II. ÚS 13/2021
ECLI:SK:USSR:2021:2.US.13.2021.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- IČS
- 2759/2020
- Citované
- 9× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 13/2021-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2021 v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , zastúpeného Advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o. Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 98/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
Odôvodnenie:
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 2. decembra 2020 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním zo 4. decembra 2020, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 98/2017 (ďalej len „namietané konanie“).
2. Sťažovateľ je žalobcom v namietanom konaní o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková, ktoré trvá už viac ako 3 roky a 10 mesiacov a od podania žaloby 2. februára 2017 ešte nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci ani k vydaniu rozhodnutia o náhrade trov právneho zastúpenia pre (i) nehospodárnosť, (ii) neefektívnosť a (iii) nesústredenosť.
3. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 47 charty postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a náhrady trov konania.
4. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pri predbežnom prerokovaní posúdil splnenie podmienok konania a zistil, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa možno vo vzťahu k označeným právam podľa ústavy, listiny a dohovoru odmietnuť pre neprípustnosť (§ 55 písm. a) v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
5. Podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
6. Právna norma, ktorou sa ústavný súd riadi v § 55, predvída situácie, keď je návrh na konanie pred ústavným súdom neprípustný. Ide o negatívne podmienky konania pred ústavným súdom, čoho dôsledkom je odmietnutie návrhu podľa § 56 ods. 2 písm. d). Negatívne podmienky bránia uskutočniť konanie a vydať meritórne rozhodnutie. Patria k nim predovšetkým podmienky, ktoré vymedzujú, kedy sa prerokovanie inak spôsobilého návrhu nepripúšťa. Zákon o ústavnom súde rozoznáva až štyri podmienky neprípustnosti návrhu.
7. Prvá podmienka sa týka takej veci, o ktorej už ústavný súd meritórne (teda nie procesne, okrem prípadu uvedeného v § 212) rozhodol (ide o tzv. prekážku veci právoplatne rozhodnutej ‒ rei iudicatae facit ius), čo vyjadruje aj zásadu ne bis in idem. V tejto súvislosti meritórnymi rozhodnutiami budú aj tzv. kvázi meritórne uznesenia, ktorými síce ústavný súd návrh odmieta pre zjavnú neopodstatnenosť, ale v skutočnosti vec meritórne prerokuje a negatívne pre navrhovateľa aj rozhodne, čo je prípad sťažovateľa.
8. Ústavný súd v posudzovanej veci zistil, že sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil ústavnému súdu 3. decembra 2020 opätovne obsahovo takmer to isté podanie týkajúce sa tej istej veci, o ktorej ústavný súd už konal a rozhodol 22. septembra 2020 uznesením č. k. IV. ÚS 441/2020-29 tak, že jeho ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi 9. októbra 2020.
9. Z tohto dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho ústavnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol podľa § 55 písm. a) v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2021
Peter Molnár predseda senátu