III. ÚS 707/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 707/2014­18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného obchodnou spoločnosťou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Bohuslav Majchrák, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 13 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 Cob/117/2013 z 13. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť odmieta.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že Okresný súd Čadca (ďalej len „okresný súd“) v právoplatne skončenom konaní o zaplatenie sumy 1 858,86 € s prísl. uznesením č. k. 4 Cb/21/2010­284 z 18. februára 2013 zaviazal sťažovateľa ako žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1 395,37 € v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže v záhlaví uvedeného rozhodnutia nebol uvedený údaj o právnom zastúpení sťažovateľa, bolo doručované iba sťažovateľovi, nie však jeho právnemu zástupcovi. Na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa z 22. marca 2013 o riadne doručenie tohto rozhodnutia okresný súd opravným uznesením č. k. 4 Cb/21/2010­294 z 10. apríla 2013 (ďalej len „opravné uznesenie“) rozhodol o oprave záhlavia uznesenia č. k. 4 Cb/21/2010­284 z 18. februára 2013 označením právneho zastúpenia sťažovateľa s tým, že „ide o zrejmú nesprávnosť“ v zmysle § 164 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Obe rozhodnutia boli právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 17. apríla 2013. Po oboznámení sa s ich obsahom právny zástupca sťažovateľa dospel k názoru, že obsah opravného uznesenia „nemá základ v zistenom skutkovom stave“, preto návrhom zo 17. apríla 2013 požiadal v mene svojho klienta okresný súd o opravu textu odôvodnenia opravného uznesenia uvedením, „... že v danom prípade došlo k pochybeniu vo veci konajúcej vyššej súdnej úradníčky a to vo vzťahu k vysporiadaniu sa s otázkou o právnom zastúpení navrhovateľa a na základe neho i k vydaniu nesprávneho pokynu ohľadne doručovania súdneho rozhodnutia navrhovateľovi...“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní danej veci ústavný súd dospel k názoru, že sťažnosť sťažovateľa je práve takéhoto charakteru, pričom z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu na spochybnenie právnych záverov krajského súdu vyjadrených v jeho rozhodnutí, ktorým zamietol návrh sťažovateľa na opravu odôvodnenia opravného uznesenia okresného súdu, keď okrem iného „vychádzal z i toho, že navrhovanou opravou do odôvodnenia dotknutého opravného uznesenia nebolo možné uvádzať okolnosti procesného postupu okresného súdu, ktorý i časovo nasledoval až po vydaní opravného uznesenia a týkal sa (ne)doručovania uznesenia účastníkom konania. Takéto okolnosti ani netvoria predmet rozhodnutia s poukazom na § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.“.

Ústavný súd preto konštatuje, že krajský súd neuprel sťažovateľovi možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom a postupom jeho práv pred ním, v jeho veci konal a včas rozhodol. Právne závery krajského súdu sú ústavne akceptovateľným spôsobom zdôvodnené a súladné s požiadavkami ústavnej ochrany vyplývajúcej z právnej úpravy základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Krajský súd o návrhu sťažovateľa nerozhodol svojvoľne, pretože jeho závery vychádzajú z relevantných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi označeným právom a napadnutým rozhodnutím krajského súdu, sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. Sťažnosť vo zvyšnej časti týkajúcej sa námietky porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 13 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku zákonom predpísaných náležitostí spočívajúceho v úplnej absencii odôvodnenia podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde (podobne napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010, III. ÚS 168/2014 a iné).