II. ÚS 123/2016

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2015 doručená sťažnosť (ďalej spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Vladimírom Fraňom, Haškova 18,

Nové Mesto nad Váhom, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 142/2014 z 29. januára 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia boli účastníkmi konania o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy vedeného Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 55/2011 v procesnom postavení odporcov. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 12 C 55/2011 zo 4. decembra 2013 určil, že predmetná darovacia zmluva je neúčinná. Proti tomto rozsudku podali odporcovia odvolanie. Krajský súd v odvolacom konaní rozsudok okresného súdu napadnutým rozsudkom potvrdil.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného namietajú, že napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa je arbitrárny, keďže podľa ich názoru „... nie sú splnené zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu a to či už podľa ust. § 42a) ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo § 42a) ods. 3 Občianskeho zákonníka“, a ďalej poukazujú aj na to, že „Právne relevantná odporovateľnosť predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, tak akýkoľvek úmysel a to či už priamy či nepriamy, nebol v konaní preukázaný, ale bol dokonca v plnom rozsahu vyvrátený.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. 8 Co/142/2014-251 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 12. 2013, č. k. 12 C/55/2011-224 porušené bolo. 2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. 8 Co/142/2014-251 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 12. 2013, č. k. 12 C/55/2011-224 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Nitra vracia na ďalšie konanie. alternatívne... 1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. 8 Co/142/2014-251 porušené bolo. 2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 01. 2015, č. k. 8 Co/142/2014-251 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Nitre vracia na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že podali podnet Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že Krajská prokuratúra v Nitre prípisom č. Kc 60/15/4400-5 zo 4. augusta

2015 podnet sťažovateľov odložila, pretože „v danej veci nebol zistený dôvod na podanie mimoriadneho dovolania...“.

Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, zastávajú názor, že lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu začala plynúť dňom, keď im bolo doručené rozhodnutie (prípis) príslušného orgánu prokuratúry o vybavení ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Uvedený právny názor sťažovateľov, resp. ich právneho zástupcu, je v zjavnom rozpore s doterajšou judikatúrou ústavného súdu, ktorej súčasťou je aj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (§ 243e až § 243j Občianskeho súdneho poriadku) ani prípadný opakovaný podnet nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a preto na jeho podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať (m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 200/05 a iné). Na podporu uvedeného právneho názoru ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre zároveň opakovane uvádza, že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy (v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).