II. ÚS 130/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 130/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 169/2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

Sťažovateľ následne uvádza takýto priebeh napadnutého konania: «Dňa 29. 6. 2009 doručil sťažovateľ súdu návrh na vydanie platobného rozkazu. Z obsahu tohto návrhu, vrátane príloh k nemu pripojených, bolo možné vyvodiť, že sa ním domáha voči zaplatenia sumy 364,- € ako odmeny za prácu, ktorú preň v Nemecku vykonal - dňa 28. 9. 2009 súd vydal uznesenie, ktorým vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho podania, najmä na riadne označenie účastníkov konania, keď súdu nebolo jasné, či odporcom v konaní má byť spoločnosť alebo jej konateľ ... - dňa 20. 10. 2009 sťažovateľ doručil v predmetnej veci Okresnému súdu Trnava podanie ..., ktorým reagoval na vyššie uvedené uznesenie súdu a v ktorom ako odporcu označil so sídlom , (ako majiteľa spoločnosti so sídlom na tej istej adrese) - dňa 26. 1. 2010 bol predmetný spis postúpený z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Okresný súd Trenčín (v prípise... je však už odporca označený ako obchodná spoločnosť , ) - dňa 3. 8. 2010 doručil súd sťažovateľovi predvolanie na výsluch, v ktorom je odporca označený ako , - dňa 20. 9. 2010 o 11.00 hod súd so sťažovateľom spísal zápisnicu o jeho výsluchu, kde sťažovateľ popísal skutočnosti, o ktoré svoj nárok vyplývajúci zo Zmluvy o dielo podpísanej označeným ako majiteľom spoločnosti so sídlom opiera. V úvode tejto zápisnice sa však v rozpore s ďalším jej obsahom konštatuje, že v predmetnej veci sťažovateľ opravuje označenie odporcu: - dňa 21. 9. 2010 súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu označeného ako so sídlom zaplatiť sťažovateľovi žalovanú sumu a nahradiť trovy konania - dňa 5. 10. 2010 podáva obchodná spoločnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor proti platobnému rozkazu - dňa 11. 11. 2010 súd vydal opravné uznesenie, ktorým „opravuje svoj platobný

rozkaz

zo dňa 21. 9. 2010 v časti označenia odporcu a to tak, že správne označenie odporcu znie: “. Uvedenú opravu súd zdôvodnil ust. § 164 OSP. - dňa 28. 3. 2011 Krajský súd v Trenčíne na základe odvolania − zrušil opravné uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vytýkajúc okresnému súdu, že vydaný a doručený platobný

rozkaz

nebolo možné napraviť opravným uznesením, keďže nešlo o tzv. zrejmú nesprávnosť v zmysle ust. § 164 OSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd skonštatoval, že z obsahu spisu vrátane návrhu sťažovateľa, ako i príloh k nemu priložených je zrejmé, že odporcom mal byť podnikateľ − živnostník keďže bol sťažovateľom označovaný identifikačným číslom, ktoré slúži na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa a má evidenčný význam. Identifikačné číslo je tak presným a jednoznačným identifikátorom osoby, ktorej bolo pridelené. - dňa 15. 02. 2012 súd vyzval sťažovateľa, aby súdu v lehote 10 dní písomne oznámil (s ohľadom na jeho písomné vyjadrenie zo dňa 6. 11. 2010), či navrhuje aby z konania vystúpil žalovaný a do konania namiesto neho vstúpil živnostník Súčasne bol sťažovateľ vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k priloženému odporu žalovaného zo dňa 4. 10. 2010 - dňa 29. 2. 2012 sťažovateľ súdu oznámil, že žiada, aby súd vo veci konal so živnostníkom a nie so spoločnosťou

Sťažovateľ na jednej strane namieta, že okresný súd mal voči nemu poučovaciu povinnosť podľa § 5 Občianskeho súdneho poriadku, na druhej strane však pripúšťa, že poučovacia povinnosť súdu sa nevzťahuje na hmotné práva, t. j. na poučenie o tom, koho má v návrhu označiť ako odporcu. Podľa sťažovateľa odporcu od začiatku vymedzil identifikačným číslom organizácie (IČO), ktoré umožňovalo jednoznačne identifikovať odporcu. K návrhu tiež priložil aj faktúru, v ktorej bol odporca tiež identifikovaný. Sťažovateľ v tejto súvislosti ďalej uvádza: „Nesústredenosť a nekvalifikovanosť postupu Okresného súdu Trenčín v predmetnej veci je zrejmá z jeho úkonov, kde raz označuje odporcu ako ..., druhýkrát ako ..., neskôr potom ako .. a konečne ako (Nemalo by byť pre okresný súd problémom zistiť, že , ktorým sťažovateľ od počiatku odporcu identifikoval spolu so sídlom podnikateľa a ktoré je uvedené i na faktúrach, sťažovateľ svoj nárok vyvodzuje, nemá žiadna obchodná spoločnosť, ale už spomínaný živnostník ). Nesústredenosť a nekvalifikovanosť, s akou súd postupoval v predmetnej veci, je zrejmá i z jeho výzvy adresovanej sťažovateľovi, v ktorej ho vyzýva k podaniu návrhu na zámenu účastníkov a k tomu, aby sa vyjadril k odporu, ktorý bol podaný vo veci takmer pred dvomi rokmi, ako i z toho, že napriek tomu, že svojim uznesením zo dňa 31. 05. 2012 nepripustil zámenu účastníkov, rozhodol svojim rozsudkom voči živnostníkovi, vo vzťahu ku ktorému nebola zámena pripustená. Postup súdu v predmetnom konaní sa z vyššie uvedených dôvodov nedá označiť inak ako postup nesústredený, zmätočný a neefektívny, ktorým postupom fakticky Okresný súd Trenčín jednak odnímal sťažovateľovi jeho právo na spravodlivý proces a tým došlo k porušeniu Čl. 47 ods. 1 Ústavy SR a nesie i zodpovednosť za to, že spomínané konanie nie je ani po štyri a pol roku právoplatne skončené a vyznačuje sa zbytočnými prieťahmi. Nakoľko spomínané konanie nie je stále právoplatne skončené a pre nápravu sťažovateľ nemá k dispozícii žiadny iný účinný prostriedok ochrany svojho práva, je podanie ústavnej sťažnosti jediným možným prostriedkom na dosiahnutie nápravy. Tým sú dané podmienky prípustnosti tejto sťažnosti.“

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

Ústavný súd zistil, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu sa vec z dôvodu podaného odvolania proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 38 Cb 169/2010 z 22. februára 2013 nachádzala na Krajskom súde v Trenčíne (od 2. júla 2013), ktorý o ňom rozhodol rozsudkom z 29. januára 2014 tak, že tento rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil (5. marca 2014) na ďalšie konanie. Okresný súd po vrátení veci rozhodol ďalším rozsudkom z 30. mája 2014, proti ktorému bolo tiež podané odvolanie. Vec bola 2. septembra 2014 predložená na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý doteraz o odvolaní nerozhodol.

Keďže ústavný súd zistil, že v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu sa vec nenachádzala na okresnom súde, čo v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, IV. ÚS 288/05) vylučuje, aby ústavný súd mohol vysloviť zbytočné prieťahy v označenom konaní okresného súdu po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa v nej uplatnenými nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2016