II. ÚS 142/2016

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára 2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1621/01 a jeho uznesením z 29. októbra 2015. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 16. januára 2016.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že súdny exekútor vymáhal v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. Er 1621/01 v prospech spoločnosti UniCredit Bank, a. s. (ďalej len „oprávnená“), od spoločnosti TIROL s. r. o. (ďalej len „povinná“), pohľadávku v sume 100 985,31 € s prísl. z dôvodu úveru poskytnutého úverovou zmluvou z 19. marca 1999.

Sťažovateľka spolu so svojím už nebohým manželom sú ručiteľmi na strane povinnej, pričom na základe platobného rozkazu Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) boli obaja ručitelia tiež zaviazaní právoplatne na úhradu dlhu a aj tento ich záväzok je vymáhaný tým istým súdnym exekútorom v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. Er 921/02.

V rámci exekúcie vedenej proti povinnej došlo k dražobnému predaju nehnuteľného majetku povinnej, a to za cenu 83 771,05 € spolu s úrokmi 1 457,45 €, teda celkom za 85 228,50 €.

Uznesením okresného súdu č. k. Er 1621/01-384 z 29. júna 2007 bol schválený rozvrh výťažku z dražby, avšak na základe odvolania povinnej uznesením krajského súdu č. k. 8 CoE 86/2007-412 z 30. mája 2008 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľky uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a z nesprávneho právneho posúdenia.

Povinná vymazaním z obchodného registra 9. júna 2012 stratila právnu subjektivitu a spôsobilosť byť účastníčkou konania, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku v konaní. V dôsledku toho bolo potrebné exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a až potom následne vykonať rozvrhové pojednávanie. Sťažovateľka listom z 29. júla 2014 túto skutočnosť oznámila súdnemu exekútorovi, ktorý bol povinný jej podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku bezodkladne predložiť okresnému súdu. Vyplýva z toho, že okresný súd mal vedomosť o strate spôsobilosti povinnej byť účastníčkou konania, pretože pri schvaľovaní výťažku skúma exekučný spis, ktorého súčasťou bolo aj podanie z 29. júla 2014. Okrem toho okresný súd mal aj zákonnú povinnosť v ktoromkoľvek štádiu konania skúmať, či účastník konania má spôsobilosť byť účastníkom konania, a v prípade zistenia, že túto spôsobilosť stratil, mal konanie zastaviť. Preto exekučné konanie malo byť najskôr zastavené a až následne malo byť vykonané rozvrhové pojednávanie, pričom v takomto prípade by súdny exekútor musel svoju odmenu vypočítať nie z vymáhanej sumy, ale len z reálne vymoženej sumy.

Okresný súd neskúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, a v rozpore s ustanovením § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nezastavil exekučné konanie z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania. Pri správnom postupe by odmena súdneho exekútora bola len 14 079 €, a nie 33 193,92 €. Tým, že súdny exekútor nesprávne vyrátal svoju odmenu, sťažovateľku o túto sumu poškodil a v konečnom dôsledku poškodil aj oprávnenú, pretože jej z rozvrhu priradil o 19 305 € menej, ako mal. Bolo porušené aj ustanovenie § 46 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého na trovy súdneho exekútora mala ísť maximálne suma 20 454,84 €.

Sťažovateľka žiada vydať tento nález: „1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod č. sp.zn.: Er/1621/01 porušil základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy. 2. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn.: Er/1621/01-675 zo dňa 29.10.2015 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie. 3. Ústavný súd priznáva sťažovateľke za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov finančné zadosťučinenie v sume 3 000,00 eur. 4. Okresný súd Nitra je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 296,44 € (za dva úkony právnej pomoci v zmysle § 13a ods.1 písm. a) a b) a v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. á 139,83 € + 2x režijný paušál á 8,39 €), na účet advokáta, JUDr. Juraj Tibenský(...) do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka má možnosť uplatňovať svoje námietky uvedené v sťažnosti v exekučnom konaní vedenom voči nej pod sp. zn. Er 921/02. Treba vychádzať z toho, že pre sťažovateľku, ktorá nebola účastníčkou exekučného konania vedeného pod sp. zn. Er 1621/01, nie je uznesenie o rozvrhu výťažku z dražby záväzné (§ 159 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Má právo na to, aby v exekučnom konaní vedenom proti nej sa v zmysle jej námietok preskúmal rozsah uspokojenia oprávnenej z výťažku dražby. Nemôže byť na ťarchu sťažovateľky to, že nebola účastníčkou exekučného konania vedeného pod sp. zn. Er 1621/01 (v dôsledku čoho nemohla uplatňovať svoje námietky vrátane podania odvolania), ale rovnako nemôže byť na jej ťarchu ani prípadná pasivita oprávnenej, ktorá sa podľa všetkého nedomáhala nápravy tých údajných pochybení, ku ktorým malo dôjsť podľa právneho názoru sťažovateľky. Ak k takýmto pochybeniam došlo, potom by tieto mala znášať oprávnená.

V závere možno uviesť, že zo sekundárneho hľadiska nie je daná ani právomoc ústavného súdu konať o sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ako je zrejmé z už uvedených skutočností, sťažovateľka sa dosiaľ ani len nepokúsila domáhať sa ochrany svojich práv v konaní pred všeobecnými súdmi, hoci na to má zákonnú možnosť. Obrátila sa totiž priamo na ústavný súd. Za tohto stavu je právomoc ústavného súdu poskytnúť jej ochranu v danom štádiu vylúčená.