III. ÚS 71/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 71/2016-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016 predbežne prerokoval sťažnosť , , a , , zastúpených , advokátska kancelária, , vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 484/2014 z 21. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a ako oneskorene podanú.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že „proti právoplatnému Rozsudku Krajského súdu Žilina podali Sťažovatelia dňa 06. 05. 2015 na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky Podnet na podanie mimoriadneho dovolania. O podnete rozhodla Krajská prokuratúra v Žiline tak, že Podnet odložila ako nedôvodný. Rozhodnutie o odložení podnetu bolo sťažovateľom doručené dňa 22. 10. 2015. Od momentu, kedy sa sťažovatelia dozvedeli o odložení Podnetu začala plynúť lehota na podanie Sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o organizácii ÚS SR.“. K sťažnosti zároveň pripojili ako prílohu list Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 99/15/5500-9 z 27. júla 2015, ktorým krajská prokuratúra odložila ich podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Sťažovatelia v súvislosti so včasnosťou ich sťažnosti poukazovali na rozhodnutie ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. novembra 2011 a tvrdili, že ústavný súd považuje lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) za zachovanú aj vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu v prípade, že bol podaný mimoriadny opravný prostriedok, konkrétne podnet na podanie mimoriadneho dovolania za predpokladu, že mimoriadny opravný prostriedok bol odmietnutý alebo odložený.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi súdneho konania v postavení navrhovateľov v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 87/2008 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V uvedenej právnej veci rozhodol okresný súd rozsudkom z 12. júla 2012, ktorým súd návrh navrhovateľov zamietol.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pripomína, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažnosť smeruje proti napadnutému rozsudku krajského súdu. Ústavný súd z kópie listu krajskej prokuratúry č. k. Kc 99/15/5500-9 z 27. júla 2015 okrem iného zistil, že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 7. apríla 2015. Sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 28. decembra 2015. Na prvý pohľad je teda zrejmé, že sťažnosť bola doručená ústavnému súdu v značnom časovom odstupe po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti rozsudku krajského súdu, teda oneskorene. Z tohto dôvodu ju bolo potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

Mimoriadne dovolanie tak nemožno považovať za účinne poskytnutý prostriedok nápravy práv zaručených sťažovateľom čl. 127 ods. 1 ústavy (na rozdiel od dovolania), preto zachovanie dvojmesačnej lehoty na podanie predmetnej sťažnosti z dôvodu realizácie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania neprichádza do úvahy.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016