II. ÚS 138/2016

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), , mal. a mal. (spolu ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, ako aj namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b) a c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/2009 (ďalej aj „napadnutý postup“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ má postavenie obžalovaného v trestnom konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 5 T 52/2009. Sťažovateľ bol 12. apríla 2014 na základe príkazu na zatknutie vydaného okresným súdom zatknutý a následne sa na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. 5 T 52/2009 zo 14. apríla 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Tos 51/2014 z 15. mája 2014 nachádzal v období od 14. apríla 2014 do 15. januára 2015 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody , a to aj na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. 5 T 52/2009 zo 4. decembra 2014 o zamietnutí žiadosti sťažovateľa z 13. novembra 2014 o prepustenie z väzby.

konania. Sťažnostný súd bez ambície nahrádzať úlohu súdu 1. stupňa pri rozhodovaní o vine a rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny uvádza, že podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu a ďalšieho zločinu sa doposiaľ vykonaným dokazovaním nerozptýlilo, a trestné stíhanie obžalovaného je naďalej vedené dôvodne.

Je teda zrejmé, že obžalovanému nebránili účasti na hlavnom pojednávaní zdravotné dôvody, hoci bol formálne práceneschopný, pričom ale ustanovenie § 120 ods. 2 Trestného poriadku vyžaduje pre ospravedlnenie neúčasti zo zdravotných dôvodov predloženie správy ošetrujúceho lekára, z ktorej vyplýva, že zdravotný stav obvinenému neumožňuje bez vážneho ohrozenia života, závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo rozšírenia nebezpečnej infekčnej choroby. Žiadne takéto potvrdenie obžalovaný nepredložil, naopak, vybavoval iné úradné záležitosti, čo svedčí o jeho úmysle mariť trestné stíhanie.

Obava z pokračovania v trestnej činnosti vyplýva zo vznesenia obvinenia pre ďalší majetkový trestný čin. Pri skúmaní postupu súdu 1. stupňa z hľadiska rýchlosti konania a dodržiavania občianskych práv garantovaných ústavou, nadväzujúcich na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na ustanovenie § 2 ods. 6 a § 76 ods. 1 Trestného poriadku sťažnostný súd zistil pochybenie. Na č. l. 1379 sa nachádza námietka zaujatosti vznesená obžalovaným voči predsedovi senátu. Podanie bolo okresnému súdu doručené dňa 02. 09. 2014, doposiaľ však o tejto námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté, hoci spĺňa všetky potrebné náležitosti.

trestného konania. Vzneseniu námietky zaujatosti predchádzalo rozhodnutie súdu 1. stupňa o väzbe dňa 26. 08. 2014, proti ktorému podal obžalovaný sťažnosť. Okresný súd bez toho, aby rozhodol o námietke zaujatosti predložil dňa 25. 09. 2014 vec nadriadenému súdu, ktorý s rozhodnutím o sťažnosti vrátil spis okresnému súdu dňa 10. 10. 2014.

Trestného poriadku. Nakoľko všetky uvedené úkony je potrebné zopakovať po vyriešení otázky nezaujatosti predsedu senátu na základe námietky zaujatosti vznesenej dňa 02. 09. 2014, bolo by ďalšie väzobné stíhanie obžalovaného minimálne v rozpore s § 76 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého môže väzba trvať len nevyhnutný čas. Tým že súd 1. stupňa vykonával po podanej námietke zaujatosti, bez včasného rozhodnutia o nej, úkony, ktorých nevykonanie by zjavne nezmarilo účel trestného stíhania, spôsobil nielen ich nezákonnosť, a tým aj nepoužiteľnosť pri rozhodovaní o vine alebo nevine obžalovaného, ale aj následné predĺženie trestného konania, najmä v ohľade neúmerného predĺženia trvania väzby obžalovaného, pretože takto vykonané úkony bude v ďalšom konaní potrebné zopakovať. Sťažnostný súd dospel k záveru, že v dôsledku opomenutia súdu 1. stupňa vo vzťahu k námietke zaujatosti zo dňa 02. 09. 2014 došlo k porušeniu práva obžalovaného na osobnú slobodu, ktoré je garantované čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, a to tým, že súd nekonal efektívne, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Väzba je krajné a výnimočné zaisťovacie opatrenie, pri ktorom vzhľadom na jej podstatu treba rešpektovať zásadu primeranosti a zdržanlivosti. Z tohto pohľadu boli nečinnosťou súdu I. stupňa porušené ústavné práva obžalovaného takým spôsobom, že bolo potrebné rozhodnúť o jeho prepustení z väzby na slobodu. Preto sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a ihneď prepustil obžalovaného na slobodu.“

3. Sťažovatelia argumentujú, že napriek uzneseniu krajského súdu sp. zn. 1 Tos 1/2015 z 15. januára 2015 a prepusteniu sťažovateľa na slobodu je potrebné, aby ústavný súd vyslovil porušenie ich ústavných práv, keďže sťažovateľ bol v období od 2. septembra 2014 (t. j. odo dňa podania námietky zaujatosti sťažovateľom proti predsedovi senátu) do 15. januára 2015 vo väzbe nezákonne a protiústavne.

4. V závere sťažovatelia navrhli vydať tento nález: „Základné práva a slobody chránené podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods.2 , čl. 17 ods. 1, ods.2 , ods.5 , čl.19 ods. 1, ods.2 , 20 ods. 1, čl. 22 ods. 1, ods. 2 , čl. 23 ods. 1, čl. 35 ods. 1, ods. 3, čl. 46 ods. 1 , čl. 50 ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2 , čl. 36 ods. 1 a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a v spojení podľa čl. 3, čl. 5 ods.1, ods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1, ods.2, ods. 3 písm. b), c), čl. 8 ods.1, ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. 5T 52/2009 porušené boli. Základné práva , mal. , mal. chránené podľa čl. 16 ods.1, čl.19 ods.1, ods.2 , čl. 22 ods. 1, ods. 2 , Ústavy Slovenskej republiky, v spojení podľa čl. 8 ods.1, ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. 5T 52/2009 porušené boli. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 90.200,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 22.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu. Mal. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 22.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu k rukám matky , ktorá má povinnosť uchovať priznané finančné zadosťučinenie pre svoju dcéru do veku dospelosti 18. rokov na termínovanom účte. Mal. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 22.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu k rukám matky , ktorá má povinnosť uchovať priznané finančné zadosťučinenie pre svojho syna do veku dospelosti 18. rokov na termínovanom účte. priznáva odškodnenie majetkovej ujmy v sume 11.718,- Eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 1.2.2015 do zaplatenia, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu. priznáva odškodnenie majetkovej ujmy v sume 200,- Eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 16.01.2015 do zaplatenia , ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu. Mal. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu. Mal. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

III.

6. Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľov či bližšieho citovania a rozoberania ich námietok je potrebné konštatovať, že sťažnosť neprešla pri jej predbežnom prerokovaní testom jej prijateľnosti na ďalšie konanie, a to z týchto dôvodov:

7. Sťažovatelia v prerokovávanej sťažnosti namietajú neústavnosť napadnutého postupu okresného súdu pri rozhodovaní o prepustení sťažovateľa z väzby, ktorý má tkvieť v tom, že okresný súd ponechal sťažovateľa vo väzbe aj po 2. septembri 2014.

7.1 Ústavný súd pripomína čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého právnych noriem pramení, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

7.2 Na základe princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou a zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).