III. ÚS 89/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 89/2015­12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 7624/2014, Rvp 7625/2014, Rvp 7626/2014, Rvp 7627/2014, Rvp 7628/2014, Rvp 7640/2014, Rvp 7641/2014, Rvp 7642/2014, Rvp 7643/2014, Rvp 7654/2014, Rvp 7655/2014, Rvp 7656/2014, Rvp 7657/2014, Rvp 7658/2014, Rvp 7665/2014, Rvp 7666/2014, Rvp 7667/2014, Rvp 7668/2014, Rvp 7669/2014, Rvp 7670/2014, Rvp 7671/2014, Rvp 7672/2014, Rvp 7673/2014, Rvp 7674/2014, Rvp 7711/2014, Rvp 7712/2014, Rvp 7713/2014, Rvp 7714/2014, Rvp 7715/2014, Rvp 7716/2014, Rvp 7717/2014, Rvp 7718/2014, Rvp 7719/2014, Rvp 7720/2014, Rvp 7721/2014, Rvp 7722/2014, Rvp 7723/2014, Rvp 7726/2014, Rvp 7727/2014, Rvp 7728/2014, Rvp 7729/2014, Rvp 7730/2014, Rvp 7731/2014, Rvp 7732/2014, Rvp 7733/2014, Rvp 7734/2014, Rvp 7735/2014, Rvp 7736/2014, Rvp 7737/2014, Rvp 7738/2014, Rvp 7739/2014, Rvp 7740/2014, Rvp 7741/2014, Rvp 7742/2014, Rvp 7743/2014, Rvp 7744/2014, Rvp 7745/2014, Rvp 7746/2014, Rvp 7747/2014, Rvp 7748/2014, Rvp 7749/2014, Rvp 7750/2014, Rvp 7751/2014, Rvp 7752/2014, Rvp 7753/2014, Rvp 7754/2014, Rvp 7775/2014, Rvp 7776/2014,

Rvp 7777/2014, Rvp 7778/2014, Rvp 7779/2014, Rvp 7805/2014/, Rvp 7806/2014, Rvp 7807/2014, Rvp 7808/2014, Rvp 7809/2014, Rvp 7810/2014, Rvp 7811/2014, Rvp 7812/2014, Rvp 7813/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 NcC 122/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 122/2012 z 8. októbra 2012 a sp. zn. 15 NcC 139/2012 z 8. októbra 2012 a takto

Napadnutými uzneseniami krajský súd spojil na spoločné konanie vedené: ­ pod sp. zn. 16 NcC 122/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomto súde pod spisovými značkami: 16 NcC 122/2012, 16 NcC 127/2012, 16 NcC 130/2012, 16 NcC 134/2012, 16 NcC 136/2012, 16 NcC 150/2012, 16 NcC 161/2012, 16 NcC 162/2012, 16 NcC 163/2012, 16 NcC 166/2012, 16 NcC 189/2012, 16 NcC 192/2012, 16 NcC 204/2012, 16 NcC 214/2012, 16 NcC 218/2012, 16 NcC 219/2012, 16 NcC 224/2012, 16 NcC 225/2012, 16 NcC 219/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach, ­ pod sp. zn. 13 NcC 122/2012 konania o námietkach zaujatosti vedených na tomto súde pod spisovými značkami: 13 NcC 122/2012, 13 NcC 129/2012, 13 NcC 130/2012, 13 NcC 133/2012, 13 NcC 134/2012, 13 NcC 135/2012, 13 NcC 136/2012, 13 NcC 137/2012, 13 NcC 140/2012, 13 NcC 142/2012, 13 NcC 143/2012, 13 NcC 147/2012,

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej argumentácie sťažovateľky k napadnutým uzneseniam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka v petite jednotlivých sťažností uviedla, že jej základné práva podľa ústavy a právo podľa dohovoru boli porušené jednak napadnutými uzneseniami krajského súdu, ako aj uzneseniami, ktoré krajský súd nevydal, respektíve takéto uznesenia neexistujú.

Ústavný súd rozhodol tak preto, že sťažovateľka napadla sťažnosťami aj napadnuté (spájajúce) uznesenia krajského súdu z dôvodu ich tvrdenej neústavnosti, v rámci ktorých boli preskúmané aj tie veci sťažovateľky, ktoré označila ako uznesenia krajského súdu, ku ktorým priradila neexistujúce spisové značky. Takéto rozhodnutie spĺňa podmienky riadneho preskúmania týchto vecí sťažovateľky (obdobne napr. sp. zn. III. ÚS 8/2014, sp. zn. III. ÚS 37/2014, sp. zn. III. ÚS 38/2014, sp. zn. III. ÚS 63/2014).

V závere ústavný súd opakovane poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015