III. ÚS 700/2014

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 85/2008 p o r u š e n é bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 85/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Okresný súd Bratislava I j e povinný uhradiť trovy konania v sume 505,86 € (slovom päťstopäť eur a osemdesiatšesť centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Bejdovej, Skuteckého 30, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava I. vydal platobný rozkaz, sp. zn. 1 Rob/804/207, dňa 28. 11. 2007, voči ktorému podala odporkyňa odpor. Vec bola prevedená do registra Cb a prebieha konanie pod sp. zn. 25 Cb/85/2007 (správne označenie konania je sp. zn. 25 Cb 85/2008, pozn.). Súd vo veci vytýčil pojednávania na termín 03. 09. 2010, 02. 03. 2011, 26. 10. 2011, 05. 04. 2013. Na návrh sťažovateľa, súd, dožiadaním, cestou Okresného súdu Zvolen, dňa 12. 09. 2012, vypočul k veci svedka . Sťažovateľ, cestou svojej právnej zástupkyne, dňa 14. 01. 2013 adresoval Okresnému súdu Bratislava I. žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania. Mal za to, že vykonaním výsluchu svedka, doručenými podaniami vo veci samej, ako aj ostatnými listinami v súdom spise je dôkazná situácia v takom štádiu, že je možné po niekoľkých rokoch vo veci rozhodnúť. Dňa 05. 04. 2013 sa konalo pojednávanie vo veci, na ktorom sa však zúčastnila iba právna zástupkyňa sťažovateľa. Protistrana sa na pojednávaní nezúčastnila, ospravedlnila sa spôsobom, ktorý žiadala právna zástupkyňa sťažovateľa prehodnotiť a vo veci konať. Súd napriek tejto argumentácii odročil pojednávanie na neurčito a k dnešnému dňu nie je vytýčený nový termín. Máme za to, že uplynulá doba, viac ako 5,5 roka, je dostatočne dlhá na to, aby súd vo veci konal a vydal právoplatné rozhodnutie vo veci samej. Neprimeraná dĺžka konania pred súdom, oslabuje dôveru občanov na spravodlivé súdne konanie, verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov a tým aj v celkový súdny systém. Dôkaz: ­ výpis zo živnostenského registra sťažovateľa...“

uvádza: «Ako uvádza sťažovateľ v ústavnej sťažnosti dňa 23. 09. 2013 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená sťažnosť, podaná z dôvodu namietania prieťahov v konaní veci vedenej na Okresnom súde Bratislava 1 pod sp. zn. 25Cb/85/2008.

zbytočnými prieťahmi. Zároveň uviedla, že mimo uvedeného obdobia konal súd vo veci priebežne bez prieťahov. Vo veci bolo nariadených viacero termínov pojednávaní, ktoré boli odročené bez prejednania veci z dôvodu opakovaných žiadostí navrhovateľa o ich odročenie, čo výraznou mierov prispelo k tomu, že vec nebola doposiaľ právoplatne

Okresného súdu Bratislava I. Ako je vyššie uvedené na celkovú dĺžku konania malo vplyv okrem nadmernej zaťaženosti súdu, aj potreba znaleckého dokazovania a vykonania výsluchu navrhnutých svedkov. V neposlednom rade k predĺženiu doby trvania konania prispel aj samotný navrhovateľ, teda sťažovateľ, vzhľadom na podanie neúplného návrhu na začatie konania na súd, ako aj podanie opakovaných žiadostí navrhovateľa o odročenie pojednávaní nariadených vo veci. Ústavná sťažnosť je prípustná, len ak iné opatrenia neviedli k náprave.

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu zo 17. októbra 2014 k sťažnosti bol aj prehľad dosiaľ vykonaných procesných úkonov priebehu napadnutého konania: „... dňa 13. 08. 2007, kedy bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh vo veci samej, boli vo veci uskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania: Dňa 06. 09. 2007 súd uznesením vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu. Dňa 05. 10. 2007 bol súdu doručený opravený návrh. Dňa 29. 10. 2007 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ktorý bol na účet súdu zaplatený dňa 19. 11. 2007. Dňa 28. 11. 2007 vydal súd vo veci platobný rozkaz č. k. 1 Rob/804/2007 ­ 37. Dňa 12. 12. 2007 bol súdu doručený odpor odporcu. Dňa 14. 12. 2007 súd vyzval odporcu uznesením na zaplatenie súdneho poplatku za odpor a navrhovateľa na vyjadrenie sa k odporu v lehote 15 dní. Dňa 07. 03. 2008 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu. Dňa 30. 04. 2008 predložil súd uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za odpor justičnej pokladnici Krajského súdu v Bratislave za účelom vyrubenia súdneho poplatku za odpor. Dňa 07. 05. 2008 bola vec z dôvodu podaného odporu v zmysle platného a účinného rozvrhu práce súdu prevedená do oddelenia obchodných vecí „25Cb“.

Dňa 10. 04. 2013 súd uznesením rozhodol o návrhu navrhovateľa na uloženie sankcie odporcovi v zmysle ust. § 147a Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 15 Eur. Dňa 26. 04. 2013 bolo súdu doručené odvolanie odporcu proti uzneseniu zo dňa 10. 04. 2013. Dňa 30. 04. 2013 súd zaslal odvolanie na vedomie navrhovateľovi. Dňa 27. 05. 2013 súd predložil vec Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní. Dňa 19. 09. 2014 Krajský súd v Bratislave rozhodol o podanom odvolaní uznesením, ktorým napadnuté uznesenie súdu potvrdil. Dňa 07. 10. 2014 bol tunajšiemu súdu vrátený spisový materiál veci z Krajského súdu v Bratislave spolu s vyššie uvedeným uznesením.“

2./ Vo vzťahu k participácii samotného sťažovateľa na priebeh konania jeho ospravedlňovaním sa neúčasti na pojednávaniach V tomto smere sťažovateľ uvádza, že z jeho strany sa jednalo o termíny pojednávaní 25. 09. 2009, 12. 03. 2010, 03. 09. 2010 a 02. 03. 2011. To však boli jediné termíny ktoré súd v danom období vo veci vytýčil. Po prevzatí právneho zastupovania navrhovateľa advokátkou, boli súdu doručované žiadosti o vytýčenie termínov pojednávania. Navrhovateľ v spore vystupoval aktívne, povinnosti uložené si splnil v súdnej lehote. Sťažovateľ poukazuje aj na tú skutočnosť, že na poslednom pojednávaní konanom dňa 05. 04. 2013, protokolárne namietal nedôvodnosť odročenia pojednávania. 3./ Pokiaľ predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. uvádza že počas postúpenia spisu na prejednanie o opravnom prostriedku odvolaciemu súdu nie je možné uplatňovať prieťahy v konaní, voči tomuto konštatovaniu sťažovateľ nemá námietky. Sťažovateľ poukazuje na to, že zakomponovanie sankčného inštitútu v ust. § 147a O. s. p., vo svetle prejednávaného prípadu, sa javí ako úplne zmätočné. V konečnom dôsledku to smerovalo k predĺženiu súdneho konania a čakaniu na termín pojednávania od 05. 04. 2013 podnes. Pokiaľ by navrhovateľ predpokladal takéto následky uplatnenia sankcie, určite by svoje rozhodnutie výrazne modifikoval. Zákonodarca v ust. § 147a O. s. p. sledoval zamedzenie obštrukcií v súdnom skonaní, v preventívnom pôsobení na účastníkov súdneho konania zúčastňovať sa vytýčených pojednávaní pod hrozbou majetkovej sankcie a tým zamedzovať prieťahom v konaní. Praktická aplikácia uvedeného inštitútu so sebou, v konkrétnom prípade, priniesla presne opačný efekt. 4./ Sťažovateľ nesúhlasí skonštatovaním predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. o tom, že na celkovú dĺžku konania má vplyv potreba znaleckého dokazovania a výsluch navrhnutých svedkov. Z obsahu súdneho spisu, prednesov účastníkov konania, resp. ich písomných podaní, nevyplýva žiaden návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. Práve naopak, sťažovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 03. 11. 2011 konštatuje objektívnu nemožnosť vykonať riadne znalecké dokazovanie, poukazuje na to, že k poistnej udalosti ­ krádeži došlo dňa 15. 10. 2005.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd skúmal, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Keďže napadnuté konanie v jeho viac ako 7,5­ročnom priebehu je ako celok poznačené nečinnosťou a neefektívnosťou, ústavný súd nepovažuje za potrebné bližšie vymedzovať obdobia nečinnosti a hodnotiť konkrétne procesné úkony. O uvedenom svedčí skutočnosť, že v doterajšom priebehu napadnutého konania okresný súd vykonal v merite veci iba 2 jednoduché procesné úkony. Na konštatovaní, že napadnuté konanie v jeho doterajšom priebehu je nečinnosťou a neefektívnosťou poznačené ako celok, nič nemení ani fakt, že na predĺžení jeho doterajšieho priebehu má, ako už bolo na inom mieste tohto nálezu uvedené, nezanedbateľný podiel sám sťažovateľ, a ani to, že v súvislosti s rozhodovaním o opravných prostriedkoch sa súdny spis okresného súdu nachádzal viac ako 1 rok na Krajskom súde v Bratislave.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukazovaní na „enormnú zaťaženosť súdu“ ústavný súd nemohol akceptovať, pričom poukazuje na svoju ustálenú štandardnú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €, a pri treťom úkone právnej služby vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za tri úkony právnej služby vrátane DPH a režijného paušálu v sume 505,86 € je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v sume uplatnenej jeho právnou zástupkyňou.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyni sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.