II. ÚS 11/95
ECLI:SK:USSR:2016:2.US.11.1995.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- IČS
- 127/95
- Citované
- 5× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
II. ÚS 11/95
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom
zasadnutí vo veci podnetu , obyvateľa
, na začatie konania o preskúmanie rozsudkov
Okresného súdu v Bardejove z 29. mája 1980 sp. zn. 4 C 184/80,
z 25. februára 1994 sp. zn. 7 C 460/93 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 18. novembra 1994 sp. zn. 19 Co
149/94, z hľadiska čl. 12 ods. 1, 2, čl. 14, čl. 20 ods. 1 až 4
Ústavy Slovenskej republiky na predbežnom prerokovaní dňa
28. marca 1995 takto
rozhodol:
Podnet na začatie konania
o d m i e t a pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
Odôvodnenie
doručil dňa 8. marca 1995 na Ústavný súd
Slovenskej republiky písomné podanie označené ako "sťažnosť
na hrubé porušovanie základných práv a slobôd" rozsudkami
Okresného súdu v Bardejove z 29. mája 1980 sp. zn. 4 C 184/80
a z 25. februára 1994 sp. zn. 7 C 460/93 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 18. novembra 1994 sp. zn. 19 Co
149/94.
Podanie pisateľa vzhľadom na jeho obsah treba považovať za podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. V ňom zoširoka polemizuje s vyššie uvedenými rozsudkami, ktoré podľa
jeho názoru hrubo porušili jeho základné práva vyplývajúce
z ústavných článkov 12 ods. 1, 2, čl. 14 a čl. 20 ods. 1 až 4.
V dôvodoch podania ďalej uvádza, že jeho brat
v roku 1970 emigroval do Švajčiarska, za čo bol Okresným súdom
v Pardubiciach dňa 17. februára 1971 v konaní pod sp. zn. 12 T
52/71 odsúdený na 14 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne. Ten
istý súd (sp. zn. Rt 980/90) uznesením zo 17. januára 1991 ho
rehabilitoval, zrušil rozsudok Okresného súdu v Pardubiciach
a trestné stíhanie pre trestný čin opustenia republiky podľa
109 ods. 2 Trestného zákona proti bratovi zastavil.
Predtým podal na Okresný súd v Bardejove (sp. zn.
4 C 184/80) dňa 30. apríla 1980 návrh o zrušenie podielového
spoluvlastníctva proti svojmu bratovi , bytom
na neznámom mieste, k nehnuteľnostiam, parcele
ktoré predstavujú dom pod popisným číslom , so zastavanou
plochou a dvorom (aj keď to z rozsudku nevysvitá), ktoré boli
zapísané na liste vlastníctva katastrálneho územia
. V návrhu žiadal po zrušení podielového spoluvlastníctva
bratov polovičný podiel prikázať do jeho vlastníctva. Stal by sa
tak výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Sám navrhol
protihodnotu podielu brata vyjadrenú sumou 9 703 Kčs dať do
depozitu Štátneho notárstva v Bardejove. Súd jeho návrhu vyhovel.
peniaze odovzdal do notárskeho depozitu.
Dňa 16. júna 1993 pod sp. zn. 7 C 460/93 pisateľ podnetu v zmysle reštitučného zákona č. 87/1991 Zb. podal na Okresný súd
v Bardejove žalobu proti Okresnému úradu v Bardejove o vrátenie
sumy 9 703 Sk. Okresný súd v Bardejove žalobu zamietol a Krajský
súd v Košiciach (sp. zn. 19 Co 149/94) prvostupňový rozsudok
potvrdil.
Ústavný súd SR si vyžiadal spisy Okresného súdu v Bardejove
sp. zn. 7 C 460/93 a sp. zn. 4 C 184/80, z ktorých zistil, že
vo svojom podaní neuvádza fakty celkom v súlade
so skutočnosťou. Podanie návrhu o zrušenie spoluvlastníctva
k horeoznačeným nehnuteľnostiam nebolo nikým vynútené. Súd návrhu
predloženému vyhovel v celom rozsahu.
na Okresnom súde v Bardejove v konaní pod
sp. zn. 7 C 460/93 sa žalobou domáhal podľa 5 zákona č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách o vrátenie sumy 9 703 Sk proti
Okresnému úradu v Bardejove, ktorá podľa jeho názoru neoprávnene
prepadla v prospech štátu. Žalobca nebol v spore
úspešný, žaloba bola súdmi zamietnutá. Súdy zhodne dospeli
k názoru, že daný prípad sa nedá subsumovať pod žiadne
z ustanovení zákona č. 87/1991 Zb. a navyše nijakú
škodu neutrpel, keďže oproti zaplateniu sumy 9 703 korún získal
vlastnícke právo k polovici predmetnej nehnuteľnosti patriacej
bratovi a potom celú nehnuteľnosť, už ako jej výlučný vlastník,
predal tretej osobe. Oba súdy tiež konštatovali, že poškodeným by
mohol byť brat , ktorému boli určené
peniaze, nachádzajúce sa v notárskom depozite a ktoré neskôr získal štát. Ten si však reštitučný nárok neuplatnil.
V podnete poukazuje na hrubé porušovanie
základných práv a slobôd a označil aj príslušné články ústavy
(čl. 12 ods. 1, 2, čl. 14, čl. 20 ods. 1 až 4), ktoré boli
rozsudkami súdov voči jeho osobe i osobe brata porušené. Ako vysvitá z obsahu podania, napáda zákonnosť v konaní a rozhodovaní súdov. Poukazuje na krivdy, ktoré jemu i bratovi spôsobil bývalý režim, ktoré však nemajú príčinnú súvislosť s rozhodnutím súdu.
Ústavný súd podnet odmietol podľa 25 ods. 2
zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov z dôvodu, že vec nepatrí do právomoci ústavného súdu.
V písomnom podaní poukazoval na údajné porušovanie svojho ústavou zaručeného práva zo strany súdov. Citoval aj
niektoré články ústavy. V skutočnosti opakoval námietky, ktoré
uplatňoval už skôr v konaní pred všeobenými súdmi a na ktoré súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí primerane reagovali. Žiaden podnet (čl. 130 ods. 3 ústavy) nemožno považovať za opravný prostriedok (riadny či mimoriadny), na základe ktorých by ústavný súd mohol vo veci konať ako ďalšia súdna inštancia. Podnet by mohol mať svoje opodstatnenie len vtedy, keď by právoplatnými
rozhodnutiami všeobecných súdov boli konkrétnym spôsobom porušené konkrétne ústavou zaručené základné práva (II. hlava ústavy).
Keďže ani v konaní pred všeobecnými súdmi, ani v ich
rozhodnutiach z hľadiska ústavou zaručených práv a slobôd,
ústavný súd nezistil pochybenie, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pritom dodáva, že ústavný súd nie je oprávnený zasahovať do súdnej právomoci všeobecných súdov. Nie je vrcholom ich sústavy, a preto nemôže preskúmavať ich rozhodnutia z hľadiska zákonnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný
opravný prostriedok.
V Košiciach dňa 28. marca 1995
Za správnosť vyhotovenia JUDr. Ján D r g o n e c
predseda senátu