III. ÚS 655/2014

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/87/2007 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/87/2007 konať bez zbytočných prieťahov. 3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jej advokáta JUDr. Ľubomíra Kaščáka, Horná 35, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie:

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 655/2014­8 zo 4. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/87/2007, v ktorom sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení poškodenej.

. Obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, to je sťažovateľky, podľa § 208 odsek 1 písmeno a), b), odsek 2 písmeno d) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Krajský súd v Nitre spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 5 T/87/2007 vrátil Okresnému súdu Nitra dňa 14. 12. 2009.

06. 04. 2011. Hlavné pojednávanie dňa 06. 04. 2011 bolo odročené pre neprítomnosť obžalovaného a ďalších účastníkov konania, a to obhajcu obžalovaného. Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 06. 06. 2011. Dňa 06. 06. 2011 sa hlavné pojednávanie vykonalo, bolo odročené z dôvodu volania ďalších svedkov na deň 19. 09. 2011. Dňa 19. 09. 2011 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, boli vypočutí prítomní svedkovia, hlavné pojednávanie však bolo odročené dňa 02. 11. 2011 z tých dôvodov, že bude potrebné vypočuť ešte ďalších svedkov, ktorí sa nedostavili na hlavné pojednávanie. Dňa 02. 11. 2011 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, bolo vykonané dokazovanie. Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 12. 12. 2011 z tých dôvodov, že budú volaní ďalší svedkovia. Dňa 12. 12. 2011 sa vykonalo hlavné pojednávanie spolu s dokazovaním, hlavné pojednávanie bolo odročené z dôvodu vypočutia svedkyne , ktorú nariadil vypočuť Krajský súd v Nitre. Bol stanovený termín hlavného

Termín pojednávania, ktorý bol stanovený na deň 27. 08. 2012 bol na základe požiadavky obhajcu obžalovaného zrušený. Po prejednaní veci so sudkyňou, sudkyňa nestanovila ďalší termín hlavného pojednávania z toho dôvodu, lebo sa rozhodla vzhľadom na vykonané dokazovanie, po zrušení, ako i vzhľadom na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To/38/2009 zo dňa 27. 10. 2009 pribrať do konania znalcov z odboru psychiatrie a znalkyňu z odboru psychológie. Podľa vyjadrenia sudkyne, sudkyňa predmetný spis predložila svojej vyššej súdnej úradníčke za tým účelom, aby vybrala potrebných znalcov. Zo spisu zisťujem, že sudkyňa Mgr. Pamela Záleská pod číslom 5 T/87/2007 dňa 17. 04. 2014 uznesením pribrala do konania dvoch znalcov z odboru psychiatrie a jednu znalkyňu z odboru psychológie. Predmetné uznesenie oblo doručované účastníkom konania. Proti uzneseniu podala sťažnosť , t. j. poškodená. Na základe podanej sťažnosti poškodenej , ktorej sa uznesenie týka, spis bol predložený Krajskému súdu v Nitre dňa 26. 05. 2014. Krajský súd v Nitre o sťažnosti poškodenej

Dňa 29. decembra 2014 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky, v ktorom reagujúc na vyjadrenie okresného súdu opätovne poukázala na jeho neúčelný postup nielen v súvislosti so skôr vydaným rozsudkom, ale aj uznesením sp. zn. 5 T/87/2007 zo 17. apríla 2014, ktorým nariadil znalecké dokazovanie znalkyňami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie pre účely vyšetrenia jej duševného stavu.

V podstate rovnaké procesné úkony zistil zo spisu okresného súdu sp. zn. 5 T/87/2007 aj ústavný súd a na doplnenie uvádza, že Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 1 Tos/58/2014­430 z 30. júna 2014 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil z dôvodu, že „bolo vydané nadbytočne“, keďže ani predchádzajúce

uznesenie

krajského súdu sp. zn. 1 To/38/2009 z 27. októbra 2009 (ktorým tento zrušil

rozsudok

okresného súdu sp. zn. 5 T/87/2007 z 25, mája 2009 a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, pozn.) takýto pokyn na doplnenie dokazovania neobsahovalo, a teda „nie je dôvod na vyšetrenie... duševného stavu“ sťažovateľky. Vec bola vrátená okresnému súdu 12. augusta 2014, ktorý dosiaľ ďalšie meritórne rozhodnutie nevydal.

Predseda okresného súdu a sťažovateľka vo svojich vyjadreniach uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní, preto ústavný súd s ich súhlasom podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03). Aj keď uvedené pravidlo platí predovšetkým pre osobu obžalovaného, v primeranom rozsahu platia aj pre poškodeného, ktorý je rovnako procesným účastníkom v prebiehajúcom súdnom konaní, aj keď v inom postavení ako osoba obžalovaného.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu, ale aj nesprávnou (neefektívnou) činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania (II. ÚS 2/01).

Ako vyplýva z I. časti odôvodnenia tohto nálezu, postup okresného súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že jeho rozsudok z roku 2009 odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, „aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol“. Ani množstvo pojednávaní vykonaných v priebehu rokov 2010 až 2012, na ktorých boli vypočúvaní svedkovia, neprinieslo výraznejší posun vo veci. Posledná procesná aktivita okresného súdu spočívajúca v nariadení znaleckého dokazovania v roku 2014 bola po podaní opravného prostriedku sťažovateľkou uznesením krajského súdu č. k. 1 Tos/58/2014­430 z 30. júna 2014 vyhodnotená ako nadbytočná.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd zastáva názor, že napadnuté konanie, ktoré ani po uplynutí 7 a pol roka od jeho začatia nie je právoplatne ukončené, netreba ďalej osobitne vyhodnocovať podrobným opisovaním jednotlivých procesných úkonov okresného súdu, resp. ďalších kratších období jeho nečinnosti. V okolnostiach danej veci totiž už samotné trvanie napadnutého konania je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné a ničím neospravedlniteľné a nepochybne signalizuje, že v ňom dosiaľ nedošlo k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, ktorým je odstránenie právnej neistoty účastníkov konania (m. m. IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 269/2012, III. ÚS 103/2013).

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré s poukazom na predmet posudzovaného konania odôvodnila dlhodobou právnou neistotou, v ktorej sa nachádza, ako aj nemožnosťou ukončenia súvisiaceho občiansko­ právneho konania.

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade prichádzalo do úvahy aj priznanie finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania preto ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky v sťažnosti z 3. júna 2014 vyčíslil trovy konania celkovou sumou 340,90 € pozostávajúcou z dvoch úkonov právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonaných v roku 2014) v sume po 134 € a dvoch režijných paušálov v sume po 8,04 € plus 20 % DPH. Keďže suma požadovaná právnym zástupcom sťažovateľky neodporuje sume vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, rozhodol o jej priznaní v požadovanej výške tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku nálezu. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.