II. ÚS 127/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 127/2016-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 96/2004, za účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 96/2004 p o r u š e n é b o l i .

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konania o náhradu škody na zdraví a mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vedeného okresným súdom pod sp. zn. 16 C 96/2004 v procesnom postavení navrhovateľa.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem podrobného opisu skutkového stavu uvádza: „... je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že sťažovateľ podal žalobu dňa 11. 5. 2004, odkedy uplynulo do dňa podania tejto sťažnosti viac ako jedenásť rokov. Sťažovateľ pritom utrpel dňa 26. 12. 2002 závažnú škodu na zdraví a to v dôsledku prevádzky neznámeho motorového vozidla, čo bolo jasne preukázané trestným stíhaním vedeným Okresným úradom justičnej polície PZ pod ČS: OUJP-954/20-2002. Nakoľko sa nemohol domôcť spravodlivého odškodnenia, podal návrh o náhradu škody na súd v dôvere, že súd v súlade s účelom občianskeho súdneho konania vec v primeranej lehote prejedná a že ochrana poskytnutá v tomto smere zo strany súdu bude rýchla a účinná v súlade s § 3 Občianskeho súdneho poriadku.“

Podľa sťažovateľa jeho „Zotrvávanie... v právnej neistote znásobuje skutočnosť, že... je ťažko zdravotne postihnutou osobou a po celú dobu súdneho konania musí znášať zásadné zdravotné obmedzenia bez toho, aby bol za túto škodu zákonným spôsobom čo len čiastočne odškodnený. Hmotné právo pritom toto právo sťažovateľovi na odškodnenie nepochybne priznáva, pričom upravuje aj právne inštitúty, aby sa aj v takýchto prípadoch dostalo poškodenej osobe včasné odškodnenie náležite zohľadňujúce jej zdravotnú ujmu. V tomto smere máme na mysli najmä hmotnoprávne inštitúty zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj poskytnutie náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.“.

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr V/623/15 z 28. januára 2016, v ktorom okrem iného

dodržaná. Ustanovený súdny znalec ., ktorý vypracovaný znalecký posudok súdu nedoručil v určenej lehote 30 dní, ale v lehote 60 dní, bol po uplynutí určenej lehoty súdom urgovaný o urýchlené vrátenie spisu s vypracovaným znaleckým posudkom.

Znalecký posudok bol znaleckým ústavom podaný dva mesiace po predĺženej lehote z dôvodov obsiahnutých v jeho podaní doručenom súdu dňa 18. 7. 2013, pričom o uvedených skutočnostiach súd účastníkov konania bezodkladne upovedomil.

Uloženie poriadkových opatrení tiež znalecké dokazovanie neurýchli. Predĺženie súdneho konania obdobím znaleckého dokazovania, bez ktorého nie je možné objektívne zistiť skutkový stav, súd teda nevie reálne ovplyvniť. K tvrdeniu sťažovateľa, že v období od októbra 2013 nedošlo zo strany súdu k vykonaniu žiadneho úkonu vo veci samej uvádzam, že v období od 19. 11. 2013 sa súd zaoberal podaním znaleckého ústavu, ktorým znalecký ústav podal proti uzneseniu o priznaní znalečného odvolanie a súčasne žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania z organizačných dôvodov na strane odvolateľa.

V záverečnej časti svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v konaní o sťažnosti, a dodala: „... mám za to, že mimo vyššie uvedených období nečinností súdu boli procesné úkony súdu vykonávané v časových intervaloch niekoľkých dní až troch mesiacov. Dĺžka konania nebola ovplyvnená len činnosťou resp. nečinnosťou okresného súdu, ale aj potrebou dôsledného a rozsiahleho zisťovania skutkového stavu veci, pričom z uvedených dôvodov bolo v konaní nariadených 6 znaleckých dokazovaní znalcami z viacerých vedných odborov, z toho jedno kontrolné znalecké dokazovanie a jedno znalecké dokazovanie vykonávané znaleckým ústavom. V priebehu konania došlo dva krát k zmene zákonného sudcu, ktorí sa oboznamovali s čoraz rozsiahlejším spisovým materiálom a závermi vykonaných znaleckých dokazovaní.“

Uznesením č. k. II. ÚS 127/2016-26 z 11. februára 2016 ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 96/2004.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr V/623/15 zo 4. marca 2016 oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti nedoplnila.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 96/2004 a z písomných vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého konania: - 12. máj 2004 – sťažovateľ sa žalobou domáha náhrady škody na zdraví, mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia - 15. júl 2004 – okresný súd zasiela žalobu na vyjadrenie protistrane - 24. november 2004 – vyjadrenie odporcu zasiela okresný súd navrhovateľovi - 10. február 2005 – okresný súd žiada Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice o vyšetrovací spis - 10. október 2005 – vec prerokovaná na pojednávaní, odročená za účelom ďalšieho

ktoré požadujú vykonať - 13. január 2009 – vec pridelená novej zákonnej sudkyni - 27. január 2009 - okresný súd vyzýva účastníkov konania, aby navrhli otázky, ktoré chcú položiť znalcovi - 25. február 2009 – uznesením ustanovený znalec (zdravotníctvo a farmácia), nariadené znalecké dokazovanie - 16. marec 2009 – spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku - 15. máj 2009 – doručená žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku o 30 dní - 8. júl 2009 – doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného - 15. júl 2009 – uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovaný

znalečného - 13. november 2009 - uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovaný účastníkom konania - 19. február 2010 - uznesením ustanovený znalec (cestná doprava), nariadené znalecké dokazovanie - 15. marec 2010 – uznesením zmenená osoba znalca na námietku odporcu - 7. apríl 2010 – spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku - 28. máj 2010 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného - 15. jún 2010 - uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovaný účastníkom konania - 29. jún 2010 – vec prerokovaná na pojednávaní - 12. júl 2010 – uznesením nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcov v odvetví cestná doprava - 23. august 2010 - uznesením zmenená osoba znalca na vlastnú žiadosť znalca - 4. október 2010 - spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku - 5. november 2010 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie

znalcov - 28. júl 2011 – pojednávanie odročené bez prerokovania veci, ospravedlnil sa právny zástupca sťažovateľa (navrhovateľa) - 13. október 2011 - vec prerokovaná na pojednávaní, vypočutý jeden zo znalcov - 3. november 2011 – pojednávanie odročené bez prerokovania veci pre mimoriadnu udalosť na súde - 2. december 2011 - vec prerokovaná na pojednávaní - 30. január 2012 – okresný súd vyzýva účastníkov konania, aby oznámili otázky, ktoré chcú položiť znaleckému ústavu, pretože je potrebné nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie za účelom odstránenia nejasnosti medzi posudkami dvoch znalcov - 19. marec 2012 - uznesením ustanovený znalecký ústav (cestná doprava), nariadené znalecké dokazovanie - 18. apríl 2012 - uznesením priznaná odmena znalcovi za účasť na pojednávaní - 4. máj 2012 – znalecký ústav žiada o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku

zmeškania lehoty na podania odvolania zamieta - 29. september 2015 – vec opätovne predložená odvolaciemu súdu - 9. december 2015 – odvolací súd uznesením sp. zn. 1 Co 598/2015 odmietol odvolanie znaleckého ústavu a 29. decembra 2015 vec vrátil okresnému súdu - 28. január 2016 – uznesenie odvolacieho súdu doručované účastníkom konania.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Zo súdneho spisu sp. zn. 16 C 96/2004 vyplýva, že v doterajšom priebehu napadnutého konania sa vyskytli obdobia krátkodobej i dlhodobej neodôvodnenej nečinnosti (napr. od 10. marca 2006 do 11. októbra 2007, od 11. októbra 2007 do 27. januára 2009, od 26. júla 2014 do 27. mája 2015), ktoré uznáva vo svojom vyjadrení k sťažnosti aj predsedníčka okresného súdu. Doterajší priebeh napadnutého konania je ale poznamenaný aj neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Ako nesústredený hodnotí ústavný súd postup okresného súdu napr. v súvislosti s predkladaním spisu na rozhodnutie o odvolaní znalca proti uzneseniu o priznaní znalečného odvolaciemu súdu bez toho, aby predtým rozhodol o žiadosti znalca o odpustenie lehoty na podanie odvolania. V dôsledku tohto neefektívneho procesného postupu odvolací súd vrátil vec okresnému súdu ako predčasne predloženú a následne rozhodoval o opätovne predloženom odvolaní až po viac ako dvoch rokoch od jeho podania. Takýto postup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (takmer dvanásť rokov), predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľa, ale i skutočnosť, že ide o fakticky zložitejšie konanie, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené tak neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahy obdobia jeho neodôvodnenej nečinnosti, doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania a osobitne jeho predmet a význam pre sťažovateľa, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015).

V Košiciach 14. apríla 2016