III. ÚS 644/2014

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 70/2008 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 70/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 700 € (slovom sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 283,90 € (slovom dvestoosemdesiattri eur a deväťdesiat centov) na účet advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie:

I.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 19. januára 2015. V jeho prílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti: „04.04.2008 podal navrhovateľ návrh ma začatie konania, 11.04.2008 súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu navrhovateľa, 25.05.2010 MS SR doručilo svoje vyjadrenie k návrhu a zároveň sa ospravedlnilo svoju neúčasť na pojednávaní dňa 27.05.2010 pričom súhlasilo, aby súd rozhodol o žalobe na základe listinných dôkazov v jeho neprítomnosti, dňa 27.05.2010 navrhovateľ na pojednávaní doplnil žalobný návrh a upravil petit na sumu 16.596,95 EUR, súd pojednávanie odročil na 21.09.2010 z dôvodu potreby rozhodnúť o zmene petitu, 28.06.2010 súd rozhodol o návrhu na zmenu petitu, 10.08.2010 navrhovateľ rozšíril žalobný návrh, 21.09.2010 súd odročil pojednávanie na 23.11.2010 z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti odporcu a z dôvodu potreby rozhodnúť o rozšírení žaloby, 27.09.2010 súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu, 23.11.2010 sa konalo nariadené pojednávania v neprítomnosti odporcu, na ktorom bol vypočutý navrhovateľ, 06.12.2010 súd požiadal Daňový úrad Bratislava II o poskytnutie informácie, 27.12.2010 bola doručená odpoveď Daňového úradu Bratislava II, 30.03.2010 navrhovateľ doplnil žalobný návrh a upravil petit na istinu 218.074,47 EUR a nemajetkovú ujmu vo výške 250.000,­ EUR, 27.01.2011 súd pripustil zmenu petitu v zmysle podania navrhovateľa, 08.03.2011 bolo súdne pojednávanie odročené za účelom predvolania svedka, 24.05.2011 sa konalo súdne pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok a zároveň odporca navrhol vstup vedľajšieho účastníka ­súdneho exekútora, 01.06.2011 súd vyzval , súdneho exekútora na vyjadrenie, či súhlasí so vstupom do konania ako vedľajšieho účastníka na starne odporcu, 10.06.2011 bol doručený súhlas exekútora so vstupom do konania,

28.05.2013 súd vydal opravné uznesenie v časti označenia navrhovateľa, 10.06.2013 bolo podané odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu o zastavení konania zo dňa 03.05.2013, 14.10.2013 navrhovateľ doručil doplnenie odvolania, 15.10.2013 spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, 27.02.2014 odvolací súd vrátil spis bez rozhodnutia s prípisom, aby prvostupňový súd doručil opravné uznesenie zo dňa 03.05.2013 vedľajšiemu účastníkovi a následne spis opätovne predložil odvolaciemu súdu, 16.06.2014 súd opätovne predložil spis odvolaciemu súdu, 30.06.2014 odvolací súd zrušil uznesenie prvostupňového súdu o zastavení konania z dôvodu nezloženia preddavku v zmysle § 141a O. s. p.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný a doručený 19. januára 2015, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že „sa jedná o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú. Navrhovateľ v konaní sp. zn. 26C/70/2008 žaluje Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR za nesprávny úradný postup súdneho exekútora znehodnotením pohľadávky navrhovateľa v súvislosti s konkurzným konaním. ... Celkovú dĺžku konania ovplyvnilo aj správanie účastníkov, keď sa odporca 3 krát

neustanovil na pojednávanie (dňa 27.05.2010, 21.09.2010 a23.11.2010), ďalej početné procesné návrhy účastníkov (4 krát zmena petitu, návrh na vstup vedľajšieho účastníka, návrh na zloženie preddavku v zmysle § 141a O. s. p.). Predĺženie konania bolo zapríčinené aj tým, že v konaní došlo dva krát k zmene zákonného sudcu. Na dĺžku konania mala vplyv aj zložitosť aplikácie procesného ustanovenia § 141a O. s. p. berúc do úvahy nejednotnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov.“.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľove početné (celkom 4) procesné návrhy na zmenu petitu žaloby v priebehu konania, čiastočne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, pričom jeden z týchto návrhov sťažovateľa bol doručený priamo na pojednávaní, ktoré bolo potrebné z uvedeného dôvodu odročiť. Sťažovateľovi však nemožno vyčítať to, že využil svoje právo podať opravný prostriedok ̶ odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o pripustení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (doručené okresnému súdu 8. augusta 2011), na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, III. ÚS 132/2012). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodovanie súdov (aj odvolacieho) o procesných návrhoch sťažovateľa, ktoré prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, ústavný súd zohľadnil pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia, ktoré sťažovateľovi týmto nálezom priznal.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu a Okresného súdu Bratislava I.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 26 C 70/2008 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 283,90 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za dva úkony podľa vyhlášky vykonané v roku 2014.

Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom nepresahuje sumu, ktorú vypočítal ústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanej sume 283,90 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyni sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).