II. ÚS 143/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 143/2016-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Meszárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 10116/2014 – sp. zn. Rvp 10184/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 NcC 351/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10116/2014), sp. zn. 2 NcC 369/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10117/2014), sp. zn. 2 NcC 368/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10118/2014), sp. zn. 2 NcC 364/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10119/2014), sp. zn. 2 NcC 372/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10120/2014), sp. zn. 2 NcC 371/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10121/2014), sp. zn. 2 NcC 370/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10122/2014), sp. zn. 2 NcC 381/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10123/2014), sp. zn. 2 NcC 378/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10124/2014), sp. zn. 2 NcC 376/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10125/2014), sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 2 NcC 343/2012; Rvp 10126/2014), sp. zn. 3 NcC 407/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10127/2014), sp. zn. 3 NcC 406/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10128/2014), sp. zn. 3 NcC 405/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10129/2014), sp. zn.

Rvp 10155/2014), sp. zn. 5 NcC 393/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10156/2014), sp. zn. 3 NcC 387/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10157/2014), sp. zn. 3 NcC 386/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10158/2014), sp. zn. 3 NcC 385/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10159/2014), sp. zn. 5 NcC 404/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10160/2014), sp. zn. 5 NcC 402/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10161/2014), sp. zn. 5 NcC 401/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10162/2014), sp. zn. 5 NcC 395/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10163/2014), sp. zn. 3 NcC 389/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10164/2014), sp. zn. 3 NcC 388/2012 z 19. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 3 NcC 385/2012; Rvp 10165/2014), sp. zn. 5 NcC 344/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10166/2014), sp. zn. 5 NcC 347/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10167/2014), sp. zn. 5 NcC 349/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10168/2014), sp. zn. 5 NcC 354/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10169/2014), sp. zn. 5 NcC 356/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10170/2014), sp. zn. 5 NcC 359/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10171/2014), sp. zn. 5 NcC 363/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10172/2014), sp. zn. 5 NcC 367/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10173/2014), sp. zn. 5 NcC 369/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10174/2014), sp. zn. 5 NcC 370/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10175/2014), sp. zn. 5 NcC 371/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10176/2014), sp. zn. 5 NcC 372/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10177/2014), sp. zn. 5 NcC 375/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10178/2014), sp. zn. 5 NcC 378/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10179/2014), sp. zn. 5 NcC 379/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn. 5 NcC 344/2012; Rvp 10180/2014), sp. zn. 5 NcC 381/2012 z 18. októbra 2012 (spojené pod sp. zn.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. apríla 2014, 29. apríla 2014, 2. mája 2014, 5. mája 2014, 14. mája 2014, 19. mája 2014, 26. mája 2014, 27. mája 2014, 9. júna 2014, 7. júla 2014, 11. júla 2014, 21. júla 2014 a 28. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) uvedenými v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenia okresného súdu“), ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť podľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bola priamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade sporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), alebo dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnili sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade, ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v mene dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučného titulu.

Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu v obšírnej argumentácii namieta, že postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňou označené základné práva podľa ústavy, charty, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadne začatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresný súd už raz udelil súdnemu exekútorovi poverenia, došlo k prekročeniu právomoci okresného súdu ako súdu exekučného, v kompetencii ktorého podľa sťažovateľky nie je vecné preskúmavanie exekučného titulu. Okresný súd podľa sťažovateľky rozhodol nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodol o zastavení exekúcií, čím mal sťažovateľke odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek tomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je nevykonateľný. Uvedené pochybenie okresného súdu podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa čl. 1 dodatkového protokolu a základného práva podľa čl. 47 charty postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší, veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 10116/2014 – sp. zn. Rvp 10184/2014, týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V tejto veci ústavný súd nadväzuje na svoje predchádzajúce právne názory obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých veciach sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.