III. ÚS 657/2022
ECLI:SK:USSR:2023:3.US.657.2022.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Peter Straka
- IČS
- 2114/2022
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 657/2022-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, IČO 36 860 930, proti postupu a uzneseniu Okresnej prokuratúry Košice II č. k. 3Pv22/21/8803-80 z 18. februára 2022, ako aj postupu a upovedomeniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. IV/1Pz175/22/1000-6 zo 14. júla 2022 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu bola 14. septembra 2022 doručená ústavná sťažnosť v záhlaví tohto uznesenia označeného sťažovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného ľudského práva podľa čl. 17 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol“) napadnutým postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj postupom a upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) označenými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ žiada vo výroku II napadnuté uznesenie zrušiť, v celom rozsahu zrušiť aj napadnuté upovedomenie a vec vrátiť okresnej prokuratúre na nové konanie. Zároveň žiada priznať náhradu trov konania vo výške 492,31 eur, ktoré má okresná prokuratúra a generálny prokurátor uhradiť spoločne a nerozdielne. 2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia, napadnutého upovedomenia a príloh vyplýva nasledovný stav veci:
3. Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) č. k. KRP-122/2-VYS-KE-2015 z 27. októbra 2021 bolo sťažovateľovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2 písm. c) a d) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. i) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v zmysle bodu 1 skutkovej vety „.
. . najprv spolu so a dojednali prevod pohľadávky z úveru č. 545/AUOC/07 vo výške 737921,72 eur pôvodného veriteľa na spoločnosť konajúcu prostredníctvom na základe zmluvy č. 0764/2015/CE o postúpení pohľadávky zo dňa 7. júla 2015, účinnej od 9. júla 2015, kedy došlo k vyplateniu odplaty vo výške 737921,72 eur, na účely vyplatenia ktorej poskytla prostriedky na účet spoločnosti zriadený dňa 6. júla 2015 v , a to vo výške 387921,72 eur z hypotekárneho úveru poskytnutého od a v zvyšnej časti 350000 eur z úveru vo výške 387000 eur, ktorý jej spoločnosti bol poskytnutý spoločnosťou zmluvou o úvere č. 28/15 zo dňa 8. júla 2015 s predmetom zabezpečenia v podobe záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach spoločnosti na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 28/15 zo dňa 8. júla 2015 a návrhu podaného spoločnosťou príslušnému orgánu správy katastra dňa 8. júla 2015, pre účely zriadenia ktorého sa súčasne v prospech spoločnosti spoločnosť ako nový záložný
veriteľ vzdala časti zabezpečenia nadobudnutej pohľadávky v podobe záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach spoločnosti podpísaním kvitancie zo dňa 8. júla 2015 a podaním návrhu na výmaz tohto záložného práva dňa 8. júla 2015, následne po nadobudnutí tejto pohľadávky zabezpečenej záložným právom ako právny titul odčerpania majetku spoločnosti tvoriaceho súčasť zabezpečenia postúpenej pohľadávky spoločne využili výkon záložného práva, pre účely urýchlenia ktorého podpísali dohodu o skrátení lehoty na výkon záložného práva, ktorú dňa 15. júla 2015 v mene záložného veriteľa podpísal a za záložcu na základe sfalšovaného plnomocenstva zo dňa 4. februára 2013, ktoré obstarali bez súhlasu a vedomia druhého konateľa spoločnosti - , a následne formou priameho predaja na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. augusta 2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou ako záložným veriteľom konajúcim prostredníctvom v mene predávajúcej spoločnosti a spoločnosťou konajúcej prostredníctvom ako kupujúcim previedli nehnuteľnosti spoločnosti do vlastníctva spoločnosti za cenu podľa
kúpnej zmluvy vo výške 230000 eur bez DPH, výrazne podhodnotenú oproti trhovej cene vo výške 370000 eur, a bez jej reálnej úhrady, kde sa jednalo o nehnuteľnosti. . . . . . a súčasne v mene podal dňa 12. augusta 2015 na Okresnom úrade Košice – okolie.
. . návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý svojím rozhodnutím č. V3299/2015 zo dňa 13. augusta 2015 tento vklad v zrýchlenom konaní na základe predmetného návrhu povolil. . . . . . pričom bezprostredne na to časť z nehnuteľností takto nadobudnutých spoločnosťou previedol za rovnako podhodnotenú cenu a bez jej reálnej úhrady do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. augusta 2015 a návrhu na vklad tohto vlastníckeho práva, ktorý dňa 19. augusta 2015 podal na Okresnom úrade Košice – okolie.
. ., ktorý svojím rozhodnutím č. V-3400/20I5 zo dňa 20. augusta 2015 tento vklad v zrýchlenom konaní na základe predmetného návrhu povolil, kde sa jednalo o nehnuteľnosti:. . . . . a zároveň ako konateľ spoločnosti dňa 24. augusta 2015 vystavil pre plnomocenstvo na konanie v mene spoločnosti pri nakladaní s jej nehnuteľným majetkom, čím takýmto svojím konaním v spolčení so , a spôsobili spoločnosti škodu vo výške 1390000 eur.“.
4. Sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť, o ktorej dozorujúca prokurátorka okresnej prokuratúry rozhodla napadnutým uznesením tak, že v časti výroku v bodoch 2 a 3 skutkovej vety uznesenie vyšetrovateľa zrušila a vrátila mu vec, aby o nej znova konal a rozhodol.
V bode 1 skutkovej vety sťažnosť v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú. 5. Sťažovateľ následne podal proti napadnutému uzneseniu návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 a nasl.
Trestného poriadku generálnemu prokurátorovi, ktorý o ňom rozhodol napadnutým upovedomením v zmysle § 365 ods. 1 Trestného poriadku tak, že mu nevyhovel, pretože na to nebol dôvod, keďže napadnuté uznesenie preskúmal a stotožnil sa s ním, ako aj s postupom prokurátorky.
6. Sťažovateľ podal generálnemu prokurátorovi „. . . Podnet obvineného na zjednanie nápravy“ zo 4. augusta 2022, ktorý bol po preskúmaní vyhodnotený ako opätovný návrh na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku. Z toho dôvodu generálny prokurátor v zmysle § 365 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľa upovedomil, že jeho návrh bol ako nedôvodný odložený a že napadnuté vyjadrenie je konečné.
II. Argumentácia sťažovateľa
7. Argumentácia sťažovateľa spočíva najmä na týchto nosných tvrdeniach: a) Napadnuté uznesenie je nezákonné, nesprávne, založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu a arbitrárne. Proces smerujúci k jeho vydaniu má byť procesne chybný, zapríčiňujúci nesprávnosť výroku a neprípustnosť stíhania. b) Uznesením vyšetrovateľa ČVS:KRP-122/2-VYS-KE-2015 z 27. októbra 2021 bola porušená zásada ne bis in idem, keď v totožnej veci už bolo právoplatne zastavené trestné stíhanie voči manželom uznesením okresnej prokuratúry č. k. 3Pv463/17/8803-02 z 23. októbra 2017 z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, pričom generálny prokurátor sa k tejto namietanej veci dostatočne nevyjadril. c) Bolo porušené právo na obhajobu, ako aj zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom tým, že sťažovateľ bol materiálne orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) považovaný za obvineného, pričom formálne bol vedený v procesnom postavení svedka, v ktorom bol aj vypočúvaný, čím mu bolo odopreté najmä uplatnenie práv v zmysle § 34 a nasl. Trestného poriadku (právo nahliadať do spisu, predkladať listiny, klásť svedkom otázky, podávať žiadosti a opravné prostriedky).
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného ľudského práva podľa čl. 17 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a 5, čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 4 ods. 1 protokolu napadnutým postupom a uznesením okresnej prokuratúry, ako aj napadnutým postupom a upovedomením generálneho prokurátora.
III.1. K uzneseniu okresnej prokuratúry:
9. Ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených. V prebiehajúcom trestnom konaní, resp. v konaní, ktoré bolo iba začaté, možno i prípadné protiústavné procesné pochybenia napraviť v rámci celého konania obvyklým a zákonom predvídateľným spôsobom, a to predovšetkým samotnými všeobecnými súdmi. Ingerenciu ústavného súdu do rozhodovania OČTK je preto v prípravnom trestnom konaní potrebné považovať, azda s výnimkou úplne mimoriadnej situácie, za neprípustnú. 10. Spravidla teda až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také pochybenia verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd (m. m. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07, II. ÚS 425//2017). 11. Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie, ústavný súd tiež zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až do konca procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany OČTK, ako aj v predmetnej veci naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. 12. Platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi aj v ďalšom štádiu trestného konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd, ku ktorým malo podľa jeho názoru dôjsť v predmetnej trestnej veci, a to na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Inak povedané, v rámci práva na obhajobu možno uplatniť aj argumentáciu týkajúcu sa zákonnosti a ústavnosti postupu OČTK v rámci prípravného konania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom, prípadne využitím opravných prostriedkov (odvolania a dovolania) (II. ÚS 498/2020). 13. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie, sťažovateľ mal možnosť využiť a aj využil mimoriadny opravný prostriedok v podobe návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia generálnym prokurátorom v prípravnom konaní v zmysle § 363 Trestného poriadku. Ten jeho návrh vyhodnotil v napadnutom upovedomení ako nedôvodný. Ústavný súd vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie v zmysle § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
III.2. K napadnutému upovedomeniu generálneho prokurátora:
14. Pokiaľ ide o napadnuté upovedomenie generálneho prokurátora, ústavný súd uvádza, že sťažovateľ namieta nezákonnosť svojho trestného stíhania v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a porušenie zásady ne bis in idem, nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne a arbitrárne rozhodnutie okresnej prokuratúry vychádzajúce z chybného procesu a neprípustnosti stíhania. Ďalej namieta, že spočiatku bol vypočúvaný v procesnom postavení svedka, čím malo byť porušené jeho právo na obhajobu.
15. Generálny prokurátor v napadnutom upovedomení uviedol, že po preštudovaní spisového materiálu vyšetrovateľa, ako aj prokurátorky dospel k záveru, že postup a uznesenie vyšetrovateľa v bode 1 skutkovej vety, ako aj postup a napadnuté uznesenie prokurátorky v bode II sú správne a zákonné. Ďalej uviedol, že uznesenie vyšetrovateľa a napadnuté uznesenie prokurátorky boli vyčerpávajúco odôvodnené, obsahujúc všetky podstatné dôkazy a skutočnosti.
Zároveň generálny prokurátor uvádza, že návrhom na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľ len zopakoval námietky zo sťažnosti z 15. novembra 2021 proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, voči ktorým už zaujala stanovisko prokurátorka v napadnutom uznesení.
16. Pokiaľ ide o sťažovateľom tvrdené porušenie zásady ne bis in idem, generálny prokurátor odkázal na napadnuté uznesenie prokurátorky, ktorá sa s ním vysporiadala viac ako dostatočne a poukázala najmä na to, že táto zásada predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci len vo vzťahu k totožnej osobe (v tomto prípade manželom ). Sťažovateľ sa však snažil túto skutočnosť interpretovať tak, že účasť jeho, ako aj spoluobvineného ako členov organizovanej skupiny by bez účasti spoluobvinených nemala zmysel.
Uvádza, že trestného činu sprenevery sa môže dopustiť len osoba, ktorej bola cudzia vec zverená, čo bola v tomto prípade len spoluobvinená . Zároveň tvrdí, že u neho, ako aj ostatných spoluobvinených (až na ) nie je splnený ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty podľa § 213 Trestného zákona spočívajúci v prisvojení si cudzej veci.
17. Generálny prokurátor, vychádzajúc z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), poukazuje na to, že nie je vylúčená možnosť OČTK modifikovať skutkovú vetu za predpokladu zachovania totožnosti skutku aj v rámci prebiehajúceho prípravného konania v dôsledku nových zistení, no túto možnosť, ak nie povinnosť, má v rámci súdneho konania aj príslušný súd vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Zavinenie obvineného, resp. obvinených je potrebné v prípravnom konaní dokazovať.
Z uvedeného vyplýva, že nie je možné najprv vykonať dokazovanie a až následne formulovať presné znenie skutkovej vety. 18. Sťažovateľ namietal, že bol súčasťou popisu konania týkajúceho sa výkonu záložného práva od začiatku trestného stíhania, a keďže podľa neho nedošlo k zmene dôkaznej situácie, dospel k záveru, že bol od začiatku považovaný za obvineného. Je neprípustné viesť trestné stíhanie len vo veci, pokiaľ sú splnené podmienky § 206 ods. 1 Trestného poriadku, čiže keď je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala konkrétna osoba. Práve nedodržanie uvedeného postupu by smerovalo k tomu, že osoba by bola obvinená len materiálne, a nie formálne, čím by jej bolo znemožnené uplatňovať procesné práva obvineného a aktívne sa brániť.
K tejto námietke sťažovateľa generálny prokurátor poukázal na judikát najvyššieho súdu R 2/2016, v zmysle ktorého účelom aj zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania vo veci v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku je, aby orgány prípravného konania (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku) mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe ihneď, ako to umožní dôkazná situácia. Z uvedeného prístupu vyplýva, že generálny prokurátor uvedenú námietku sťažovateľa neprehliadol a aj v tejto časti platí pravidlo, podľa ktorého ústavný súd v zásade svojím rozhodnutím zasiahne až výsledkovo. Je zrejmé, že „vo veci“ OČTK so sťažovateľom „pracovali“ ako so svedkom a bolo mu vznesené obvinenie, až keď na základe dôkaznej situácie OČTK ustálil predbežný záver o jeho účasti na skutku. Proces dokazovania je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov, a to nielen čo sa týka hodnotenia obsahu samotných dôkazov, ale aj rozsahu dokazovania, výsledkom čoho je
rozhodnutie. Rozsah dokazovania stanovuje zásada vyjadrená v § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorá OČTK ukladá povinnosť postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
19. Generálny prokurátor považuje v danej veci za kľúčové, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo procesným stranám zákonným spôsobom doručené, náležite odôvodnené zistenými skutkovými okolnosťami, v dôsledku čoho sťažovateľ aj jeho obhajca vedeli, za aké konanie a z akých dôvodov je sťažovateľ trestne stíhaný v procesnom postavení obvineného a že išlo o výsledok zhodnotenia zabezpečených dôkazov – zápisníc z výsluchov, výpisov z obchodného registra, listinných podkladov zo , listín z Okresného úradu Košice-okolie (odboru katastra nehnuteľností), splnomocnení, zaistenej elektronickej komunikácie, znaleckých posudkov a iných listinných dôkazov.
20. Podstatou dvojinštančného konania je to, že rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového orgánu tvoria jeden celok, čo znamená že, pokiaľ ide o obsahové náležitosti rozhodnutia podľa § 176 ods. 2 Trestného poriadku, postačuje, ak sú tieto náležitosti naplnené súhrnne rozhodnutiami oboch OČTK. Dôvody postupu vyšetrovateľa ohľadne bodu 1 skutkovej vety v jeho uznesení o vznesení obvinenia ďalej rozvinula a doplnila prokurátorka v bode II svojho napadnutého uznesenia, pričom zároveň podrobne vyhodnocovala dovtedy zabezpečené dôkazy.
Preto sa generálny prokurátor odvoláva na právoplatné uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia v bode 1 skutkovej vety a napadnuté uznesenie prokurátorky v bode II, pričom sa stotožňuje s dôvodmi v nich uvedenými, na ktoré zároveň odkazuje.
21. Z napadnutého upovedomenia vyplýva, že postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku rozhodne netreba vnímať ako ďalší opravný prostriedok pri zachovaní rovnakých dôvodov, aké boli uplatnené v sťažnosti, o ktorej už bolo rozhodnuté v sťažnostnom konaní. A ak zo zistenej dôkaznej situácie nebol dôvod na pre sťažovateľa vyhovujúci výsledok podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k právoplatnému uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia ani vo vzťahu k napadnutému uzneseniu prokurátorky, ústavný súd v okolnostiach prípadu nevidel dôvod na konštatovanie ústavnej neudržateľnosti namietaného upovedomenia. Z uznesenia prokurátorky
vyplýva, že sťažovateľ v rámci tejto námietky bližšie nešpecifikoval konkrétne práva, ktoré mali byť postupom OČTK v rámci trestného konania zamedzené. Ústavný súd sa nestotožňuje s námietkou sťažovateľa ani vo vzťahu k námietke o porušení zásady ne bis in idem.
Z uznesenia prokurátorky je zrejmé, že sťažovateľ poukazoval na trestné konanie, v ktorom figurovali manželia a ktoré bolo zastavené z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Prokurátorka poukázala na skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie napokon zastavené, a uviedla, že nešlo o totožný skutok. Manželia mali prostredníctvom falošného plnomocenstva uzatvoriť kúpnu zmluvu. Jeho použitiu však nebolo možné pričítať trestnoprávne relevantný následok – škodu a obohatenie. Sťažovateľovi sa pre zmenu kladie za vinu konanie v rámci výkonu záložného práva založené na skutkovo nie identickom základe.
22. Skutočnosť, že právne závery generálneho prokurátora sú odlišné od záverov sťažovateľa, nie je dôvodom na spochybňovanie zákonnosti a ústavnosti vybavenia jeho návrhu na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. Postupom generálneho prokurátora v súlade s Trestným poriadkom nemohlo teda dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa domáhať sa ochrany svojich práv podaním návrhu na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku a závery vyslovené v napadnutom upovedomení generálneho prokurátora nie sú arbitrárne, nelogické či nezákonné a je nutné považovať ich za výraz autonómneho prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je v konkrétnych okolnostiach tohto prípadu oprávnený zasahovať. 23. Ústavný súd uvádza, že obsah napadnutého upovedomenia zakladá dôvod na záver, že medzi sťažovateľom napadnutým upovedomením generálneho prokurátora a obsahom sťažovateľom označeného základného práva a práva neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho
porušení, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. 24. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol v súlade s výrokovou časťou tohto rozhodnutia.
25. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. novembra 2022
Peter Straka predseda senátu