II. ÚS 139/2026

1. Postupom Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. BA-1S/25/2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Správnemu súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. BA-1S/25/2023 konal bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 600 eur, ktoré j e Správny súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Správny súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia 1 014,41 eur a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje prikázať správnemu súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznať jej finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou v napadnutom konaní o zrušenie rozhodnutia o odškodnení č. 18546/2022/143 zo 14. decembra 2022. Správna žaloba sťažovateľky bola Krajskému súdu v Bratislave doručená 27. januára 2023. Sťažovateľka uvádza, že správny súd 1. júna 2023 prevzal správnu agendu označeného krajského súdu, kde žalobe bola pridelená jej súčasná spisová značka. Správny súd 2. októbra 2023 vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho poplatku, ktorý bol uhradený 6. októbra 2023. Následne 16. novembra 2023 doručil sťažovateľke vyjadrenie žalovaného, na ktoré reagovala žiadosťou o zaslanie úplného vyjadrenia žalovaného, keďže jej boli zaslané len nepárne strany vyjadrenia. Sťažovateľka po doručení úplného vyjadrenia žalovaného doručila súdu svoju repliku k vyjadreniu žalovaného 12. decembra 2023. Zatiaľ posledným úkonom správneho súdu v napadnutom konaní bolo zaslanie dupliky žalovaného 17. januára 2024. Tvrdí, že vo veci konajúci správny súd je odvtedy nečinný. Vychádzajúc z uvedených skutočností, namieta, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jej označených práv. 3. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 139/2026-17 z 25. februára 2026 sťažnosť prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom správneho súdu v napadnutom konaní vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol.

III. Stanovisko sťažovateľky

7. Sťažovateľka k vyjadreniu správneho súdu 4. apríla 2026 doručila stanovisko, v ktorom v podstatnom zotrvala na dôvodnosti podanej sťažnosti aj s poukazom na vyjadrenie správneho súdu, že nespôsobila prieťahy v napadnutom súdnom konaní. Pokiaľ ide o otázku personálnej poddimenzovanosti súdu a vysokého nápadu, poukázala na štandardnú judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej personálne a organizačné problémy súdu nie sú významné pre posúdenie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom alebo nie. 8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskom správneho súdu a stanoviskom sťažovateľky (ktorí zhodne výslovne súhlasili s upustením od ústneho pojednávania vo veci, pozn.) dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).

13. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že ide o štandardnú správnu vec, ktorá ani podľa názoru správneho súdu nevykazuje prvky skutkovej či právnej zložitosti. 14. Pri skúmaní správania sťažovateľky v napadnutom konaní ústavný súd vychádzal z vyjadrenia správneho súdu, ktorý konštatoval, že nezistil okolnosti, ktorými by prispela k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

17. Pokiaľ však ide o postup správneho súdu po doručení dupliky žalovaného (obdobie od 17. januára 2024 až dosiaľ), ústavný súd konštatuje, že správny súd neposkytol žiadnu zrozumiteľnú odpoveď na otázku, prečo vo veci dosiaľ nerozhodol, hoci sám konštatoval, že od toho momentu bola vec pripravená na rozhodnutie. Až bizarne vyznieva konštatovanie správneho súdu, že za týchto okolností vo svojom postupe nezistil žiadne zbytočné prieťahy. Uvedené časové obdobie od 17. januára 2024 do určeného termínu pojednávania na 4. jún 2026 preto ústavný súd vyhodnotil ako zbytočný a ničím neodôvodnený prieťah v napadnutom konaní v trvaní dvoch rokov a piatich mesiacov. Obranu súdu spočívajúcu v poddimenzovanosti administratívneho aparátu a vysokého nápadu neakceptoval, keďže v zmysle už notoricky známej judikatúry ústavného súdu nejde o okolnosť, ktorá by bola významná pre posúdenie otázky, či právo účastníka konania na prerokovanie veci bolo porušené alebo nie.

19. Na základe zistenia, že postupom správneho súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky a označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal správnemu súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

V. Primerané finančné zadosťučinenie

20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 21. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 3 000 eur, čo odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty v predmetnej veci, ktorej povaha (odškodňovacie konanie obete trestného činu) má pre sťažovateľku mimoriadny význam. 22. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 23. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, berúc do úvahy predmet napadnutého konania a súčasný stav konania, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie 1 600 eur pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 a 5 výroku nálezu).