III. ÚS 83/2016

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 164/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka ďalej konštatovala, že „Listom zo dňa 08. 07. 2014, doručeným predsedníčke OS BA IV dňa 16. 07. 2014, podala sťažovateľka sťažnosť na nečinnosť. Predsedníčka OS BA IV listom zo dňa 15. 08. 2014 Spr.2079/2014 priznala prieťahy v konaní, pričom vo svojej odpovedi zhrnula úkony vykonané zo strany OS BA IV a účastníkov konania a uviedla, že po doručení odpovede Krajského riaditeľstva PZ súd bezodkladne rozhodne o podanom návrhu na prerušenie konania a podľa spôsobu rozhodnutia bude zvolený ďalší postup. Po podaní sťažnosti predsedníčke OS BA IV zo strany sťažovateľky OS BA IV vydal dňa 04. 11. 2014 Uznesenie, č. k. 8C/164/2012-441, ktorým rozhodol, že prerušuje konanie vedené Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 8C/164/2012 do právoplatného skončenia trestného konania v súčasnosti vedeného Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Bratislave, odborom kriminálnej polície, 2 oddelením vyšetrovania pod ČVS: KRP-45/2-VYS-BA-2014. Z odôvodnenia Uznesenia OS BA IV zo dňa 04. 11. 2014, č. k. 8C/164/2012-441 vyplýva, že prvostupňový súd prerušil konanie z dôvodu, že podľa jeho právneho názoru sa v paralelne prebiehajúcom trestnom konaní rieši skutková otázka majúca význam pre právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, pričom s prihliadnutím na stav a rozsah vykonaných dôkazov v prebiehajúcom trestnom konaní smerujúcich k jej ustáleniu, rešpektujúc zásadu objektívnej pravdy, podľa ktorej musí jeho rozhodnutie vychádzať z dôkladne zisteného skutkového stavu veci, mal za to, že je potrebné rozhodnúť o prerušení konania o určenie existencie záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach uvedených v žalobnom návrhu. Voči Uzneseniu OS BA IV zo dňa 04. 11. 2014, č. k. 8t/164/2012-441, ktorým súd prerušil konanie, podala sťažovateľka ako žalovaná v 1. rade odvolanie, v ktorom uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP) a žiadala, aby súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a návrh na prerušenie súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 8C/164/2012 zamietol...“.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietala, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľky, podľa ktorej postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 164/2012 mali vzniknúť zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zo samotnej sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že napadnuté konanie, v ktorom má sťažovateľka procesné postavenie žalovanej v 1. rade, začalo podaním žaloby o určenie záložného práva na okresnom súde 17. augusta 2012. Okresný súd uznesením z 31. augusta 2012 rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, pričom po podaní odvolania Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 8 Co 59/2013 z 25. februára 2013 rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a následne boli žalovaní vyzvaní na vyjadrenie sa k podanej žalobe. Žalobca podaniami doručenými okresného súdu 15. mája 2013 a 14. júna 2013 doplnil dôkazy v konaní, pričom zároveň navrhol aj prerušenie konania podľa § 109 os. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na začaté trestné stíhanie vedené Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II (ďalej len ,,okresné riaditeľstvo“), ktoré podľa názoru žalobcu môže mať význam pre rozhodovanie v napadnutom konaní. Okresný súd prípisom zo 17. júna 2014 vyzval okresné riaditeľstvo na podanie informácie, v akom štádiu je trestné konanie, v súvislosti s ktorým bol podaný návrh na prerušenie konania. Okresné riaditeľstvo prípisom z 1. júla 2014 oznámilo, že predmetné trestné konanie bolo z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpené Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava (ďalej len ,,krajské riaditeľstvo“). Na základe uvedeného okresný súd prípisom z 2. júla 2014 požiadal krajské riaditeľstvo o poskytnutie aktuálnej informácie.

V súvislosti s prerušením konania ústavný súd poukazuje na to, že podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným zákonom, nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 164/2012 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.