III. ÚS 641/2015

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. 12 D 293/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ namieta, že o návrhu na rozhodnutie o trovách konania rozhodoval okresný súd asi 6 mesiacov a po podaní odvolania proti uzneseniu okresného súdu č. k. 12 D 293/2011-279 z 25. mája 2014 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) namieta aj nepostúpenie spisu krajskému súdu na konanie o odvolaní po dobu 11 mesiacov. Poukazuje pritom na svoje podania, resp. sťažnosti adresované predsedovi okresného súdu, v ktorých namieta zbytočné prieťahy v konaní. V tejto súvislosti uvádza, že pripojenie spisu k inému konaniu „nemôže byť prekážkou pre dodržiavanie základného ľudského práva a slobody garantovaného Ústavou Slovenskej republiky v čl. ods. 48 ods. 2 - ako aj práva dané článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... Máme za to, že v danom prípade rozhodnúť o trovách konania nie je ani právne a ani fakticky zložité. Sťažovateľ bol vždy v konaní aktívny, reagoval včas na každé podanie a svoje stanoviska podporil listinnými dôkazmi. Postup samotného Okresného súdu Malacky považujeme za svojvoľný, jednak v jeden deň vydal 2 uznesenia, v tej istej súdnej veci, ktorými rozhodol o rôznych skutkových prípadoch a tak spôsobil, že mohlo prísť k zámene doručeniek a v následnom vyznačovaní právoplatnosti, nehovoriac už o chybách v postupe vedenia súdneho spisu. Sťažovateľ sa neodvolal proti uzneseniu, ktorým bolo zastavené konanie o vydanie predbežného opatrenia, ale odvolal sa proti uzneseniu, ktorým bola povolená obnova konania. Obe uznesenia však mali rovnaké označenie a boli vydané v rovnaký deň. Uznesenie o povolení obnovy konanie Okresný súd Malacky pre chybný

výrok

opravil opravným uznesením. Následne sa dopustil veľmi hrubej chyby, keď vyznačil právoplatnosť na opravné uznesenie, hoci uznesenie ako také nebolo právoplatné. Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní vytkol Okresnému súdu Malacky chyby a uznesenie o povolení obnovy zrušil. Okresný súd Malacky ani po zrušujúcom uznesení Krajského súdu Malacky nezmenil voči sťažovateľovi svoj svojvoľný postup a hoci návrh na obnovu konania zamietol, opomenul rozhodnúť o trovách konania a teraz už 11 mesiacov nepostupuje spis na Krajský súd v Bratislave na odvolacie konanie o trovách konania... Sťažovateľ namieta celkovú dĺžku súdneho konania, postup súdu a arbitrárne konanie súdu. Súdne konanie sa začalo 26. 04. 2011. Súd koná neefektívne (mýli sa vo formulácii výroku), nerešpektuje vyhl. MS SR č. 543/2005 Z. z. v pl. znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy... Konanie 12D293/2011 nemá na konanie vedené na OS Malacky 6C 335/2009 žiaden vplyv a jeho pripojenie je neopodstatnené.“.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola... v primeranej lehote prejednaná... súdom.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, III. ÚS 263/03, III. ÚS 218/07).

Ústavný súd konštatuje, že celková dĺžka súdneho konania, ktorá v čase prerokovania sťažnosti dosahovala 4 roky (na dvoch stupňoch súdov), signalizuje možnosť vzniku zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak skutočnosť, že o merite je v danej veci už právoplatne rozhodnuté, v spojitosti s tým, že zo strany okresného súdu už bolo rozhodnuté aj o návrhu na náhradu trov konania z 28. novembra 2013, vo svojej podstate intenzitu sťažovateľom tvrdeného zásahu do ním označených práv oslabuje. Možno konštatovať, že postup okresného súdu v danej veci javí znaky neefektívnej činnosti, ktorá však svojou relevanciou (t. j. následkami) nevedie k porušeniu sťažovateľovho základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani práva na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zásadným spôsobom.

Na uvedenom závere nič nemení ani konštatovanie predsedu okresného súdu vyjadrené v jeho odpovedi sťažovateľovi sp. zn. Spr. 1061/14 z 5. septembra 2014 v súvislosti s jeho sťažnosťou adresovanou predsedovi okresného súdu v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že v konaní súdu vzniklo „určité omeškanie... spôsobené enormným zaťažením okresného súdu a jeho súdnych oddelení“.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s konaním o jeho návrhu na náhradu trov konania, je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyhodnotiac ju ako zjavne neopodstatnenú (obdobne I. ÚS 155/2014).