II. ÚS 109/2016

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Líviou Kňažikovou, Námestie

M. R. Štefánika 6, Komárno, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 C 452/2014 z 23. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 647/2015 z 30. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu sa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 C 452/2014 domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a určenia existencie právneho vzťahu.

O danom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre tak, že napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Komárno 6 C/452/2014-12 zo dňa 23. 03. 2015 potvrdil. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 5 Co/647/2015 zo dňa 30. júna 2015 bolo navrhovateľovi doručené dňa 06. 10. 2015. Svoje rozhodnutie Krajský súd v Nitre odôvodnil tým, že síce poplatok bol zo strany navrhovateľa zaplatený, avšak nevedela uvedený poplatok spárovať z dôvodu, že poplatník neuviedol na podacom lístku do kolónky pre variabilný symbol číslo vygenerované IS PEP. Vyberanie súdnych poplatkov civilných, správnych obchodných sa od 27. 02. 2015 riadi metodickým usmernením . Ďalej Krajský súd v Nitre uviedol, že Okresný súd v Komárne v čase výzvy uviedol správne číslo účtu i ostatné identifikačné údaje (poznámka navrhovateľa - údaje boli identické vo výzve aj na priloženom poštovom poukaze), avšak navrhovateľ zaplatil súdny poplatok až v dobe, kedy platil iný systém, o čom mohla poplatníka poučiť pošta. Pretože na podacom lístku nie je uvedený vygenerovaný variabilný symbol, platba uskutočnená navrhovateľom nie je naparovaná na Platobný predpis v centrálnom systéme E-KOLOK a je označená ako neidentifikovateľná. Súčasne Krajský súd poznamenal, že žalobcovi nič nebráni podať novú žalobu a poučil ho, že proti uvedenému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.“

Navrhovateľ zdôrazňuje, že všetky údaje na tomto poštovom poukaze boli predtlačené - čiže navrhovateľ žiadne údaje nevypĺňal. Okresný súd v Komárne mal pred postúpením odvolania Krajskému súdu v Nitre, náležite zistiť skutkový stav, čiže si overiť na pošte, či skutočne došlo k úhrade daného poplatku, nakoľko v prípade kladného zistenia mal autoremedúrou zrušiť svoje rozhodnutie a pokračovať v konaní. Zaplatenie súdneho poplatku prostredníctvom poštového poukazu overoval až Krajský súd v Nitre, ktorý zistil, že súdny poplatok v čiastke 99,50 Eur bol skutočne uhradený zo strany navrhovateľa, avšak platba nebola spárovaná s príslušným súdnym konaním, nakoľko platili nové pravidlá E-KOLOK a pošta mohla v dobe platenia upozorniť platiteľa na potrebu uvedenia nového variabilného symbolu. Navrhovateľ uvádza, že v danom súdnom konaní nie je žiadnym účastníkom, ani rozhodujúcim orgánom a teda podľa názoru navrhovateľa ani nemá žiadnu povinnosť poučovať účastníka konania.

Súd mal nepochybne v možnosti platbu dohľadať, nakoľko táto platba - súdny poplatok v čiastke 99.50 Eur - bol riadne uhradený a do dnešného dňa nebol vrátený navrhovateľovi. Dokonca navrhovateľ dňa 11. 09. 2015 vykonal reklamáciu platby s tým, že zrejme nebola riadne odoslaná adresátovi - Okresnému súdu Komárno. Táto reklamácia bola vybavená dňa 21. 09. 2015 s tým, že je reklamácia neopodstatnená, nakoľko čiastka 99,50 Eur bola pripísaná na určený účet (účet Okresného súdu Komárno) dňa 12. 03. 2015.

Okresný súd Komárno vo svojom rozhodnutí č. k. 6 C/452/2014-12 zo dňa 23.marca 2015 o zastavení konania vôbec neupozornil účastníka konania, že by v prípade, ak v odvolacej lehote zaplatí súdny poplatok, tak musí doplniť či zmeniť niektorý zo symbolov špecifikujúcich danú

Vo vzťahu k splneniu podmienky vyčerpania opravných prostriedkov pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ uvádza: „Proti uzneseniu Okresného súdu v Komárne č.k. 6C/452/2014-12 zo dňa 23. marca 2015... podal navrhovateľ riadne a včas odvolanie. Krajský súd v Nitre však uznesením č. k. 5Co/647/2015 zo dňa 30. júna 2015 potvrdil uznesenie Okresného súdu v Komárne. V zmysle O. s. p. je dovolanie prípustné len v prípadoch taxatívne vymedzených v ust. § 237 a nasl. O. s. p. Z výkladu uvedených ustanovení je zrejmé, že proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 5 Co/647/2015 zo dňa 30. júna 2015, doručeného oznamovateľovi dňa 06. 10. 2015 nie je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok. (Pokiaľ by bolo prípustné dovolanie o tejto možnosti by Krajský súd v Nitre navrhovateľa nepochybne poučil).“

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 237 písm. f) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Ústavou vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 237 písm. f) OSP. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým ako požiada o ústavnú ochranu ústavný súd, musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky ochrany svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie nepodal. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje a na ktorého použitie bol oprávnený v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto sťažnosti ako neprípustnej. Vychádzajúc z uvedených záverov, sa ústavný súd nemôže stotožniť s argumentáciou sťažovateľa k neprípustnosti dovolania v jeho právnej veci citovanou v časti I tohto uznesenia.