II. ÚS 114/2016
ECLI:SK:USSR:2016:2.US.114.2016.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Ľudmila Gajdošíková
- IČS
- 16959/2014
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 114/2016-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou KOTRUSZ BENČÍK s. r. o., prostredníctvom ktorej koná advokát JUDr. Juraj Kotrusz, Štefánikova 57, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom mesta Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. SP 11298/2013-002-Já a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mesta Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. SP 11298/2013-002-Já (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 2. septembra 2013 požiadal mesto Nitra ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov o vyriešenie jeho podnetu vedeného v konaní pod sp. zn. SP 11298/2013-002-Já, v ktorom viacerými písomnými podaniami upozorňoval, že dochádza k pravidelnému zatápaniu jeho vodovodnej šachty a suterénu rodinného domu povrchovou vodou, ktorá sa na ulici nahromadí v prípade každej intenzívnejšej zrážkovej činnosti. K zatápaniu vodovodnej šachty podľa sťažovateľa dochádza z dôvodu nesprávneho osadenia betónového stĺpu elektrického vedenia v bezprostrednej blízkosti jeho vodovodnej šachty. Podľa sťažovateľa stavebnému orgánu nič nebránilo umiestniť stĺp na druhej strane cesty, kde by priamo nezasahoval do práv vlastníka žiadnej nehnuteľnosti. Sťažovateľ žiadal stavebný orgán o vykonanie štátneho stavebného dohľadu na účely posúdenia vplyvu umiestnenia betónového stĺpu elektrického vedenia pred jeho rodinným domom na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, najmä na vodovodnú šachtu umiestnenú v bezprostrednej blízkosti tohto stĺpu.
Opätovne sa sťažovateľ obrátil so svojím podnetom na mesto Nitra aj 10. októbra 2013, no „... Mesto Nitra o tomto mojom návrhu do dnešného dňa nerozhodol, ani iným spôsobom voči mne nekonal, a to napriek tomu, že v dôsledku namietaného skutkového stavu vzniká na mojom majetku neustále škoda“.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že v podaní z 2. septembra 2013 tiež zdôraznil, že „... oblasť ulice trvalo čelí problému nedostatočne vybudovaného odvodu povrchovej vody, teda tzv. dažďovej kanalizácie. V prípade intenzívnejších zrážok dochádza k tomu, že sa veľké množstvá vody valia asfaltovým povrchom cesty, pričom sa vylievajú do najnižšie položených priestorov, ako je to v prípade vodovodnej šachty nachádzajúcej sa na mojom pozemku... Mesto Nitra ako príslušný správny orgán na úseku územného plánovania a stavebného poriadku je okrem iného povinný vytvárať také podmienky, aby nedochádzalo k poškodzovaniu stavieb a súkromného vlastníctva osôb. Do dnešného dňa pritom nedošlo k vybudovaniu aspoň základných prvkov protipovodňovej ochrany v tejto oblasti... O mojom podnete Mesto Nitra do dnešného dňa nerozhodlo vydaním rozhodnutia, ktoré by spĺňalo náležitosti podľa zákona o správnom konaní, ale vec postúpilo Odboru investičnej výstavby, ktorý však rovnako nerozhodol o mojom podnete.“.
Dňa 3. decembra 2013 mesto Nitra oznámilo sťažovateľovi výsledky dohľadu uskutočneného na jeho pozemku 13. novembra 2013, avšak tieto sťažovateľ nepovažoval za dostatočné. Podľa neho mesto Nitra v tejto veci nerešpektovalo ani vyjadrenie výboru mestskej časti č. − , ktorý listom z 12. februára 2011 podporil jeho požiadavku o vybudovanie kanalizácie na ulici . Dokonca potrebu vybudovania kanalizácie potvrdil aj obvodný úrad životného prostredia, odbor štátnej vodnej správy a ochrany prírody a krajiny, a to listom z 11. novembra 2010, č. A/2010/03084-02/F28. Podľa sťažovateľa „ani napriek týmto mojim argumentom a relevantným vyjadreniam orgánov štátnej správy a samosprávy nedošlo zo strany Mesta Nitra k prehodnoteniu svojho postupu a do dnešného dňa mi zo strany Mesta Nitra nedošlo, k poskytnutiu ochrany mojich práv“.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že už päť rokov sa domáha od mesta Nitra, aby plnilo svoje základné povinnosti. Odopretím ochrany z jeho strany neustále dochádza k ujme na jeho vlastníctve. Podľa sťažovateľa mesto Nitra svojím procesným postupom opakovane spôsobovalo neprimerané prieťahy, keď nevykonávalo úkony, ktoré sú potrebné na odstránenie príčin zásahov do jeho majetku v primeraných lehotách.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento
nález:
„Mesto Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. SP 11298/2013-006-Já (sp. zn. SP 11298/2013-002-Já, pozn.) porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo viedlo k neposkytnutiu ochrany vlastníckeho práva zaručenej v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nariaďuje sa Mestu Nitra prejednanie veci bez ďalších prieťahov tak, aby došlo k poskytnutiu účinného prostriedku nápravy.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom mesta Nitra v napadnutom konaní.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva...
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...
Vychádzajúc z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadreného v čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd už viackrát vo svojej judikatúre vyslovil, že ochranu pred ústavným súdom nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ k dispozícii, ale sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných právnych možností nápravy naďalej trvá porušovanie základných práv alebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02, IV. ÚS 86/2013, IV. ÚS 221/2014, II. ÚS 626/2014).
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci...
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP... postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorým je v tomto konkrétnom prípade mesto Nitra.
Sťažovateľ mal preto pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť na ochranu svojich práv iný účinný právny prostriedok ochrany. Za takýto právny prostriedok ochrany možno v danom prípade považovať podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy v súlade s citovaným ustanovením § 250t ods. 1 OSP.
Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ podal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP.
Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy vo vzťahu k napadnutému konaniu mesta Nitra, ústavný súd konštatuje, že nemá právomoc preskúmavať postup mesta Nitra v napadnutom konaní. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 ústavy odmietol pre nedostatok právomoci.
Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo už bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite jeho sťažnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2016