III. ÚS 706/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 706/2014­6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť , , , vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 152/2008 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

V rámci prípravného konania malo dôjsť k pochybeniam spočívajúcim v nevykonaní potrebných vyšetrovacích úkonov – konfrontácie a zaistenia zbrane, ako aj v tom, že výsluch sťažovateľa bol vykonaný pod vplyvom alkoholu. Taktiež malo dôjsť k ponižovaniu sťažovateľa príslušným prokurátorom a nesprávne mal byť v spise uvedený dátum umiestnenia sťažovateľa do cely policajného zaistenia.

Sťažovateľ tvrdí, že „dvě přípravné konání a jedno hlavní pojednávaní OS. Bardejov sp. zn. 2 T 152/2008 se konalo bez přidělení obviněnému právního zástupce obhajce soudem na ústní žádost obviněného“.

Je presvedčený, že všeobecnými súdmi bol „porušený né jeden zákon“, a nemožno povedať, že v jeho trestnej veci došlo ku spravodlivému konaniu. Podľa jeho názoru, každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením základných práv zaručených ústavou. Rozhodnutia konajúcich súdov preto považoval za nezákonné a protiústavné, porušujúce čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 T 152/2008 z 24. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím krajského súdu a žiadal o „zákonný nový proces, kde OS. Bardějov dodrží zákony o pojednávaní v přítomnosti obhajce a bude dodržena ústava SR a dohoda EÚ“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Predmetom sťažnosti, tak ako ho vymedzil sťažovateľ, je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a práva spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 152/2008 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2008.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“), môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred všeobecnými súdnymi.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Z citovaných ustanovení procesnoprávneho predpisu, ktorým sa riadilo napadnuté trestné konanie, vyplýva, že tento dával sťažovateľovi k dispozícii účinný právny prostriedok, na využitie ktorého bol sťažovateľ oprávnený a prostredníctvom ktorého mohol dosiahnuť nápravu prípadného zásahu do ním označených základných práv zaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu bolo na základe využitia riadneho opravného prostriedku preskúmané krajským súdom v druhostupňovom konaní. A bol to práve krajský súd, ktorý v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia ako druhostupňového súdu bol oprávnený a v podstate aj povinný v prípade zistenia zásahu prvostupňového súdu do základných práv sťažovateľa týmto právam poskytnúť ochranu. Právomoc krajského súdu v takomto prípade predchádza právomoci ústavného súdu. Preto až eventuálne ústavne nekonformný postup alebo rozhodnutie druhostupňového súdu by mohlo za splnenia ďalších podmienok vyvolať konanie pred ústavným súdom na základe sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a to za predpokladu, že táto sťažnosť výslovne a nepochybne smeruje proti postupu alebo rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Sťažovateľ však postup ani rozhodnutie krajského súdu ako druhostupňového súdu nenamietal. Svedčí o tom skutočnosť, že za „porušovateľa“ jeho práv označil iba „Okresní soud Bardějov... v spisové značce 2 T 152/2008“. Navyše, spisovú značku konania vedeného krajským súdom a ani dátum jeho rozhodnutia v sťažnosti vôbec neuviedol, preto ústavný súd nemohol konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu posudzovať z hľadiska možného porušenia základných práv sťažovateľa. Uvedený nedostatok nemôže zhojiť ani požiadavka zrušenia rozsudku okresného súdu „v spojení“ s rozhodnutím krajského súdu, pretože táto nie je spôsobilá „nahradiť“ kvalifikovaný návrh na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody postupom alebo rozhodnutím krajského súdu.