III. ÚS 687/2014

1. Základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er/444/2008 p o r u š e n é b o l o .

2. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o. trovy konania v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu obchodnej spoločnosti JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany.

Odôvodnenie:

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 687/2014­13 z 25. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008.

„... Tak ako som uvádzal sťažovateľovi v odpovedi na sťažnosť zo dňa 08.04.2014 v predmetnej exekučnej veci 5Er 444/08, v ktorej vystupoval ako oprávnený Bratislava, doručil dňa 19.03.2013 súdny exekútor návrh na zmenu účastníka konania. Rozhodnutie o podanom návrhu bolo urgované dňa 17.10.2012, následne dňa 26.07.2013. Úpravou zo dňa 21.05.2012 vyššia súdna úradníčka vyzvala exekútora o zaslanie oznámenia oprávneného o prevode práv z exekučného titulu v súlade s § 37 ods.3 Ex. poriadku. Oznámenie exekútora bolo na súd doručené 19.03.2013. Úpravou zo dňa 02.04.2014 bol exekútor urgovaný, aby predložil oznámenie oprávneného o prevode práv, nakoľko súdu predložil iba oznámenie nového veriteľa. Táto úprava bola zo súdu odoslaná 03.04.2014. Následne bola urgovaná výzva zasielaná exekútorovi úpravou zo dňa 06.08.2014. Napriek tomu, že exekútor súdu nepredložil oznámenie oprávneného o prechode práv z exekučného titulu, uznesením zo dňa 07.01.2015 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného. Predmetné uznesenie bolo zo súdu expedované 07.01.2015. Napriek tomu, že o navrhovanej zmene účastníka súd rozhodol až dňa 07.01.2015, stalo sa tak z dôvodov vyššie uvedených. Pri rozhodovaní o prijatej sťažnosti sťažovateľa žiadame zohľadniť, že priemerný mesačný nápad do oddelenia Er v súčasnosti predstavuje 1321 vecí, pričom sa jedná o nové žiadosti o udelenie poverenia s tým, že v nesmierne veľkom počte vecí počítaných v tisíckach, kde boli poverenia vydané v predchádzajúcom období, dochádza na základe postúpenia pohľadávky či iných skutočností k zmene oprávneného, prípadne k zmene v osobe exekútora, o ktorých nárokoch súd rozhoduje vždy uznesením, voči ktorému je možné podať odvolanie, pričom súčasné znenie exekučného poriadku neumožňuje nedoručiť takéto uznesenie všetkým účastníkom konania. V rámci doručovania týchto uznesení je vykonávaných množstvo úkonov, pričom vzhľadom na počet a neustály nárast exekučných vecí pri nemeniacom sa počte zamestnancov, ktorí ich vybavujú nie je v silách súdu všetky vybaviť v primeraných lehotách. V predmetnej exekučnej veci boli všetci zamestnanci vybavujúci oddelenie 5Er dôrazne upozornení na to, aby všetky ďalšie úkony boli z ich strany vykonávané s náležitou pozornosťou, promptne a to tak, aby bezodkladne po vrátení doručeniek o prevzatí uznesenia 5Er 444/08­62 zo dňa 07.01.2015 bola na tomto uznesení vyznačená právoplatnosť. Z týchto dôvodov mám za to, že priznanie požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorého sa sťažovateľ domáha nie je opodstatnené, resp. ho navrhujeme nepriznať...“

Podľa § 37 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie rozhodovania o zmene účastníka exekučného konania 1 rok a 9 mesiacov na okresnom súde je už samo osebe neprimerané.

Dňa 19. marca 2013 súdny exekútor podal na okresnom súde návrh na zmenu účastníka exekučného konania. Dňa 2. apríla 2014 okresný súd urgoval exekútora, aby predložil oznámenie oprávneného o prevode práv, pretože súdu predložil iba oznámenie nového veriteľa. Dňa 6. augusta 2014 bol exekútor opäť urgovaný na predloženie oznámenia. Uznesením zo 7. januára 2015 okresný súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 5 Er 444/2008, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku rozhodovania okresného súdu o zmene účastníka exekučného konania v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci považoval nepriznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľke za primerané. Deklarácia porušenia je dostačujúcim prostriedkom nápravy.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 340,89 €, a to za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie ‒ sťažnosť).