III. ÚS 99/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 99/2015­36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v konaní o návrhu , zastúpeného Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, Žilina, v mene ktorej koná konateľ Mgr. Martin Dikoš, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/17/14­K zo 17. septembra 2014 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/17/14­K zo 17. septembra 2014 v spojení s opravným rozhodnutím Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/17/14­K/E z 20. apríla 2015 p o t v r d z u j e .

3. Navrhovateľ tvrdí, že výroky napadnutého rozhodnutia sú nesprávne a nesúladné s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a ďalej v svojom návrhu uvádza: „Akcionármi v Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s., sú okrem štátu aj Žilinský samosprávny kraj s 0,46 % majetkovým podielom. Majoritným akcionárom v tejto letiskovej spoločnosti je štát s 99,53 % majetkovým podielom. Členov v dozornej rade Letiskovej spoločnosti Žilina, a.s. menujú akcionári na valnom zhromaždení. Verejný funkcionár bol za člena dozornej rady menovaný dňa 22.06.2013. V čase vymenovania do funkcie Člena dozornej rady nemal žiadnu vedomosť o tom, že za jej výkon mu bude poskytovaná finančná odmena, čiže bol presvedčený o tom, že za výkon tejto funkcie nebude poberať žiadnu finančnú odmenu. Následne, keď sa dozvedel, že mu bude poskytovaná finančná odmena, odmietol ju poberať, avšak Letisková spoločnosť Žilina, a.s. mu odmietla vyhovieť. Rovnako odmietla i návrh na poukazovanie predmetných finančných prostriedkov priamo na charitu, preto verejný funkcionár pristúpil k poukazovaniu finančných prostriedkov na charitu spôsobom, že finančné prostriedky boli poskytnuté priamo jemu a on ich následne poukázal na charitatívne účely. Z jeho konania je zrejmé, že ako verejný funkcionár neprofitoval z výkonu funkcie člena dozornej rady a túto vykonáva vo verejnom záujme. Máme za to, že účelom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je zabrániť poberaniu finančnej odmeny za výkon činností podľa čl. 5 verejnými funkcionármi, keďže plnia úlohy verejného záujmu a vykonávajú ich len preto, že sú verejnými funkcionármi. Uloženie pokuty v tomto konkrétnom prípade je neprimerane prísne vzhľadom k tomu, že verejný funkcionár za výkon funkcie v dozornej rade v podstate nemal príjem, a teda uloženie pokuty verejnému funkcionárovi je v rozpore s účelom zákona o ochrane verejného záujmu. Verejný funkcionár vykonáva funkciu v dozornej rade Letiskovej spoločnosti Žilina, a.s., ktorej akcionárom nie je žiadna súkromná osoba, vo verejnom záujme, neuprednostňuje svoj osobný záujem. V ďalšom poukazujeme na to, že v odôvodnení sa pre vymedzenie výšky uloženej pokuty uvádza ročný príjem , čo nie je v súlade s výrokom napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie je v dôsledku toho nepreskúmateľné.“

6. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie vyjadril výbor (odporca) v svojom podaní z 5. mája 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 12. mája 2015. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že ním poberané finančné prostriedky za výkon funkcie poukazoval na charitatívne účely a výbor túto skutočnosť neposudzoval ako deliberačný dôvod, respektíve poľahčujúcu okolnosť, odporca uviedol: «Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona sa zákaz podľa ods. 2 prvej vety nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena. Verejný funkcionár však za uvedenú funkciu poberal finančnú odmenu, čo aj nepopiera. Pred začatím konania bol na túto skutočnosť upozornený zo strany výboru listom zo dňa 27. februára 2014, a listom zo dňa 27. marca 2014 verejný funkcionár skonštatoval, že skutočne došlo k poberaniu odmeny za funkciu člena dozornej rady Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s. Uviedol, že požiadal o pozastavenie vyplácania tejto odmeny a súčasne o jej vyčíslenie z dôvodu jej vrátenia, že ho táto skutočnosť mrzí, a že príjem legálne priznal v daňovom priznaní. Súčasne však podotkol , že okamžite po doručení písomného stanoviska z Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s. ho v kópii výboru zašle, avšak do dnešného dňa sa tak nestalo. Skutočnosť, že verejnému funkcionárovi bola odmena vyplácaná zo strany akciovej spoločnosti „proti jeho vôli“ a teda radšej zvolil možnosť poukazovať ju na charitatívne účely, mohol verejný funkcionár v dobrej viere oznámiť výboru hneď potom, ako k začatiu pravidelného vyplácania došlo, keďže ako tvrdí, mal vedomosť, že ide o nezákonné poberanie takejto odmeny. Máme však za to, že zo strany verejného funkcionára môže ísť o účelovú obranu, keďže k uznaniu poberania odmeny neoprávnene, a k žiadosti o pozastavenie jej vyplácania došlo až na základe upozornenia zo strany výboru. Verejný funkcionár sa podľa nášho názoru dostal do dôkaznej núdze, keďže nepredložil výboru žiadne dôkazy o tom, kedy sa dozvedel, že mu bude poskytovaná finančná odmena, kedy ju odmietol poberať, kedy mu Letisková spoločnosť Žilina, a. s. odmietla vyhovieť a tiež ani to, že uvedená spoločnosť odmietla poukazovať finančné prostriedky priamo na charitu.» K druhej námietke navrhovateľa, že rozhodnutie výboru je nepreskúmateľné, keďže v odôvodnení rozhodnutia sa pre vymedzenie výšky uloženej pokuty uvádza ročný príjem , čo nie je v súlade s výrokom rozhodnutia, výbor uviedol: „Na námietku, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa pre vymedzenie výšky uloženej pokuty uvádza ročný príjem , uvádzame, že výbor v uvedenej veci vydal opravné rozhodnutie dňa 20. apríla 2015 č. VP/17/14­K/E, ktoré bolo navrhovateľovi zaslané doporučene poštou 22. apríla 2015.

7. Navrhovateľ sa k stanovisku výboru z 5. mája 2015 vyjadril v tom zmysle, že k porušeniu ústavného zákona z jeho strany nedošlo, keďže nezískal z vyplácanej odmeny žiaden majetkový prospech, celú sumu poukazoval na charitatívne účely. Toto svoje tvrdenie opiera o čestné vyhlásenie, ktoré za Letiskovú spoločnosť vypracovala (mzdy a personalistika) 7. mája 2015, v ktorom potvrdzuje, že navrhovateľ bol ochotný funkciu člena dozornej rady vykonávať bez nároku na odmenu, avšak v zmysle štatútu predstavenstva tejto spoločnosti to nebolo možné realizovať, preto mu odmenu zasielali na účet. K vydaniu opravného rozhodnutia výboru 20. apríla 2015 navrhovateľ uvádza, že napriek odstráneniu zrejmej chyby v písaní nedošlo k odstráneniu vady, ktorú vidí v rozpore medzi výrokom a odôvodnením, hoci tento rozpor bližšie nešpecifikuje. Navyše poukazuje na skutočnosť, že opravné rozhodnutie výboru z 20. apríla 2015 bolo vydané až po výzve ústavného súdu na vyjadrenie z 15. apríla 2015.

8. Ústavný súd dospel k záveru, že od pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, preto so súhlasom účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania vo veci samej.

II.

9. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

16. Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

17. Podľa čl. 5 ods. 4 písm. a) a c) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa zákaz podľa odseku 2 prvej vety nevzťahuje ani na zastupovanie štátu v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu a obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku.

18. Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa zákaz podľa odseku 2 prvej vety nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.

19. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa ukladá pokuta v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.

20. Podstatou návrhu navrhovateľa je tvrdenie, že rozhodnutie výboru o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. tým, že poberal odmenu za výkon funkcie člena dozornej rady Letiskovej spoločnosti, ktorej majoritným akcionárom (99,53 %) je štát a Žilinský samosprávny kraj (0,46 %), bolo podľa neho neprimerane prísne. Keďže svoju odmenu poukazoval na charitu, nedošlo podľa navrhovateľa k porušeniu ustanovení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Zároveň je podľa navrhovateľa napadnuté rozhodnutie výboru nepreskúmateľné, keďže v odôvodnení pri vymedzení výšky uloženej pokuty sa uvádza ročný príjem , , čo nie je v súlade s výrokom napadnutého rozhodnutia.

21.4 Výbor následne 17. septembra 2014 vydal v konaní vedenom proti navrhovateľovi pod sp. zn. VP/17/14­K uznesenie č. 337, v ktorom konštatoval porušenie povinnosti uvedenej v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. zo strany navrhovateľa a uložil mu pokutu v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára. Listom z 18. septembra 2014 výbor požiadal ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) o oznámenie výšky ročného príjmu navrhovateľa ako verejného funkcionára. Minister listom z 26. septembra 2014 oznámil výboru ročný príjem navrhovateľa ako predsedu predstavenstva spoločnosti Technická obnova a ochrana železníc a zároveň ako generálneho riaditeľa tejto akciovej spoločnosti. Písomné vyhotovenie rozhodnutia výboru sp. zn. VP/17/14­K zo 17. septembra 2014, v ktorom mu za porušenie povinnosti podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. bola uložená pokuta vo výške 5 631,42 eur, bola navrhovateľovi doručená 27. decembra 2014.

21.5 Následne potom, ako ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 99/2015 z 24. marca 2015 prijal návrh navrhovateľa na ďalšie konanie a 15. apríla 2015 vyzval výbor, aby sa k uzneseniu o prijatí vyjadril, výbor 20. apríla 2015 vydal opravné rozhodnutie sp. zn. VP/17/14­K/E, v ktorom opravil posledné dva odseky odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. VP/17/14­K zo 17. septembra 2014, v ktorých došlo k zrejmej chybe v písaní. Pri určovaní výšky uloženej pokuty tak na základe opravného rozhodnutia bolo zrejmé, že výbor vychádzal z oznámenia výšky ročného príjmu navrhovateľa, a nie , tak ako to bolo uvedené v odôvodnení pôvodného rozhodnutia zo 17. septembra 2014.

24. Vo vzťahu k tomuto argumentu ústavný súd uvádza, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím výboru a jeho odôvodnením, ako aj s tvrdeniami uvedenými v jeho vyjadrení. Z ustanovenia čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v spojení s čl. 5 ods. 2 a 4 písm. a) a c) tohto zákona jednoznačne vyplýva, že zákaz byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, sa nevzťahuje na zastupovanie štátu v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu a obce alebo vyššieho územného celku len vtedy, ak tieto právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a za členstvo v nich sa neposkytuje odmena. Navrhovateľ ako verejný funkcionár vykonával funkciu člena dozornej rady Letiskovej spoločnosti, v ktorej má Žilinský samosprávny kraj 0,46 % majetkový podiel a majoritným akcionárom vo výške 99,53 % majetkového podielu je štát. Za vykonávanie tejto funkcie poberal odmenu a túto skutočnosť sám vo svojich vyjadreniach ani nepopiera. To, akým spôsobom verejný funkcionár disponuje s odmenou, ktorá mu je za výkon funkcie vyplatená, nie je v okolnostiach danej veci relevantné. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. neumožňuje verejnému funkcionárovi vyviniť sa z porušenia povinnosti, ak sa mu nepreukáže úmysel, a ani neupravuje možnosť výboru znížiť pokutu za porušenie povinnosti s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti. Obranu navrhovateľa v konaní vedenom pred výborom, ako aj jeho argumenty uvedené v návrhu na preskúmanie rozhodnutia ústavným súdom považuje ústavný súd za účelové tvrdenia, ktoré navrhovateľ nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi, hoci sám ešte v konaní výboru tvrdil, že tak urobí. Čestné vyhlásenie pracovníčky Letiskovej spoločnosti pritom len dokazuje skutočnosť, ktorá ani nebola medzi účastníkmi sporná, a to, že navrhovateľ za výkon funkcie odmenu poberal. Z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázateľne porušil čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., čo sám v svojich písomných podaniach aj potvrdzuje, a preto mu bola v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. uložená pokuta.

28. Ako už bolo uvedené, výbor vydal opravné rozhodnutie sp. zn. VP/17/14­K/E z 20. apríla 2015, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 28. apríla 2015. Ústavný súd tak preskúmal aj obsah tohto opravného rozhodnutia, ktoré tvorilo súčasť predloženého spisového materiálu, a zistil, že rozpor, ktorý bol ústavným súdom zistený v odôvodnení rozhodnutia výboru zo 17. septembra 2014, bol opravným rozhodnutím z 20. apríla 2015 opravený ako zrejmá chyba v písaní. To, že v konkrétnom prípade išlo o zrejmú chybu v písaní, potvrdzuje aj spisová značka listu ministra, ktorým oznamoval výšku ročného príjmu navrhovateľa, ktorá bola správne uvedená aj v prvom rozhodnutí výboru zo 17. septembra 2014, ako aj výška uloženej pokuty uvedenej vo výroku napadnutého rozhodnutia, ktorá bola vypočítaná správne.

29. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd v závere konštatuje, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia sp. zn. VP/17/14­K zo 17. septembra 2014 v spojení s opravným rozhodnutím sp. zn. VP/17/14­K/E z 20. apríla 2015 nezistil žiadne právne relevantné dôvody na jeho zrušenie, a preto napadnuté rozhodnutie v znení jeho opravného rozhodnutia podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.

30. Keďže ústavný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a rozhodnutie výboru potvrdil, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, ďalšími návrhmi navrhovateľa sa už nezaoberal.

Poučenie:

Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.