III. ÚS 644/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 644/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou JUDr. Antóniou Kauzalovou, Májová 1115, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7 Co/799/2014-317, 7 Co/800/2014 zo 17. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „... Sťažovateľka v súlade so zákonom riadnou kúpnou zmluvou zakúpila nehnuteľnosť a to parcelu Zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m 2, kat. územie zap. na Okresnom úrade katastrálny odbor od zapísaných spoluvlastníkov na tomto LV, ktorú nehnuteľnosť nadobudli zapísaní spoluvlastníci dedením po neb. ženatý s a to podľa osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Čadca a preto sťažovateľka nemala pochybnosti o ich vlastníckom práve k parcele . Rozsudkom Krajského súdu Žilina 7Co799/2014, 7Co800/2014 zo dňa 17.12.2014 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca z 18.06.2014 pod sp. zn. 11 C/24/2011-279, ktorým rozsudkom bolo určené, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely a je navrhovateľ v 1. rade a ďalším výrokom uvedeného rozsudku bolo určené, že navrhovatelia 1, 2 a to a rod. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel , ktoré vlastníctvo menovaným bolo priznané z dôvodov uzavretých neplatných zmlúv a titulom vydržania, čo však v konaní preukázané nebolo, lebo uvedené nehnuteľnosti navrhovatelia 1,2 nikdy v držbe nemali, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov. Tieto rozsudky sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom a vlastníctvo sťažovateľky bolo porušené, čím utrpela značnú ujmu, lebo na základe uvedených rozsudkov prišla o nehnuteľnosť ako aj o peniaze vo výške 23 536,- Sk z titulu zaplatenia kúpnej ceny...

Rozsudok

Okresného súdu Čadca pod sp. zn. 11 C/24/2011-279 zo dňa 18.06.2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Žilina 7Co799/2014-317, 7Co800/2014 zo dňa 17.12.2014, nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2015. Sťažovateľka vo veci podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania na Generálnu prokuratúru v Bratislave. Dňa 11.05.2015 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky oznámené a to písomnosťou Krajskej prokuratúry Žilina, Mojzesova ulica, že krajská prokuratúra nezistila dôvody na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243 e a nasl. OSP.

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 20 ods. 3 ústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04, III. ÚS 54/2011).

Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľka v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinná vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv.

Na základe uvedeného ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 22. júna 2015 a namietaný rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. januára 2015, a teda posledný deň lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu uplynul 27. marca 2015, konštatoval, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd preto sťažnosť odmietol na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.