II. ÚS 130/2015

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd a práv (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 9 ods. 1, 3 a 4 a čl. 14 ods. 1 a 3 písm. b) a d) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 41/2014 a jeho uznesením z 11. apríla 2014 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 22/2014 a jeho uznesením zo 17. apríla 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Mgr. Petra Magdálika zdôvodnil, a to podaním zo dňa 15. 4. 2014 (Zdôvodnenie sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 0Tp/4112014 74 zo dňa 11. 4. 2014). O mojej sťažnosti následne rozhodoval Krajský súd v Trnave, a to uznesením č. k. 3Tpo/22/201 4 102 zo dňa 17. 4. 2014, ktorým Krajský súd v Trnave rozhodol

Do dňa neverejného zasadnutia však písomne zdôvodnil sťažnosť len obvinený , ktorý sa v dôvodoch sťažnosti domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a jeho prepustenia z väzby na slobodu. . .“ Vyššie citované tvrdenie, obsiahnuté v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 3Tpo/22/2014 102 zo dňa 17. 4. 2014, o tom, že som do dňa konania neverejného zasadnutia nezdôvodnil svoju sťažnosť, nie je pravdivé. Ja som sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0Tp/41/2014 zo dňa 11. 4. 2014, riadne a včas zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, a to dňa 15. 4. 2014 podaním Zdôvodnenie

Zdôvodnenie sťažnosti bolo podľa spisového materiálu Okresného súdu Trnava doručené Okresnému súdu Trnava dňa 16. 4. 2014 o 10:45 hod. Spisový materiál Okresného súdu Trnava, týkajúci sa danej trestnej veci, bol následne dňa 16. 4. 2014 o 14:30 hod. predložený na Krajský súd v Trnave na rozhodnutie o mojej sťažnosti (ako aj o sťažnosti obv. ), o čom svedčí doručenka založená v súdnom spise. A však spisový materiál bol predložený bez môjho zdôvodnenia sťažnosti, pričom ako som vyššie uviedol v čase, keď Okresný súd Trnava (t. j. dňa 16. 4. 2014 o 14:30 hod.) predkladal vec na rozhodnutie o sťažnosti na Krajský súd v Trnave, už Okresný súd Trnava mal zdôvodnenie sťažnosti riadne doručené (doručené mu bolo dňa 16. 4. 2014 o 10:45 hod.). Následne dňa 17. 4. 2014 o 9:20 hod. vykonal Krajský súd v Trnave neverejné zasadnutie, na ktorom rozhodol aj o mojej sťažnosti, a to bez toho, aby prihliadal na moje zdôvodnenie sťažnosti, resp. sa vôbec mohol oboznámiť s mojim zdôvodnením sťažnosti, keďže toto mu zo strany Okresného

. . Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 0Tp/41/2014 zo dňa 11. 4. 2014 bolo môjmu obhajcovi doručené dňa 14. 4. 2014 prostredníctvom emailu bez zaručeného elektronického podpisu, odoslaného Okresným súdom Trnava dňa 14. 4. 2014 o 12:49 hod., pričom môj obhajca zaslal zdôvodnenie sťažnosti Okresnému súdu Trnava ihneď nasledujúci pracovný deň, a to dňa 15. 4. 2014. Samotné písomné vyhotovenie uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 0Tp/41/2014 zo dňa 11. 4. 2014 bolo poštou doručené môjmu obhajcovi až dňa 17. 4. 2014, t. j. v rovnaký deň ako rozhodoval o sťažnosti proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Trnave. V čase, keď Okresný súd Trnava predkladal spis na rozhodnutie o sťažnosti na Krajský súd v Trnave, nemal Okresný súd Trnava ani len vykázané riadne doručenie predmetného uznesenia, čiže spis nadriadenému súdu predkladal predčasne, bez toho, aby mal vykázané doručenie svojho prvostupňového rozhodnutia, resp. mal preukázané iba odoslanie, príp. doručenie tohto uznesenia emailom

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Krajský súd v Trnave svojim konaním a uznesením č. k. 3Tpo/22/2014­102 zo dňa 17. 4. 2014 porušil právo sťažovateľa na osobnú slobodu, právo na spravodlivé súdne konanie, zásadu rovnosti účastníkov konania, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a právo na obhajobu zakotvené v ust. čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ust. čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 v spojení s ust. čl. 1 ods. 1, ods. 2, ust. čl. 2 ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ust. čl. 8 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ust. čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 v spojení s ust. čl. 2 ods. 2, ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ust. čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ust. čl. 9 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ust. čl. 14 ods. 1, ods. 3 písm. b) ad) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. 2. Okresný súd Trnava svojim konaním a uznesením sp. zn. 0Tp/41/2014 zo dňa 11. 4. 2014 porušil právo sťažovateľa na osobnú slobodu, právo na spravodlivé súdne konanie, zásadu rovnosti účastníkov konania, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a právo na obhajobu zakotvené v ust. čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ust. čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 v spojení s ust. čl. 1 ods. 1, ods. 2, ust. čl. 2 ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ust. čl. 8 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ust. čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 v spojení s ust. čl. 2 ods. 2, ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ust. čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ust. čl. 9 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ust. čl. 14 ods. 1, ods. 3 písm. b) a d) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. 3. Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 3Tpo/22/2014­102 zo dňa 17. 4. 2014 ako aj uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 0Tp/4112014 zo dňa 11. 4. 2014. 4. Krajskému súdu v Trnave a Okresnému súdu Trnava sa zakazuje pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody sťažovateľa. 5. Krajský súd v Trnave a Okresný súd Trnava sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,­ Eur. 6. Krajský súd v Trnave a Okresný súd Trnava sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 557,16 Eur.“

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa č. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva: mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva: obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Podľa čl. 8 ods. 1 listiny osobná sloboda je zaručená.

Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 8 ods. 5 listiny do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu ustanovenú zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 14 ods. 1 paktu všetky osoby sú si pred súdom rovné. Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach, alebo o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu. Tlač a verejnosť môžu byť vylúčené z celého konania alebo z jeho časti z dôvodov morálky, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo vtedy, keď to vyžaduje súkromný záujem strán, alebo môžu byť vylúčené v rozsahu, ktorý je podľa prísnej mienky súdu nevyhnutný pri osobitných okolnostiach, keby zverejnenie prejudikovalo záujmy spravodlivosti; ale každý rozsudok vynesený v trestnej alebo občianskoprávnej veci, s výnimkou prípadov, keď záujem mladistvých osôb vyžaduje iný postup alebo keď sa konanie týka manželských sporov alebo opatrovníctva detí, bude zverejnený.

Podľa čl. 14 ods. 3 písm. b) paktu každý, kto je obvinený z trestného činu, má mať tieto minimálne záruky: má mať dostatok času a možností na prípravu svojej obhajoby, a aby sa mohol spojiť s obhajcom podľa svojej vlastnej voľby.

Podľa čl. 14 ods. 3 písm. d) paktu každý, kto je obvinený z trestného činu, má mať tieto minimálne záruky: má byť súdený za svojej prítomnosti a obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu, ktorého si sám zvolí; má byť poučený o svojich právach a má sa mu poskytnúť právna pomoc v každom prípade, keď to záujmy spravodlivosti vyžadujú, aj bez toho, že by v takom prípade sám platil náklady, ak nemá dostatočné prostriedky na úhradu.

1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom okresného súdu a jeho uznesením

Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti postupu okresného súdu a jeho uzneseniu, pre nedostatok právomoci.

2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom krajského súdu

V tejto časti namietaného porušenia označených práv sťažovateľa odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým uznesením krajského súdu a uvedenými právami zaručenými v ústave, v dohovore, v listine a pakte, z ktorých viaceré sa týkajú predovšetkým trestného konania vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 179 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia.

Podľa ustanovenia § 179 ods. 3 Trestného poriadku ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému môže podať sťažnosť, treba ho oznámiť obvinenému, jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, treba uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť, oznámiť obvinenému a jeho obhajcovi aj vtedy, ak obvinený nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.

Ústavný súd si vyžiadal od okresného súdu spis vedený pod sp. zn. 0 Tp 41/2014 a zo zápisnice o výsluchu obvineného – sťažovateľa (na č. l. 56 spisu) zistil, že 11. apríla 2014 bol sťažovateľ v súvislosti s podaním návrhu na jeho vzatie do väzby vypočutý okresným súdom, pričom na tomto úkone bol prítomný aj jeho obhajca. Ústavný súd ďalej z tejto zápisnice o výsluchu obvineného – sťažovateľa zistil, že sudca pre prípravné konanie najprv oboznámil obsah návrhu prokurátora na vzatie obvineného – sťažovateľa do väzby a po oboznámení obsahu uvedený návrh doručil krátkou cestou sťažovateľovi a jeho obhajcovi. Následne bol sťažovateľovi poskytnutý čas na oboznámenie sa s týmto návrhom. Po prednese návrhu na vzatie do väzby prokurátorom krajskej prokuratúry bol sťažovateľ vypočutý a jeho obhajca sa vyjadril v rámci záverečných návrhov. V rámci záverečných návrhov bol poskytnutý priestor na vyjadrenie aj sťažovateľovi, ten ho nevyužil. Ďalej ústavný súd zistil, že po vyhlásení uznesenia sudca uvedené uznesenie odôvodnil a sťažovateľ vyhlásil, že proti uzneseniu podáva sťažnosť. V prvom rade je potrebné vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa postupu a uznesenia krajského súdu uviesť, že sťažovateľovi a jeho obhajcovi bolo uznesenie okresného súdu oznámené vyhlásením v ich prítomnosti 11. apríla 2014 a svoje právo podať proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok – sťažnosť, využil sťažovateľ okamžite po oznámení tohto uznesenia. Za daných okolností teda sťažovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že lehota na podanie sťažnosti neuplynula všetkým oprávneným osobám a spis bol krajskému súdu predložený predčasne. Ústavný súd navyše považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že právo podať riadny opravný prostriedok prislúcha len sťažovateľovi, ktorý ho aj využil hneď po vyhlásení uznesenia okresného súdu, a nie jeho obhajcovi. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že uvedené uznesenie okresného súdu bolo v písomnom vyhotovení doručené sťažovateľovi už 11. apríla 2014, čo vyplýva z doručenky na č. l. 83 vyžiadaného spisu.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade všeobecného súdu vo väzobnej veci) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Nad rámec ústavný súd uvádza, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru (napr. I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07). Ústavný súd v tejto súvislosti rešpektuje prax Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok De Wilde et al v. Belgicko z 18. 6. 1971). Uvedený výklad sa uplatňuje aj vo vzťahu k čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ktorých porušenie sa namieta.