III. ÚS 73/2016

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2016 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc.

8 Co 412/2014 z 9. októbra 2014 (Rvp 2299/2015), sp. zn. 4 Co 94/2014 z 20. novembra 2014 (Rvp 2300/2015), sp. zn. 8 Co 775/2014 z 31. októbra 2014 (Rvp 2301/2015), sp. zn. 1 Co 108/2014 z 18. novembra 2014 (Rvp 2302/2015), sp. zn. 8 Co 469/2014 z 27. novembra 2014 (Rvp 2303/2015), sp. zn. 4 Co 125/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 2304/2015), sp. zn. 7 Co 36/2014 z 30. októbra 2014 (Rvp 2305/2015), sp. zn. 2 Co 79/2014 z 30. októbra 2014 (Rvp 2306/2015), sp. zn. 25 Co 514/2014 z 12. decembra 2014 (Rvp 2307/2015), sp. zn. 6 Co 266/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 2309/2015), sp. zn. 26 Co 138/2014 z 23. októbra 2014 (Rvp 2310/2015), sp. zn. 2 Co 89/2014 z 3. decembra 2014 (Rvp 3420/2015), sp. zn. 7 Co 46/2014 z 28. novembra 2014 (Rvp 3421/2015), sp. zn. 11 Co 64/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 3422/2015), sp. zn. 26 Co 195/2014 z 13. novembra 2014 (Rvp 3423/2015), sp. zn. 2 Co 107/2014

z 20. novembra 2014 (Rvp 3750/2015), sp. zn. 26 Co 204/2014 z 13. novembra 2014 (Rvp 3751/2015), sp. zn. 26 Co 206/2014 z 13. novembra 2014 (Rvp 3752/2015), sp. zn. 26 Co 226/2014 z 20. novembra 2014 (Rvp 3753/2015), sp. zn. 26 Co 237/2014 z 22. januára 2015 (Rvp 4834/2015), sp. zn. 9 Co 18/2015 z 26. januára 2015 (Rvp 4835/2015), sp. zn. 7 Co 649/2014 z 30. decembra 2014 (Rvp 4836/2015), sp. zn. 8 Co 520/2014 z 20. novembra 2014 (Rvp 4837/2015), sp. zn. 8 Co 698/2014 z 18. decembra 2014 (Rvp 4838/2015), sp. zn. 25 Co 717/2014 z 28. januára 2015 (Rvp 4839/2015), sp. zn. 25 Co 474/2014 z 28. januára 2015 (Rvp 4840/2015), sp. zn. 25 Co 639/2014 z 12. decembra 2014 (Rvp 4841/2015), sp. zn. 25 Co 688/2014 z 21. januára 2015 (Rvp 4842/2015), sp. zn. 26 Co 118/2014 z 22. januára 2015 (Rvp 4843/2015), sp. zn. 6 Co 448/2014 z 21. januára 2015 (Rvp 4844/2015),

(Rvp 5696/2015), sp. zn. 9 Co 56/2015 z 12. februára 2015 (Rvp 5697/2015), sp. zn. 8 Co 653/2014 z 22. januára 2015 (Rvp 5698/2015), sp. zn. 25 Co 538/2014 z 28. januára 2015 (Rvp 5699/2015), sp. zn. 8 Co 441/2014 z 22. januára 2015 (Rvp 5700/2015), sp. zn. 11 Co 58/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 5701/2015), sp. zn. 9 Co 64/2015 z 18. februára 2015 (Rvp 5702/2015), sp. zn. 15 Co 90/2014 z 27. januára 2015 (Rvp 5703/2015), sp. zn. 6 Co 498/2014 z 21. januára 2015 (Rvp 6081/2015), sp. zn. 25 Co 730/2014 z 28. januára 2015 (Rvp 6082/2015), sp. zn. 4 Co 156/2014 z 27. januára 2015 (Rvp 6083/2015), sp. zn. 1 Co 148/2014 zo 4. februára 2015 (Rvp 6084/2015), sp. zn. 7 Co 937/2014 z 29. januára 2015 (Rvp 6085/2015), sp. zn. 26 Co 268/2014 z 29. januára 2015 (Rvp 6086/2015), sp. zn. 15 Co 99/2014 z 27. januára 2015 (Rvp 6087/2015), sp. zn. 26 Co 135/2014

sp. zn. 9 Co 126/2015 z 9. marca 2015 (Rvp 7062/2015), sp. zn. 15 Co 9/2015 zo 17. februára 2015 (Rvp 7063/2015), sp. zn. 9 Co 138/2015 z 9. marca 2015 (Rvp 7064/2015), sp. zn. 8 Co 800/2014 z 22. januára 2015 (Rvp 7065/2015), sp. zn. 4 Co 154/2014 z 27. januára 2015 (Rvp 7066/2015), sp. zn. 8 Co 733/2014 z 29. januára 2015 (Rvp 7067/2015), sp. zn. 9 Co 723/2014 z 12. februára 2015 (Rvp 7068/2015), sp. zn. 25 Co 733/2014 z 28. januára 2015 (Rvp 7069/2015), sp. zn. 2 Co 140/2014 z 28. januára 2015 (Rvp 7070/2015), sp. zn. 8 Co 1171/2014 z 18. decembra 2014 (Rvp 7071/2015), sp. zn. 1 Co 144/2014 z 15. januára 2015 (Rvp 7072/2015), sp. zn. 25 Co 735/2014 z 28. januára 2015 (Rvp 7073/2015), sp. zn. 2 Co 132/2014 z 28. januára 2015 (Rvp 7074/2015), sp. zn. 8 Co 744/2014 z 18. decembra 2014 (Rvp 7075/2015), sp. zn. 25 Co 740/2014 z 28. januára 2015

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými značkami: Rvp 2287/2015, Rvp 2288/2015, Rvp 2290/2015, Rvp 2291/2015, Rvp 2292/2015, Rvp 2293/2015, Rvp 2294/2015, Rvp 2295/2015, Rvp 2296/2015, Rvp 2297/2015, Rvp 2298/2015, Rvp 2299/2015, Rvp 2300/2015, Rvp 2301/2015, Rvp 2302/2015, Rvp 2303/2015, Rvp 2304/2015, Rvp 2305/2015, Rvp 2306/2015, Rvp 2307/2015, Rvp 2309/2015, Rvp 2310/2015, Rvp 3420/2015, Rvp 3421/2015, Rvp 3422/2015, Rvp 3423/2015, Rvp 3424/2015, Rvp 3426/2015, Rvp 3427/2015, Rvp 3428/2015, Rvp 3429/2015, Rvp 3431/2015, Rvp 3432/2015, Rvp 3742/2015, Rvp 3743/2015, Rvp 3744/2015, Rvp 3745/2015, Rvp 3746/2015, Rvp 3747/2015, Rvp 3748/2015, Rvp 3749/2015, Rvp 3750/2015, Rvp 3751/2015, Rvp 3752/2015, Rvp 3753/2015, Rvp 4834/2015, Rvp 4835/2015, Rvp 4836/2015, Rvp 4837/2015, Rvp 4838/2015, Rvp 4839/2015, Rvp 4840/2015, Rvp 4841/2015, Rvp 4842/2015, Rvp 4843/2015, Rvp 4844/2015, Rvp 4845/2015, Rvp 4846/2015, Rvp 4847/2015, Rvp 4848/2015, Rvp 4849/2015, Rvp 4850/2015, Rvp 4851/2015, Rvp 4852/2015, Rvp 5690/2015, Rvp 5691/2015, Rvp 5692/2015, Rvp 5693/2015, Rvp 5694/2015, Rvp 5695/2015, Rvp 5696/2015, Rvp 5697/2015, Rvp 5698/2015, Rvp 5699/2015, Rvp 5700/2015, Rvp 5701/2015, Rvp 5702/2015, Rvp 5703/2015, Rvp 6081/2015,

Rvp 6082/2015, Rvp 6083/2015, Rvp 6084/2015, Rvp 6085/2015, Rvp 6086/2015, Rvp 6087/2015, Rvp 6088/2015, Rvp 6089/2015, Rvp 6090/2015, Rvp 6091/2015, Rvp 6092/2015, Rvp 6093/2015, Rvp 6094/2015, Rvp 6095/2015, Rvp 7055/2015, Rvp 7056/2015, Rvp 7057/2015, Rvp 7058/2015, Rvp 7059/2015, Rvp 7060/2015, Rvp 7061/2015, Rvp 7062/2015, Rvp 7063/2015, Rvp 7064/2015, Rvp 7065/2015, Rvp 7066/2015, Rvp 7067/2015, Rvp 7068/2015, Rvp 7069/2015, Rvp 7070/2015, Rvp 7071/2015, Rvp 7072/2015, Rvp 7073/2015, Rvp 7074/2015, Rvp 7075/2015, Rvp 7076/2015, Rvp 7077/2015, Rvp 7078/2015 a Rvp 7079/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 73/2016.

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Nitra, Okresným súdom Komárno, Okresným súdom Nové Zámky a Okresným súdom Levice (ďalej len „okresné súdy“), ktorých predmetom je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresných súdov v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala ako oprávnená. Okresné súdy rozhodovali vo veci samej rozsudkami, proti ktorým sťažovateľka podala odvolania, v dôsledku čoho jej ten-ktorý okresný súd vyrubil súdny poplatok 20 € podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov). Krajský súd sťažovateľkou podané odvolania, ktorými namietala uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolania, zamietol a príslušné rozhodnutia prvostupňových okresných súdov potvrdil ako vecne správne.

3. Podľa názoru sťažovateľky „postupom v odvolacom konaní a napadnutým rozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd, ktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd): - právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

5. Sťažovateľka poukázala i na rozsudok «Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007, sp. zn.4 Cdo 39/2007, cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe prikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy, pretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“, t. j. záver, že poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.».

6. Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.“.

III.

10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 453/2014, I. ÚS 517/2014, I. ÚS 763/2014, III. ÚS 514/2014, III. ÚS 620/2014, IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014, IV. ÚS 267/2014, IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdu, vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

19. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je možné ho považovať za porušenie buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.