III. ÚS 71/2024

1. V súlade s § 67 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripájam k odôvodneniu nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 71/2024 zo 17. decembra 2025 odlišné (doplňujúce) stanovisko. 2. Podstatou sťažnosti bolo (predbežné) vyriešenie otázky konkurencie dvoch práv – na jednej strane išlo o ochranu reputácie internetového vydavateľstva a kníhkupectva a na strane druhej tu stála sloboda prejavu sťažovateľky. 3. Sťažovateľka je občianskym združením, ktoré prevádzkuje webovú stránku ako verejnú databázu „... webových stránok s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom“. Na svojej webovej stránke zverejňuje zoznam „konšpirátorov“ – teda webových stránok, o ktorých sú tu (podľa jej názoru) pochybnosti o ich dôveryhodnosti a kvalite obsahu. 4. Na tento zoznam sťažovateľka zaradila aj dotknuté vydavateľstvo (na 197. mieste), keď vyhodnotila jeho publikačnú činnosť týkajúcu sa (okrem iného) podporovania vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine, spochybňovania existencie Ukrajiny, oslavovania Stalina a stalinizmu, prepisovania histórie ZSSR, očierňovania západných inštitúcií a šírenia dezinformácie týkajúcej sa pandémie COVID-19 a očkovania za spornú. 5. Vydavateľstvo sa bránilo podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorému súdy vyhoveli a sťažovateľke uložili povinnosť odstrániť z jej internetovej stránky internetovú webovú stránku/doménu/subdoménu vydavateľstva až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v dôsledku objektívneho zasiahnutia do jeho dobrej povesti. 6. Napriek tomu, že podstatou neodkladného opatrenia je ochrana dobrej povesti vydavateľstva, s ohľadom na okolnosti je ňou nevyhnutne aj otázka slobody prejavu vydavateľstva. Vydavateľstvo totiž de facto tvrdí, že je nesprávne označené za konšpirátora práve pre svoje „iné“ názory, ktoré majú byť rovnako chránené v rámci slobody prejavu. Sťažovateľka si podľa vydavateľstva uzurpuje moc rozhodovať o tom, kto má pravdu, a označuje tých „inak mysliacich“ za konšpirátorov, čo je podľa nej neprípustné. 7. V prvom rade považujem za potrebné uviesť, že toto odlišné stanovisko nemá v žiadnom možnom kontexte smerovať k obrane rasovo, rodovo či akokoľvek inak nenávistných prejavov. Pokiaľ ide o moje stanovisko, nemôžem nesúhlasiť s postojom Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý vo svojej rozhodovacej praxi pomerne jednoznačne uvádza, že aj s veľkou mierou tolerancie je potrebné byť v niektorých otázkach netolerantný a neposkytovať ochranu tým, ktorí podporujú nenávisť a broja proti základným hodnotám dohovoru. V druhom rade toto odlišné stanovisko nemá byť chápané ani ako obrana myšlienok prezentovaných vydavateľstvom – ako je uvedené v samotnom náleze, prioritne bude úlohou všeobecného súdu, aby sa k tejto otázke vyjadril (čiastočne možno práve s poukazom na judikatúru ESĽP, o ktorej sa už zmieňujem?).

Praha : Leges, 2010, od s. 11). Jedným z hlavných argumentov, na ktorom sa však zhodne prevažná časť odborníkov (Barendt, Faber, Emerson), je argument hľadania (objavovania) pravdy (search for truth) (tamtiež, s. 12). 9. Tento argument je založený na teórii, podľa ktorej čím menej sa bude zasahovať do verejnej diskusie, tým viac názorov v nej zaznie, a tým jednoduchšie bude nachádzanie tých správnych riešení – pravdy. Tento argument bol v podobe „voľného trhu myšlienok“ vyjadrený sudcom O. W. Holmesom v disente k rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA Abrams

Okrem tohto (azda najzásadnejšieho) argumentu sa ja osobne prikláňam tiež k argumentu tolerancie (Bartoň, M. Svoboda projevu: principy, garance, meze, už citované, s. 12). Ide o argument sčasti zaznávaný, niektorými odborníkmi dokonca neprijímaný (napr. Sadurski, pozri Bartoň, M. Svoboda projevu: principy, garance, meze, už citované, s. 12), ale podľa môjho názoru v časoch plných pretlaku informácií a už spomínaného napätia v spoločnosti ide o argument rovnako zásadný. Podľa tohto argumentu široká miera slobody prejavu, pri ktorej zaznievajú aj krajné či extrémne názory, vo všeobecnosti posilňuje a zvyšuje toleranciu v spoločnosti, teda schopnosť spoločnosti fungovať v rámci širokej plurality názorov (Bollinger, L. C. The Tolerant Society-Freedom of Speech and Extremist Speech in America. Oxford University Press, New York, 1986.

11. Myšlienku tolerancie napokon nezavrhuje ani samotný ESĽP. Ako je zdôraznené aj v samotnom náleze, sloboda prejavu sa uplatňuje nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva.

12. Pripustime na chvíľu, že aj nerozumné, nelogické alebo zjavne nesprávne závery môžu pomôcť pri hľadaní pravdy – že sloboda prejavu nehrá rolu šíriteľa „zjavných bludov“, ale napomáha tomu, aby sa ľudia medzi sebou rozprávali, aby diskutovali. Som zástancom osvety, nie cenzúry. Osvety s rešpektom, toleranciou a diskusiou. Vnímam obrovské napätie v spoločnosti (často v rámci rodín) v mnohých (často aj zásadných) hodnotových, ale aj nehodnotových otázkach, a rovnako tak vnímam aj obrovskú mieru nenávisti a nedostatku rešpektu k názorom iných. Javí sa náročné v takom prostredí vysvetľovať či diskutovať, no napriek tomu som toho názoru, že to spoločnosť nesmie vzdať. Ak bude spoločnosť

13. Aby som bol aj konkrétny – veľmi pozitívne vnímam to, že sťažovateľka na túto úlohu nezanevrela. Okrem toho, že totiž samotný zoznam vytvorila, pri každom „konšpirátorovi“ sú poctivo rozpísané dôvody, pre ktoré si podľa sťažovateľky tá-ktorá webová stránka tento titul

14. Je nevyhnutné citlivo rozlišovať medzi tým, čo je pravda a čo je hľadaním pravdy, a hranica môže byť niekedy veľmi tenká. V súvislosti s posudzovanou vecou budem (osobne) uvažovať nad tým, či vôbec niekto (bez ohľadu na to, akým renomovaným je odborníkom) má mať tú moc osobovať si quazi rozhodovanie o tom, kde je pravda vo vzťahu k iným

V Košiciach 17. decembra 2025

Peter Straka sudca