III. ÚS 93/2015

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra 2014 doručená sťažnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Trnavská cesta 100, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie Martina Benku 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, princípu rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 10 Cb 1/2011­754 zo 7. augusta 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom v spore o náhradu škody vo výške 17 684 886,38 € s prísl. ako žalovaný. Žalobcom bola pôvodne spol. , , ktorej návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súd nevyhovel a návrh zamietol. Po právoplatnosti uvedeného uznesenia podal žalobca návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, pretože na základe zmluvy o postúpení pohľadávky za odplatu uzavretej 27. mája 2014 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, o náhrade škody na spoločnosť

, registračné číslo: , registrovanú na . Krajský súd návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania vyhovel. Nový žalobca podal 31. júla 2014 návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému krajský súd vyhovel a žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd nezohľadnil ustálenú súdnu prax týkajúcu sa oslobodzovania od súdnych poplatkov, účelovosť uvedeného konania a v priebehu 2 mesiacov vydal dve protichodné rozhodnutia v dvoch obdobných návrhoch na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov (uznesenie krajského súdu č. k. 10 Cb 1/2011­714 z 5. júna 2014 a uznesenie krajského súdu č. k. 10 Cb 1/2011­754 zo 7. augusta 2014. Krajský súd následne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10 Cb 1/2011­754 z 25. septembra 2014 v znení opravného uznesenia krajského súdu č. k. 10 Cb 1/2011­787 z 29. septembra 2014.

Napadnuté uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov bolo podľa názoru sťažovateľa výsledkom nedôvodného návrhu vzhľadom na to, že žalobca nadobudol údajnú pohľadávku za odplatu a je podnikateľským subjektom, ktorý nemôže riziko svojho podnikania prenášať na štát. Zo skutkových okolností a z podaného návrhu žalobcu muselo byť krajskému súdu zrejmé, že konanie žalobcu a jeho právneho predchodcu bolo účelové s cieľom dosiahnutia výhody oproti sťažovateľovi spočívajúcej v oslobodení od súdnych poplatkov. Namietané rozhodnutie je preto podľa sťažovateľa arbitrárnym a svojimi účinkami porušuje zásadu rovnosti účastníkov konania, ktorá sa prejavuje tým, že sťažovateľ je vystavený nedôvodným návrhom, z čoho mu vznikajú značné náklady a sťažovateľovi sa odníma možnosť postupom podľa § 141 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) využiť svoje právo navrhnúť súdu, aby uložil žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania, pričom v dôsledku oslobodenia žalobcu od súdnych poplatkov bude pohľadávka sťažovateľa ako žalovaného na úhradu trov konania v prípade úspechu reálne nevymožiteľná.

Na základe uvedených skutočností bol sťažovateľ toho názoru, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, princípu rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie vo veci takto nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ako aj ľudské právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vydaním uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.08.2014, č. k. 10 Cb 1/2011 – 754 porušené bolo. 2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.08.2014, č. k. 10 Cb 1/2011 – 754 sa ruší. Vec sa vracia na ďalšie konanie.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 138 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podľa § 138 ods. 3 OSP o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo samosudca upovedomí ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil nasledujúce okolnosti, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal.

Sťažovateľ je žalovaným v konaní o náhradu škody v sume 18 016 825,24 € istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % p. a. od 5. apríla 2002 zo sumy 18 016 825,24 € až do zaplatenia. Škoda mala byť žalobcovi spôsobená porušením povinnosti žalovaným, ktorý nezaradil návrh spoločnosti do súťaže, a to z dôvodu nesplnenia podmienky na predloženie dokladu na preukázanie finančného krytia kúpnej ceny, pretože úverový prísľub , poskytnutý žalobcovi nebol na základe tvrdenia žalovaného vymáhateľný.

Krajský súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 31. júl 2014, na ktorom žalobca navrhol zmenu účastníka konania na strane žalobcu, čo odôvodnil s poukazom na § 92 ods. 2 a 3 OSP, keďže po začatí konania 27. mája 2014 uzavrel žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou . Na tomto pojednávaní krajský súd vydal uznesenie, ktorým pripustil, aby z konania sp. zn. 10 Cb 1/2011 vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť .

V ďalšom priebehu konania nový žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodov zlých hospodárskych pomerov, ktoré preukázal listinnými dokladmi.

Krajský súd rozhodol uznesením č. k. 10 Cb 1/2011­754 zo 7. augusta 2014 tak, že žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol: „Finančná a ekonomická situácia spoločnosti v celom rozsahu neumožňuje hradenie súdnych poplatkov spojených s predmetným súdnym konaním. Spoločnosť nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nedisponuje pohľadávkami, o ktorých možno predpokladať, že budú v budúcnosti uhradené. Voči tejto spoločnosti eviduje pohľadávku po lehote splatnosti spoločnosť , reg. č. a to v celkovej hodnote 11.287,39 Eur /t.j. 310.200,00 CZK/. Vlastné imanie spoločnosti predstavuje sumu 9.270,00 Eur, kedy výsledok hospodárenia, t. j. neuhradená strata z minulých rokov činí celkove 11.280,00 Eur. Tieto skutočnosti novooznačený žalobca preukazuje doloženými dokladmi a tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.“

Ústavný súd v prvom rade uvádza, že rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov spravidla nemôže byť predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok sekundárne dotýka účastníka konania, samotný „spor“ o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na podstatu konania v zásade nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa. Rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky pre takéto oslobodenie, patrí zásadne do rozhodovacej sféry všeobecných súdov (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 788/09).

Z obsahu argumentácie sťažovateľa prednesenej ústavnému súdu v sťažnosti je zrejmé, že podstata sťažovateľom namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, princípu rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v nesprávnosti napadnutého uznesenia, ktorým krajský súd priznal protistrane v konaní oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Toto rozhodnutie je podľa názoru sťažovateľa nielen arbitrárnym, ale svojimi účinkami porušuje aj zásadu rovnosti účastníkov konania.

Ústavný súd vzal pri posúdení argumentácie sťažovateľa do úvahy predovšetkým znenie citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, v zmysle ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby v prípade, ak ide o porušenie práva alebo slobody tejto osoby. Ústava tento prostriedok právnej ochrany poskytuje priamo nositeľom základných práv a slobôd, z čoho vyplýva aj vymedzenie okruhu aktívne legitimovaných subjektov v odseku 1 článku 127. Subjektom oprávneným na podanie sťažnosti je preto v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy iba fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej základné právo alebo sloboda mali byť porušené.

Keďže ústavný súd nezistil žiadnu relevantnú súvislosť medzi namietaným porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, princípu rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením krajského súdu, sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie týchto práv napadnutým uznesením krajského súdu, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd bližšie nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015