III. ÚS 9/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 9/2015­13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 14602/2014, sťažnosť , vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 14604/2014, sťažnosť , vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 14606/2014, sťažnosť , vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 14608/2014 a sťažnosť , vedenej Ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 14610/2014, všetci zastúpení advokátom Mgr. Andrejom Gunárom, Panenská 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 73 ods. 2 a čl. 92 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Národnou radou Slovenskej republiky, a to uskutočnením voľby člena Súdnej rady Slovenskej republiky 11. novembra 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti , , , a vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 14602/2014, sp. zn. Rvp 14604/2014, sp. zn. Rvp 14606/2014, sp. zn. Rvp 14608/2014 a sp. zn. Rvp 1461/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 9/2015.

2. Sťažnosti , , , a o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

Z obsahu sťažností vyplýva presvedčenie sťažovateľov ako poslancov národnej rady, že 11. septembra 2014 na schôdzi národnej rady došlo jej konaním k porušeniu § 25 rokovacieho poriadku, a tým aj k porušeniu ich základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo (čl. 30 ods. 1 ústavy), ako aj základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4 ústavy), a to neústavným a nezákonným obmedzením výkonu ich mandátu (poslancov národnej rady), keď materiál týkajúci sa voľby člena súdnej rady, o ktorom národná rada 11. septembra 2014 rokovala, im nebol v súlade so zákonom (§ 25 rokovacieho poriadku) daný k dispozícii aspoň 24 hodín pred prerokovaním tohto bodu. Sťažovatelia tak nemali „dostatočný priestor pre svoje ďalšie rozhodovanie v danej veci“, nebolo im „umožnené, aby sa v zákonom garantovanej minimálnej lehote riadne“ oboznámili s materiálom, o ktorom mali rozhodovať, a nemohli tak „riadne vykonať svoj mandát poslanca. NR SR takto konala v rozpore s čl. 1 ods. 1 a tiež čl. 2 ods. 2“ ústavy.

Sťažovatelia tvrdia, že voľba člena súdnej rady je jednou z „pôsobností NR SR a teda jedným zo spôsobov, akým poslanci – zvolení zástupcovia, prostredníctvom ktorých je vykonávaná správa vecí verejných – vykonávajú svoj mandát. Vykonanie voľby člena Súdnej rady... spôsobom, akým bola opísaná v... tejto sťažnosti, porušilo základné práva a slobody“ sťažovateľov, ktorí sú zároveň toho názoru, že „nielen samotné rozhodnutie, ale aj procedúra, ktorá mu predchádza, tvoria jeden celok, ktorý nie je možné z hľadiska zákona o rokovacom poriadku a ďalších... právnych predpisov, od seba oddeliť“.

Podľa § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zo spisov ústavného súdu vedených pod sp. zn. Rvp 14602/2014, sp. zn. Rvp 14604/2014, sp. zn. Rvp 14606/2014, sp. zn. Rvp 14608/2014 a sp. zn. Rvp 14610/2014 vyplýva, že tieto veci spolu skutkovo súvisia. Predmetom sťažností sťažovateľov je namietané porušenie rovnakých označených práv tým istým konaním národnej rady, pričom ich sťažnosti sú po formálnej aj obsahovej stránke identické.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 14602/2014, sp. zn. Rvp 14604/2014, sp. zn. Rvp 14606/2014, sp. zn. Rvp 14608/2014 a sp. zn. Rvp 14610/2014 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 9/2015.

III.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovatelia ako poslanci národnej rady namietajú porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy tým, že národná rada (väčšina jej poslancov) 11. septembra 2014 nerešpektovala ustanovenie § 25 rokovacieho poriadku a prerokovala jeden z bodov programu svojej schôdze bez toho, aby sťažovateľom boli odovzdané písomné materiály slúžiace ako podklad na rokovanie minimálne 24 hodín pred začatím rozpravy o tomto bode, a preto takéto konanie národnej rady nemožno považovať za súladné s princípmi uvedenými v čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a nekorešpondovalo ani s ustanoveniami čl. 73 ods. 2 a čl. 92 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa čl. 73 ods. 2 ústavy poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Podľa čl. 92 ods. 2 ústavy rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov ustanoví zákon.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd obsah základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 1 ústavy vymedzuje jednak ako aktívne volebné právo vo vzťahu ku všetkým typom volieb a tiež ako právo zúčastniť sa (hlasovať) referenda, a to tak celoštátneho referenda (čl. 94 ústavy), ako aj miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku (čl. 67 ods. 1 ústavy).

V danom prípade sa však sťažovatelia domáhali ochrany slobodného výkonu mandátu v zmysle ustanovenia čl. 73 ods. 2 ústavy pri prerokúvaní voľby člena súdnej rady. Išlo teda o ich oprávnenie patriace výlučne poslancom národnej rady, ktoré zjavne netvorí obsahovú súčasť základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, a preto toto základné právo postupom národnej rady ani nemohlo byť žiadnym spôsobom dotknuté. Porušenie uvedenej zásady (zásady slobodného výkonu mandátu, pozn.) by v tomto konaní mohli namietať len v súvislosti so základným právom, ktoré je organicky spojené, resp. má (mohlo by mať) aspoň dosah na výkon ich verejnej funkcie, t. j. výkon ich poslaneckého mandátu. Za takéto základné právo však nemožno považovať základné právo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy (porov. napr. II. ÚS 48/97).

Právo slobodného výkonu mandátu v zmysle ustanovenia čl. 73 ods. 2 ústavy, ktorého ochrany sa sťažovatelia domáhajú, je právom, ktorým nedisponujú sťažovatelia ako fyzické osoby, ale ako poslanci národnej rady. Slobodný výkon mandátu a z neho vyplývajúce práva poslancov nie sú základným právom alebo slobodou, ale súčasťou pôsobenia poslancov ako nositeľov verejnej moci. Z toho pohľadu je možné posúdiť sťažnosť sťažovateľov aj ako podanie, ktoré podali poslanci národnej rady, teda nositelia verejnej moci, čo vyvoláva zároveň otázku opodstatnenosti využitia inštitútu sťažnosti v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy.