III. ÚS 96/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 96/2015-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2016 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkýň Jany Baricovej a Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) v konaní o sťažnosti , a , právne zastúpených advokátkou JUDr. Andreou Cúgovou, Svätoplukova 28, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 473/2002 takto

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára 2014 doručená sťažnosť , a (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 473/2002 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) „v tejto veci“.

2. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 473/2002 sú sťažovatelia žalovaní o náhradu škody vo výške 6 042 750 Sk (200 582 €) s príslušenstvom, pričom táto škoda mala byť spôsobená ujmou na zdraví, ktorú utrpel žalobca (ďalej aj „žalobca“) pri dopravnej nehode. Žaloba bola podaná 14. februára 2002.

Sťažovatelia využili všetky dostupné prostriedky na urýchlenie konania. Vyzývali naň okresný súd aj krajský súd, podali sťažnosť na nečinnosť predsedovi okresného súdu, sťažnosť na nečinnosť krajského súdu, sťažovali sa na neefektívnu činnosť oboch súdov sudcovskej rade krajského súdu, aj Súdnej rade Slovenskej republiky podaniami zo dňa 02. 06. 2010. K náprave v postupe súdov nedošlo.»

4. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej okrem iného uviedli: «Sťažovatelia sa domnievajú, že v nižšie uvedených prípadoch, ako aj v priebehu súdneho konania ako celku došlo zo strany príslušných súdov k nedôvodným prieťahom, jednak ich nečinnosťou, ale hlavne neefektívnou činnosťou, ktorá nemohla viesť k vyriešeniu sporu, pričom tieto prieťahy sú takej intenzity, závažnosti a rozsahu, že ich nemožno kvalifikovať inak ako „zbytočné prieťahy“, ktorými došlo k porušeniu základných práv sťažovateľov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy. ... Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného súdmi je rozhodovanie o nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví, ktorú utrpel pri zrážke ním riadeného vozidla s vozidlom riadeným žalovaným v 1. rade, majiteľom ktorého bol žalovaný v 2. rade. K zrážke vozidiel došlo v križovatke. Jej príčinou, o ktorej nie je spor, je skutočnosť, že žalobca nerešpektoval dopravnú značku „Stoj, daj prednosť v jazde!“ a nedal prednosť vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, ktoré riadil žalovaný v 1. rade. ... Rozsah škody na zdraví, ktorú mal žalobca utrpieť, súd nezačal zisťovať ani takmer 14 rokov po dopravnej nehode a takmer 12 rokov po podaní žaloby. Súd zrejme už po zoznámení sa s prvými dôkazmi neočakával, že by sa v priebehu konania mohla preukázať zodpovednosť žalovaných a preto nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie o výške spôsobenej škody. Uvedený skutkový stav je ustálený už niekoľko rokov. Vec teda nie je v rozsahu, v akom sa ňou doposiaľ súdy zaoberali, skutkovo ani právne mimoriadne náročná. Náročnosť dokazovania rozsahu škody zatiaľ nie je možné posudzovať, keďže za takmer dvanásť rokov vedenia sporu ešte dokazovanie v tomto smere ani nezačalo.

5. Pokiaľ ide o požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, sťažovatelia okrem iného uviedli: „Pri určení výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia vychádzali zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, ich zavinenie hrubým porušením OSP okresným súdom a neefektívnymi, rozporuplnými rozhodnutiami krajského súdu, zložitosť veci, správanie sťažovateľov ako účastníkov konania a povahu prerokúvanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, najmä výšku požadovanej náhrady škody, dospeli sťažovatelia k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v uvedenej minimálnej sume primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde) a doterajšej rozhodovacej praxi ústavného súdu. V tomto prípade došlo k porušeniu základných práv spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany ako je len deklarácia porušenia. Prieťahy a neefektívne konanie takého charakteru, ako v danom prípade, nie sú dôsledkom preťaženosti súdu alebo iných vonkajších príčin, ale môžu byť dôsledkom veľmi neodborného, ľahostajného alebo zaujatého postupu oboch súdov. Porušenie základných práv sťažovateľov v nich vyvoláva pocit právnej neistoty, nedôvery v zákonnosť a ústavnosť rozhodovania súdov a pocit strachu z možného nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na výšku požadovanej náhrady škody sťažovatelia, ale aj ich rodiny, žijú pod neustálym stresom. Viacej ako 10 rokov prispôsobujú svoje rodinné rozpočty možným dôsledkom tohto konania, Čo im dennodenne znepríjemňuje život a tým vplýva na ich fyzické a psychické zdravie a pohodu, a tak aj na výchovu detí, sociálne pomery a medziľudské vzťahy. Keďže cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04) a účastníci súdneho sporu a im blízke osoby nemajú inú možnosť ako dlhodobo odkladať všetky väčšie investície, čakať na výsledok súdu a dúfať, že ich nepripraví o celoživotné úspory a nepovedie k zadlženiu aj ich potomkov, navrhujeme, aby ústavný súd rozhodol o finančnom zadosťučinení v požadovanej výške.“

7. Dňa 25. apríla 2014 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie sťažnosti, v odôvodnení ktorého sťažovatelia okrem iného uvádzajú: «Sťažovatelia dopĺňajú svoju sťažnosť o informáciu, týkajúcu sa priebehu konania pred Okresným súdom Rožňava (ďalej len „okresný súd“) a Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) od podania sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Žalovaným (sťažovateľom) bolo dňa 09. 04. 2014 doručené uznesenie krajského súdu zo dňa 25. marca 2014, č. k.: 11Co/399/2013-970, ktorým krajský súd vrátil vec súdu prvého stupňa s odôvodnením, že „Vec bola odvolaciemu súdu predložená predčasne, lebo pre odvolacie konanie nie sú splnené podmienky. Súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne pri vykonávaní potrebných úkonov prípravy spisu pre odvolacie konanie v súlade s § 209, § 209a a § 164 O. s. p., lebo napriek potrebe opravy napadnutého rozsudku (nesprávneho označenia vedľajšej účastníčky v jeho úvodnej časti), na ktoré poukázala v odvolaní aj zást. vedľajšej účastníčky, o tejto oprave nerozhodol, a predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach.“ Krajský súd teda ani po uplynutí takmer deviatich mesiacov od podania odvolania žalovaných nerozhodol meritórne o odvolaní, avšak vydal len uznesenie, ktorým vec vrátil okresnému súdu z dôvodu nesplnenia podmienok pre odvolacie konanie. Okresný súd dňa 01. apríla 2014 vydal opravné uznesenie, č. k.: 5C/473/2002-972, ktorým opravil označenie vedľajšej účastníčky. Z uvedeného je zrejmé, že nedôvodné prieťahy, nečinnosť a neefektívna činnosť krajského súdu a okresného súdu naďalej pretrvávajú, keď ani po uplynutí takmer deviatich mesiacov od podania odvolania žalovaných krajský sud o ňom nerozhodol. Od podania návrhu na začatie konania dňa 14. februára 2002 do dnešného dňa uplynulo viacej ako dvanásť rokov. Z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota sťažovateľov v napadnutom konaní nebola odstránená ani po uplynutí viacej ako dvanástich rokov od jeho začatia (napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08, III. ÚS 152/08, IV. ÚS 251/08, III. ÚS 3/2011).»

10. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie opakovane vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti a oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Jedná sa o návrh na náhradu škody, na návrh proti odporcom: a . Vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce na vybavenie . Pôvodne návrh bol podaný na Okresnom súde Michalovce, avšak sudcovia tohto súdu boli vylúčení z prejednania a rozhodovania vo veci a preto Krajský súd v Košiciach postúpil vec tunajšiemu súdu a spis bol doručený tunajšiemu súdu dňa 26. 06. 2002. Po doručení návrhu na vyjadrenie a doplnení dôkazov súd vo veci vytýčil pojednávanie na 10. 10. 2002. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa na pojednávanie nedostavil a aj z dôvodu potreby výsluchu svedkov, súd pojednávanie odročil na 21. 10. 2002. V konaní účastníci predložili dva rozdielne posudky, pričom výsluchom znalcov tieto rozpory neboli odstránené. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 17. 01. 2003. Napriek viacerým urgenciám znalca, znalecký posudok bol vypracovaný až dňa 09. 02. 2004. Potom vo veci bolo nariadené pojednávanie na 26. 02. 2004. Na toto pojednávanie sa nedostavil žalobca ako aj jeho právny zástupca, a preto pojednávanie bolo odročené na 15. 03. 2004.

pripravili. Znalecký ústav Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva podal vo veci písomné stanovisko dňa 25. 06. 2004. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 19. 07. 2004. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa právny zástupca žalobcu ospravedlnil. Pojednávanie následne bolo vytýčené na 06. 09. 2004, ktoré bolo odročené na neurčito, pretože žalobca namietal zaujatosť sudkyne.

Na tomto pojednávaní súd rozhodol a rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. Po podaní odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30. 11. 2005 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po doručení uznesenia KS a vyjadrení účastníkov konania bolo pojednávanie vytýčené na 20. 02. 2006. Právny zástupca žalobcu znova ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, preto pojednávanie bolo odročené na 06. 03. 2006 a z podobných dôvodov na 20. 03. 2006. Na tomto pojednávaní bol vypočutý pracovník znaleckého ústavu. Vzhľadom k tomu, že účastníci mali námietky voči jeho výpovedi, súd pojednávanie odročil na neurčito a uložil účastníkom konania v lehote do 10. 0. 2006 sformulovať otázky pre znalca. Po podaní vyjadrení súd vyzval znalca na doplnenie znaleckého posudku dňa 09. 08. 2006, ktoré súdu doručil dňa 14. 04. 2008. Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na 22. 05. 2008, ktoré bolo odročené na 09. 06. 2008 z dôvodu, že právny zástupca žalobcu

Po podaní odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 06. 02. 2013 znova zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd vo veci znova rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 05. 2013, ktorým určil, že odporcovia zodpovedajú spoločne a nerozdielne navrhovateľovi za vzniknutú škodu vo výške 20 %.

Právna zložitosť sa prejavuje v posúdení jednotlivých nárokov ako aj posúdenia miery oprávnenosti nároku navrhovateľa. Pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania sa musia zohľadniť aj postupy účastníkov konania. Právny zástupca navrhovateľa vo viacerých prípadoch ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Takisto vyjadrenia podávali po súdom stanovenej lehote.

13. Na vyjadrenie okresného súdu reagovali sťažovatelia svojím stanoviskom z 22. júla 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 24. júla 2015. Sťažovatelia vo svojom stanovisku o. i. uviedli: «Máme za to, že predseda Okresného súdu Rožňava neuviedol vo vyjadrení k prijatej sťažnosti žiadne relevantné nové skutočnosti, ku ktorým by sme považovali za potrebné podrobnejšie sa vyjadriť, avšak, uvádzame nasledujúce stanovisko. Vec nepovažujeme za skutkovo ani právne natoľko zložitú, aby to odôvodňovalo dĺžku konania po dobu viacej ako 13 rokov. Náročnosť právneho posúdenia jednotlivých nárokov žalobcu a rozsahu škody zatiaľ nie je možné posudzovať a hodnotiť, keďže za trinásť rokov vedenia sporu ešte v tomto smere dokazovanie ani nezačalo. Znalecký posudok, zadovážený žalobcom, bol zjavne odborne chybný, čo potvrdil aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj len „znalecký ústav“). Trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené podmienečne, z dôvodu, že neskorší žalobca sa k zavineniu dopravenej nehody priznal, jej zavinenie oľutoval a sľúbil, že zabezpečí náhradu škody spôsobenej obom neskorším žalovaným. Bezprostredne po uplynutí skúšobnej doby však postupoval opačne ako sľúbil a podal žalobu na náhradu škody proti žalovaným. Aj podľa vyjadrenia Okresného súdu Rožňava žalovaní žiadne prieťahy nezavinili a pokiaľ boli nejaké prieťahy spôsobené žalobcom, resp. právnym zástupcom žalobcu a znaleckým ústavom, Okresný súd Rožňava nevyužil svoje procesné oprávnenia a neprijal voči nim žiadne opatrenia, aby prieťahom zabránil. Všeobecný súd pritom zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje vrátane poriadkových opatrení. Na záver ešte Ústavnému súdu Slovenskej republiky oznamujeme, že odo dňa 11. júna 2014, kedy Krajský súd Košice rozsudkom č. k.: 1 Co/492/2014-983 potvrdil medzitýmny rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k.: 5C 473/2002-927 z 30. mája 2013, čím sa tento rozsudok stal právoplatným, Okresný súd Rožňava do dnešného dňa vo veci nijako nekoná. Našu sťažnosť na nečinnosť tohto súdu preto doplňujeme aj o toto obdobie, odo dňa, kedy bolo Okresnému súdu Rožňava doručené rozhodnutie Krajského súdu Košice č. k.: 11 Co/492/2014-983, až do dnešného dňa.»

16. Dňa 13. októbra 2015 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľov označené ako „doplnenie informácie o stave konania“, v rámci ktorého sťažovatelia okrem iného uvádzajú: „V uvedenej veci 11. júna 2014 Krajský súd Košice rozsudkom č. k.: 11 Co/492/2014-983 potvrdil medzitýmny rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k.: 5C 473/2002-927 z 30. mája 2013, čím sa rozsudok Okresného súdu Rožňava stal právoplatným a vykonateľným, bez ohľadu na to, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali sťažovatelia dňa 02. septembra 2014 dovolanie z dôvodu, že hrubé procesné pochybenia, ktoré znemožnili sťažovateľom konať pred súdom a porušili ich právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré boli dôvodom zrušenia už predchádzajúceho rozhodnutia, ani okresný súd v novom konaní, ani krajský súd v odvolacom konaní neodstránili a rozhodnutia súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu sa opierajú o nepravdivé a logike odporujúce tvrdenia. Okresný súd Rožňava vo veci od 11. júna 2014 doposiaľ nekoná a do dnešného dňa zrejme ani nepostúpil dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako dovolaciemu súdu, nakoľko konanie o dovolaní sťažovateľov nie je na Najvyššom súde Slovenskej republiky vedené. Navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky zahrnul do svojho rozhodnutia aj nečinnosť Okresného súdu Rožňava po uvedenú dobu.“

17. Ústavný súd upustil so súhlasom všetkých účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

23. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili. Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

24. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

Dňa 8. októbra 2002 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľov. Dňa 10. októbra 2002 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľov, výsluch splnomocneného zástupcu vedľajšieho účastníka – , výsluch sťažovateľov). Pojednávanie bolo odročené na 21. október 2002 na účely výsluchu žalobcu a znalcov a . Dňa 15. októbra 2002 splnomocnený zástupca vedľajšieho účastníka požiadal okresný súd o odročenie pojednávania na účely prípravy vyjadrenia. Okresný súd pojednávanie odročil na 31. október 2002. Dňa 17. októbra 2002 okresný súd zaslal znalcovi znalecký posudok . Dňa 17. októbra 2002 okresný súd zaslal znalcovi znalecký posudok . Dňa 21. októbra 2002 právny zástupca žalobcu požiadal okresný súd o odročenie pojednávania. Okresný súd pojednávanie odročil na 7. november 2002. Dňa 6. novembra 2002 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe. Dňa 7. novembra 2002 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (výsluch znalca , výsluch znalca , výsluch žalobcu). Pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely doručenia znaleckého posudku právnemu zástupcovi sťažovateľov, uloženie povinnosti sťažovateľom, aby sa do 25. novembra 2002 vyjadrili k zasielanému znaleckému posudku . Dňa 12. novembra 2002 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/02-61 priznal odmenu za znalecký úkon znalcovi . Dňa 13. novembra 2002 bol právnemu zástupcovi sťažovateľov okresným súdom odoslaný znalecký posudok. Dňa 14. novembra 2002 okresný súd zaslal právnym zástupcom účastníkov vyjadrenie vedľajšieho účastníka. Dňa 2. decembra 2002 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľov z 28. novembra 2002 k znaleckému posudku .

Dňa 3. októbra 2003 bol okresnému súdu doručený list od súdneho znalca, ktorým okresnému súdu oznámil, že znalecký posudok bude okresnému súdu zaslaný do 15. decembra 2003. Dňa 27. januára 2004 okresný súd listom opäť urgoval súdneho znalca, aby vypracoval znalecký posudok. Dňa 9. februára 2004 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok súdneho znalca. Dňa 10. februára 2004 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/02-190 priznal odmenu za znalecký úkon súdnemu znalcovi. Dňa 10. februára 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. február 2004. Dňa 23. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľov, ktorým žiadal, aby okresný súd žalobu zamietol. Dňa 25. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie vedľajšieho účastníka, ktorým žiadal, aby okresný súd žalobu zamietol. Dňa 26. februára 2004 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo vzhľadom na neprítomnosť žalobcu, ako aj na neprítomnosť jeho právneho zástupcu, u ktorých nebolo vykázané doručenie predvolania, odročené na 15. marec 2004. Dňa 9. marca 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania, a to z dôvodu kolízie so skôr nariadeným pojednávaním, ako aj z dôvodu oboznámenia sa so znaleckým posudkom súdneho znalca. Dňa 9. marca 2004 okresný súd pojednávanie vo veci odročil na neurčito. Dňa 9. marca 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa do 20. marca 2004 vyjadril k znaleckému posudku. Dňa 11. marca 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie dostatočnej lehoty na oboznámenia sa so znaleckým posudkom súdneho znalca. Dňa 30. marca 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k znaleckému posudku do 20. apríla 2004. Dňa 11. apríla 2004 okresný súd právnemu zástupcovi žalobcu listom oznámil, že mu predlžuje lehotu na vyjadrenie sa k znaleckému posudku do 20. apríla 2004. Dňa 21. apríla 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k znaleckému posudku.

Dňa 26. októbra 2004 krajský súd uznesením sp. zn. 12 NcC 71/04 rozhodol, že namietaná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci vedenej na okresnom súde. Dňa 14. decembra 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. január 2005. Dňa 3. januára 2005 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania, a to z dôvodu kolízie so skôr určenými pracovnými povinnosťami. Dňa 4. januára 2005 bolo pojednávanie odročené na 24. január 2005. Dňa 10. januára 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania. Dňa 21. januára 2005 bola okresnému súdu doručená žiadosť vedľajšieho účastníka o odročenie pojednávania nariadeného na 24. január 2005, a to z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Dňa 24. januára 2005 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom č. k. 5 C 473/2002-259 žalobu v celom rozsahu zamietol. Dňa 24. januára 2005 bolo okresnému súdu právnym zástupcom sťažovateľov doručené vyčíslenie trov konania. Dňa 27. januára 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľov, ktoré obsahovalo nové vyčíslenie trov konania. Dňa 27. januára 2005 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov konania vedľajšieho účastníka. Dňa 15. februára 2005 bol rozsudok okresného súdu písomne vyhotovený. Dňa 29. marca 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-259. Dňa 1. apríla 2005 bol vyzvaný právny zástupca sťažovateľov, ako aj vedľajší účastník, aby sa do 7 dní vyjadrili k odvolaniu žalobcu. Výzva bola právnemu zástupcovi sťažovateľov doručená 5. apríla 2005. Dňa 13. apríla 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu žalobcu. Dňa 18. apríla 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľov z 13. apríla 2005 k odvolaniu žalobcu.

Dňa 3. mája 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie nového právneho zástupcu sťažovateľov. Dňa 25. mája 2006 okresný súd opätovne urgoval právneho zástupcu žalobcu, aby obratom predložil otázky znalcovi. Dňa 23. júna 2006 okresný súd opäť urgoval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 5 dní predložil otázky znalcovi. Dňa 12. júla 2006 okresný súd opäť urgoval právneho zástupcu žalobcu, aby predložil otázky znalcovi. Dňa 9. augusta 2006 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-384 priznal odmenu za znalecký úkon súdnemu znalcovi. Dňa 9. augusta 2006 okresný súd požiadal súdneho znalca o doplnenie znaleckého posudku č. 11/2003. Dňa 31. augusta 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-384 z 9. augusta 2006. Dňa 6. februára 2007 okresný súd listom urgoval súdneho znalca, aby doplnil znalecký posudok. Dňa 3. augusta 2007 okresný súd listom urgoval súdneho znalca, aby doplnil znalecký posudok. Dňa 3. októbra 2007 okresný súd listom opätovne urgoval súdneho znalca, aby doplnil znalecký posudok. Dňa 8. novembra 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho znalca o predĺženie lehoty na doplnenie znaleckého posudku. Dňa 8. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-518 uložil súdnemu znalcovi poriadkovú pokutu. Dňa 14. apríla 2008 bolo okresnému súdu doručené doplnenie znaleckého posudku č. 11/2003 z 3. februára 2004. Dňa 22. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-524 priznal odmenu za znalecký úkon súdnemu znalcovi. Dňa 22. apríla 2008 bolo nariadené pojednávanie na 22. máj 2008. Dňa 15. mája 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania, a to z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami.

Dňa 21. augusta 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (výsluch svedka ). Okresný súd uznesením zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na ďalšie dokazovanie (výsluh toxikológa, oboznámenie sa s výsluchom znalca). Okresný súd následne rozsudkom č. k. 5 C 473/2002-594 žalobu zamietol. Dňa 25. augusta 2008 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov konania vedľajšieho účastníka. Dňa 26. augusta 2008 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov konania sťažovateľov. Dňa 2. septembra 2008 bol rozsudok okresného súdu písomne vyhotovený. Dňa 24. septembra 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-594. Dňa 1. októbra 2008 bol vyzvaný právny zástupca sťažovateľov, ako aj vedľajší účastník, aby sa do 10 dní vyjadrili k odvolaniu žalobcu. Výzva bola právnemu zástupcovi sťažovateľov doručená 3. októbra 2008. Dňa 9. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu žalobcu. Dňa 10. októbra 2008 bol okresnému súdu doručený návrh vedľajšieho účastníka na opravu zrejmej chyby v písaní v rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-594. Dňa 14. októbra 2008 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 5 C 473/2002-622, ktorým opravil zrejmú chybu  nesprávne označenie vedľajšieho účastníka v záhlaví rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-594. Dňa 15. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľov z 10. októbra 2008 k odvolaniu žalobcu. Dňa 7. novembra 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní žalobcu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 Co 306/08. Dňa 8. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie pred krajským súdom na 10. február 2010. Dňa 19. januára 2010 bola krajskému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu sťažovateľov o preloženie termínu pojednávania, a to z dôvodu jeho účasti na zahraničnej medzinárodnej konferencii. Dňa 19. januára 2010 bolo pojednávanie odročené na 24. február 2010.

Dňa 11. októbra 2011 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu sťažovateľov a vedľajšieho účastníka, aby sa do 25. októbra 2011 písomne vyjadrili k 2. doplneniu znaleckého posudku. Dňa 24. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľov k 2. doplneniu znaleckého posudku. Dňa 24. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k 2. doplneniu znaleckého posudku. Dňa 26. októbra 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k doplneniu znaleckého posudku. Dňa 20. decembra 2011 bolo nariadené pojednávanie na 2. február 2012. Dňa 30. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k doplneniu č. 2 znaleckého posudku. Dňa 2. februára 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (vypočutie právnych zástupcov účastníkov a vedľajšieho účastníka, návrh právneho zástupcu žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku). Okresný súd uznesením pojednávanie odročil na neurčito na účely dokazovania (znalecké dokazovanie znalcom z odboru toxikológie). Dňa 6. februára 2012 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-768 nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom , a uložil žalobcovi zložiť zálohu na znalecké dokazovanie. Dňa 20. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu proti 3. výroku uznesenia č. k. 5 C 473/2002-768. Dňa 5. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-788 zrušil uznesenie č. k. 5 C 473/2002-768 zo 6. februára 2012 a nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom . Dňa 16. marca 2012 súdny znalec vrátil okresnému súdu spis späť, „nakoľko posúdenie vplyvu alkoholu, resp. psychoaktívnych látok na človeka patrí do rúk lekára (MUDr.)“. Dňa 4. apríla 2012 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-793 zrušil uznesenie č. k. 5 C 473/2002-788 z 5. marca 2012 a nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom .

Dňa 5. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu sťažovateľov. Dňa 10. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľov z 5. septembra 2012 k odvolaniu vedľajšieho účastníka. Dňa 21. septembra 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaniach sťažovateľov a vedľajšieho účastníka. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 Co 301/12. Dňa 6. februára 2013 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 301/2012-899 napadnutý

rozsudok

okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-842 z 2. júla 2012 zrušil, a to z dôvodu, že konanie pred okresným súdom bolo „postihnuté viacerými závažnými procesnými vadami, ktoré mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku“, ako aj z dôvodu, že

odôvodnenie

napadnutého rozsudku „nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia a presvedčivého rozhodnutia“. Dňa 27. marca 2013 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 30. máj 2013. Dňa 16. apríla 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľov k predvolaniu na pojednávanie nariadené na 30. máj 2013. Dňa 17. apríla 2013 bolo vyjadrenie sťažovateľov odoslané právnemu zástupcovi žalobcu a vedľajšieho účastníka. Dňa 30. mája 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd medzitýmnym rozsudkom č. k. 5 C 473/2002-927 určil, že sťažovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne žalobcovi za vzniknutú škodu vo výške 20 %. Dňa 2. júla 2013 bolo okresnému súdu doručené odvolanie vedľajšieho účastníka proti medzitýmnemu rozsudku č. k. 5 C 473/2002-927 z 30. mája 2013. Dňa 9. júla 2013 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov proti medzitýmnemu rozsudku č. k. 5 C 473/2002-927 z 30. mája 2013. Dňa 17. júla 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k odvolaniam sťažovateľov a vedľajšieho účastníka. Dňa 17. júla 2013 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k odvolaniu vedľajšieho účastníka. Výzva bola právnej zástupkyni sťažovateľov doručená 22. júla 2013.

Dňa 10. septembra 2014 okresný súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k dovolaniu sťažovateľov, a zároveň urgoval žalobcu, aby sa vyjadril, či trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu. Dňa 10. septembra 2014 okresný súd vyzval vedľajšieho účastníka, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k dovolaniu sťažovateľov. Dňa 23. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k dovolaniu sťažovateľov. Dňa 27. októbra 2014 okresný súd opätovne urgoval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril, či trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu. Dňa 27. novembra 2014 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o dovolaní. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Cdo 547/2014.

IV.

27. Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 473/2002, ktoré v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (24. január 2014) trvalo už takmer 12 rokov, pričom toto sťažovateľmi napadnuté konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 473/2002 nebolo doteraz právoplatne skončené, t. j. v čase rozhodovania ústavného súdu trvá viac ako 13 rokov.

30. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

31. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02 a iné) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníkov súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

31.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného na okresnom súde je rozhodovanie o náhrade škody z ublíženia na zdraví. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania ovplyvnila faktická zložitosť veci (znalecké dokazovanie a potreba odstraňovania rozporov v predložených znaleckých posudkoch), avšak doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

31.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje, že občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to je v danej veci [v čase podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (24. januára 2014) takmer 12 rokov], možno už len na základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m. I. ÚS 66/03, II. ÚS 367/2013). Vzhľadom na celkovú dĺžku konania nepovažoval ústavný súd za potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu (I. ÚS 668/2013), keďže už len samotná celková dĺžka preskúmavaného konania je z ústavného hľadiska sama osobe celkom jednoznačne neprimeraná a neakceptovateľná.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu, keďže krajský súd o odvolaniach podaných proti rozsudkom okresného súdu opakovane rozhodoval tak, že tieto rozsudky okresného súdu zrušil, resp. ich okresnému súdu vrátil, konkrétne krajský súd - uznesením č. k. 2 Co 125/2005-312 z 30. novembra 2005 napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-259 z 24. januára 2005 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie na doplnenie dokazovania a rozhodnutie, - uznesením č. k. 11 Co 306/2008-657 z 24. februára 2010 napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-594 z 21. augusta 2008 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie na doplnenie dokazovania a rozhodnutie, - uznesením č. k. 11 Co 301/2012-899 zo 6. februára 2013 napadnutý medzitýmny

rozsudok

okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-842 z 2. júla 2012 zrušil, a to z dôvodu, že konanie pred okresným súdom bolo „postihnuté viacerými závažnými procesnými vadami, ktoré mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku“, ako aj z dôvodu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku „nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia a presvedčivého rozhodnutia“, a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, - uznesením č. k. 11 Co 399/2013-970 z 25. marca 2014 vrátil vec okresnému súdu z dôvodu predčasného predloženia veci krajskému súdu (okresný súd nerozhodol o oprave napadnutého medzitýmneho rozsudku č. k. 5 C 473/2002-927 z 30. mája 2013 – nesprávne označenie vedľajšieho účastníka v záhlaví napadnutého medzitýmneho rozsudku).

36. V súvislosti so sťažovateľmi namietaným porušením ich práv postupom okresného súdu sa sťažovatelia domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000 € pre každého.

37. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, pričom ústavný súd podľa zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov  najmä vzhľadom na celkovo neobyčajne dlhé trvanie napadnutého konania  považuje za primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € pre každého zo sťažovateľov, t. j. finančné zadosťučinenie v sume požadovanej sťažovateľmi (bod 3 výroku).

VI.

38. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľom v súvislosti s ich právnym zastupovaním právnou zástupkyňou advokátkou JUDr. Andreou Cúgovou v konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku).

43. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2015 (za jeden úkon právnej služby) predstavujú sumu 139,83 €. Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 69,92 € za jeden úkon právnej služby v roku 2015 v prípade jedného sťažovateľa.

47. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2016