie jej písomného súhlasu so zapožičaním notárskeho spisu Nz 3/2000. Dňa 22.10.2010 bolo súdu doručený návrh navrhovateľa v 1. rade , prostredníctvom jeho právneho zástupcu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 Osp. z dôvodu úmrtia odporkyne , ktorá zomrela v júli 2010, a to do právoplatného skončenia dedičského konania po zosnulej odporkyni . Po zistení či odporkyňa zomrela a pod akým číslom sa vedie dedičské konanie, bolo uznesením č. k. 7C/120/2008 205 zo dňa 3.3.2011 konanie prerušené do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného pod sp. zn. 14D/267/2010. Dňa 12.4.2011 bolo súdu zo strany právneho zástupcu navrhovateľa v 1. rade JUDr. Ščuryho oznámené, že jeho klient navrhovateľ v 1. rade 31.1.2011

. Následne boli zo strany súdu vykonané úkony smerujúce k ustáleniu okruhu účastníkov konania, zastúpenie, ako aj výzva adresovaná navrhovateľom za účelom predloženia upraveného návrhu v súvislosti so vstupom do konania právnych nástupcov po navrhovateľovi v 1. rade (úkony súdu dňa 28.3.2012, 17.4.2012, 20.4.2012

v rade 2 3 urgovaný na predloženie upraveného návrhu s označením dôkazov, ktoré navrhuje v konaní vykonať, späťvzatie návrhu navrhovateľom v 2. rade bolo doručené na vyjadrenie ostatným navrhovateľom a odporcom v lehote 5 dní. Uznesením č. k. 7C/120/2008 257 zo dňa 22.1.2013 bolo konanie o nároku navrhovateľa v rade 2. zastavené. Dňa 31.1.2013 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľov v 1. až 3. rade proti uzneseniu zo dňa 22.1.2013, ktoré podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu ; a upravený návrh v nadväznosti na úmrtie navrhovateľa v rade 1. a odporkyne. Na základe výzvy súdu boli súdu doručené exempláre odvolania, tieto boli dňa 21.3.2014 zaslané na vyjadrenie ostatným účastníkom konania. Dňa 15.5.2013 bol spis predložený odvolaciemu súdu. Dňa 12.8.2013 bol spis odvolacím súdom vrátený s rozhodnutím, že uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 7C/120/2008 potvrdzuje. Dňa 20.8.2013 bolo rozhodnutie odvolacieho súdu expedované účastníkom konania

vlastníctva. Taktiež bol zaslaný na vyjadrenie odporcom v rade 1a 1c. Dňa 3.12.2013 bolo súdu doručené podanie odporkyne v 1. rade , že podľa nej každý z účastníkov si je vedomý, že došlo k dohode, a že nie je potrebný žiaden spor. Žiada preto, aby jednotliví účastníci boli vyzvaní, či došlo k dohode alebo nie, aby sa celá záležitosť uzavrela. Dňa 13.1.2014 bol podanie odporkyne v 1. rade zaslané na vyjadrenie ostatným účastníkom konania. Okrem ostatných účastníkov konania sa k tvrdeniam odporkyne v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 30.1.2014 vyjadril i sťažovateľ

1c doručený návrh na pripustenie zmeny na strane odporcov z dôvodu, že súd rozhodol o zastavení konania o nároku navrhovateľa v rade 2/ , a preto ho označujú na strane odporcov a žiadajú jeho pripustenie s poukazom na nerozlučné spoločenstvo.

Uznesením č. k. 7C/120/2008­340 zo dňa 7.8.2014 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia za účelom zidentifikovania sporných nehnuteľností, zodpovedania aký je ich užívací a právny režim, vzhľadom aj na podiely navrhovateľov. Navrhovatelia boli vyzvaní na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie po 60,­ €. Sťažovateľ ­ navrhovateľ v 4. rade zložil zálohu v sume 60,­ € dňa 26.8.2014 Po zložení záloh bol spis dňa 22.9.2014 odoslaný znalcovi...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 120/2008 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov 2 mesiace na okresnom súde je už samo osebe neprimerané.

Ústavný súd aj bez toho, aby vymedzoval konkrétne obdobia nečinnosti okresného súdu, poukazuje na to, že už celková dĺžka predmetného konania na okresnom súde je sama osebe neprimeraná.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 7 C 120/2008, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 120/2008, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 120/2008, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd zobral do úvahy aj to, že v konaní dochádzalo k zmenám účastníkov konania z dôvodu úmrtia odporkyne a navrhovateľa v 1. rade, návrh na začatie konania trpel vadami, dvakrát bol podaný návrh na pripustenie zmeny návrhu. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.

V Košiciach 20. januára 2015