III. ÚS 714/2014

Sťažnosť odmieta.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na právnu ochranu podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ORP­444/OEK­B4­2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie malo začať podaním trestného oznámenia sťažovateľkou v máji 2012. Toto trestné oznámenie bolo uznesením okresného riaditeľstva sp. zn. ORP­444/OEK­B47­2012 z 28. júna 2012 odmietnuté. Označené uznesenie okresného riaditeľstva však bolo uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 368/12­14 zo 16. augusta 2012 zrušené a okresné riaditeľstvo následne uznesením sp. zn. ORP­444/OEK­B47­2012 z 24. októbra 2012 o trestnom oznámení sťažovateľky opätovne rozhodlo tak, že bolo odmietnuté. Sťažovateľka uvádza, že toto uznesenie jej malo byť doručené až 4. marca 2014 na základe pokynu Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 Kn 464/10/1100­ 16 zo 16. januára 2014 vydaného na žiadosť sťažovateľky zo 6. decembra 2013.

Vo vzťahu ku kritériám posúdenia namietaných zbytočných prieťahov ustálených judikatúrou ústavného súdu sťažovateľka odmietla právnu alebo faktickú zložitosť jej veci, pripadne vlastný podiel na predĺžení napadnutého konania. Pokiaľ však ide o postup okresného riaditeľstva, namieta, že «policajní vyšetrovatelia pracujú váhavo, pomaly a neurčito. Dá sa vnímať akási ich rozpačitosť, či nechuť. Z hľadiska požiadaviek práva porušovateľ pracuje s chybami, prvkami nezákonnosti, ba protiústavnosti, celkovo neefektívne. Porušuje ústavne garantované právo na právnu ochranu a spravodlivý proces. Na strane sťažovateľky pretrváva stav právnej neistoty... Bez podstatného efektu ostalo aj oslovenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV ­ listom z 13. 06. 2014. Snaha sťažovateľky „hýbať kauzou“ sa nestretla s adekvátnou a reálnou odozvou na strane OR PZ Bratislava IV (porušovateľa). Je zrejmé, že neboli prijaté žiadne reálne opatrenia, zaručujúce konanie bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka nemá žiadnu garanciu odstránenia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti porušovateľa.».

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal vo veci takéto rozhodnutie: „1. Okresné riaditeľstvo... v konaní vedenom pod sp. zn.: č. ORP­444/OEK­B4­2012 porušil práva na právnu ochranu a spravodlivý proces a právo, aby jej vec bola prerokovaná efektívne a bez zbytočných prieťahov, tak ako sú tieto práva zaručené v čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru. 2. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava IV sa v konaní vedenom pod sp. zn.: č. ORP­444/OEK­B4­2012 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. 3. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,­ €...

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je podľa osobitných predpisov sťažovateľ oprávnený. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

Zo skutočností uvádzaných v sťažnosti a z pripojených dôkazov vyplýva, že podaním z 13. júna 2014 doručeným okresnej prokuratúre 18. júna 2014 sa sťažovateľka domáhala preskúmania postupu policajta podľa § 198 ods. 2 Trestného poriadku. Na základe tohto preskúmania prokurátorka okresnej prokuratúry oznámením č. k. 1 Pn 3683/12/1104­53 z 27. júna 2014 konštatovala, že postup vyšetrovateľa Policajného zboru vykazoval prieťahy v konaní a že pokyn prokurátora na vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania nebol splnený.

Skutočnosť, že sťažovateľka využila svoje procesné právo a požiadala dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry podľa § 198 ods. 2 Trestného poriadku o preskúmanie postupu policajta z hľadiska tvrdených zbytočných prieťahov v konaní o jej trestnom oznámení, však ešte neznamená, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpala všetky právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným predpisom nie je len Trestný poriadok, ale aj zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre ešte stále sťažovateľke poskytuje účinný právny prostriedok nápravy – podnet a opakovaný podnet (podľa § 31 a § 34 zákona o prokuratúre), ktorými sa mohla a mala domáhať preskúmania zákonnosti postupu okresného prokurátora v predmetnej veci, pokiaľ napriek tomu, že žiadala o preskúmanie postupu policajta okresného riaditeľstva a odstránenie prieťahov v trestnom konaní, neboli zo strany okresnej prokuratúry prijaté efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim jej z § 198 ods. 2 a § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku. Týmto účinným prostriedkom sa mohla sťažovateľka rovnako domáhať odstránenia ňou tvrdených prieťahov v činnosti okresnej prokuratúry pri vybavovaní jeho žiadostí podľa § 210 Trestného poriadku.

Uvedený právny prostriedok umožňoval a stále umožňuje sťažovateľke dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora nadriadeného podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o prokuratúre záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu alebo opakovaného podnetu sťažovateľky dospeli k záveru, že tento postup okresnej prokuratúry bol v rozpore so zákonom (m. m. III. ÚS 261/05, I. ÚS 361/09).

Sťažovateľka, zastúpená advokátkou, v sťažnosti nepreukázala a ani z predloženej spisovej dokumentácie nevyplýva skutočnosť, že by podala podnet alebo opakovaný podnet v zmysle § 34 zákona o prokuratúre. Z príloh k sťažnosti len vyplýva, že sťažovateľka podala 13. júna 2014 žiadosť o preskúmanie postupu policajta, avšak z logickej a časovej nadväznosti sťažovateľkiných podaní nie je zrejmé, či vo veci podala aj podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre alebo opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre. Keďže sťažovateľka nevyčerpala všetky dostupné účinné prostriedky nápravy podľa zákona o prokuratúre, ale obrátila sa priamo na ústavný súd, bolo namieste jej sťažnosť už pri predbežnom prerokovaní považovať za neprípustnú podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m. m. I. ÚS 361/09, III. ÚS 96/08).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

K obsahu uvedeného základného práva ústavný súd už judikoval, že hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred týmito orgánmi využíval právnu pomoc (II. ÚS 78/03, III. ÚS 355/2014). V danom prípade sťažovateľka neuvádza, že by jej okresné riaditeľstvo bránilo pri využívaní právnej pomoci, ktorú je podľa právneho poriadku oprávnený poskytovať ňou splnomocnený advokát. Porušenie označeného základného práva pritom sťažovateľka vyvodzuje len z prieťahov v konaní o ňou podanom trestnom oznámení, čo už prima facie vylučuje akúkoľvek možnosť porušenia tohto základného práva, ktorú by mohol ústavný súd reálne posudzovať. Preto v tejto časti ústavný súd považuje sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

Pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným postupom okresného súdu, ústavný súd ju v súlade s konštantnou judikatúrou štrasburských orgánov ochrany práva kvalifikoval ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na neaplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na to štádium trestného konania, ktoré predchádza vzneseniu obvinenia (pozri napr. rozhodnutia vo veciach: Pedersen a Baadsgaard proti Dánsku č. 49017/99 zo 17. decembra 2004, Bačák proti Českej republike č. 3331/02 zo 7. marca 2006).