II. ÚS 147/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 147/2016-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť – , a , , zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn. 3 Co 413/2012, sp. zn. 3 Co 414/2012, sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť – a odmieta.

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovatelia podali 17. decembra 1999 Okresnému súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) žalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd 14. februára 2000 postúpil vec na konanie krajskému súdu, ktorý s postúpením nesúhlasil a vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý uznesením sp. zn. Ndob 460/2000 z 26. októbra 2000 určil, že na konanie je príslušný okresný súd. Po vrátení veci okresnému súdu bolo konanie vedené pod sp. zn. 12 C 34/01. Podaním z 15. augusta 2001 sťažovatelia navrhli, aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu, a upravili žalobný návrh. Pretože okresný súd vo veci nekonal, sťažovatelia žiadali listom z 27. februára 2002 o určenie termínu pojednávania. Vo februári 2006 sťažovatelia zistili, že predmetné nehnuteľnosti boli znovu odpredané, a preto podaním zo 7. apríla 2006 navrhli, aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov na strane odporcu, a upravili žalobný návrh. Okresný súd výzvou doručenou 22. septembra 2006 žiadal sťažovateľov, aby oznámili cenu predmetných nehnuteľností doloženú znaleckým posudkom. Spolu s výzvou im okresný súd doručil uznesenie z 19. júla 2006, ktorým pripustil pristúpenie ďalších účastníkov na strane odporcu (v 3. – 7. rade).

Sťažovatelia 12. januára 2007 doručili ústavnému súdu sťažnosť na porušenie (okrem iného) ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 12 C 34/01. Ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 13/07-28 z 13. septembra 2007 konštatoval, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 34/01 porušené bolo, okresnému súdu prikázal, aby vo veci sp. zn. 12 C 34/01 konal bez zbytočných prieťahov a priznal každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie 50 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd viacerými uzneseniami: - uznesením č. k. 12 C 34/2001-418 z 28. januára 2010 (ktorým súčasne zastavil konanie o žalobe sťažovateľky) bolo sťažovateľke uložené nahradiť trovy konania odporcovi v 1. rade vo výške 2 324,50 €. Po tom, čo sťažovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, bolo odvolacie konanie pred krajským súdom vedené pod sp. zn. 3 Co 414/2012; - uznesením č. k. 12 C 34/2001-606 (pôvodne nesprávne č. k. 12 C 34/2001-566) z 18. júna 2012 okresný súd zaviazal sťažovateľku nahradiť odporcom v 2. až 7. rade trovy konania vo výške 6 988,59 € a odporcom v 8. až 11. rade náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka 19. júla 2012 odvolanie. Odvolacie konanie o tomto odvolaní bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn. 3 Co 416/2012; - uznesením č. k. 12 C 34/2001-458 zo 17. mája 2010 bolo sťažovateľovi uložené nahradiť trovy konania odporcovi v 1. rade vo výške 2 342,50 € a odporcovi vo 4. rade vo výške 1 045,80 €. Po tom, čo sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, bolo odvolacie konanie pred krajským súdom vedené pod sp. zn. 3 Co 415/2012.

Ako ústavný súd zistil z pripojených zberných spisov krajského súdu, krajský súd o odvolaniach sťažovateľov rozhodol 30. júla 2015. Rozsudkom č. k. 3 Co 413/2012-638 z 30. júla 2015 rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 34/2001-512 z 26. novembra 2010 ako vecne správny potvrdil, vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ďalej krajský súd uznesením č. k. 3 Co 414/2012-639, 3 Co 416/2012 z 30. júla 2015 zrušil uznesenia okresného súdu č. k. 12 C 34/2001-418 z 28. januára 2010 a č. k. 12 C 34/2001-606 z 18. júna 2012 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (ide o uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté o povinnosti sťažovateľky nahradiť trovy konania odporcom). Uznesením č. k. 3 Co 415/2012-640 z 30. júla 2015 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 34/2001-458 zo 17. mája 2010 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (ide o uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti sťažovateľa nahradiť trovy konania odporcom). Krajský súd 17. augusta 2015 vrátil okresnému súdu spis sp. zn. 12 C 34/2001.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným prieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, jej príloh a zistení ústavného súdu, sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského súdu vo veciach sp. zn. 3 Co 413/2012, sp. zn. 3 Co 414/2012, sp. zn. 3 Co 415/2012 a sp. zn. 3 Co 416/2012 31. augusta 2015, teda v čase, keď už odvolacie konania vedené pred krajským súdom boli skončené rozsudkom č. k. 3 Co 413/2012-638 z 30. júla 2015, uznesením č. k. 3 Co 414/2012-639, 3 Co 416/2012 z 30. júla 2015 a uznesením č. k. 3 Co 415/2012-640 z 30. júla 2015 a krajský súd už 17. augusta 2015 vrátil spis sp. zn. 12 C 34/2001 okresnému súdu.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť v tomto prípade nesmeruje proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľmi označeného orgánu verejnej moci (krajského súdu) do základných práv sťažovateľov. Postupom krajského súdu v označenom konaní v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už nedochádzalo k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Voči sťažovateľke bolo konanie zastavené právoplatne. Pokiaľ napriek tomu podala sťažnosť na ústavnom súde, podala ju ako osoba zjavne neoprávnená, preto z uvedeného dôvodu jej sťažnosť bola ako taká odmietnutá.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že o žalobe sťažovateľky bolo na základe jej späťvzatia rozhodnuté okresným súdom ešte uznesením č. k. 12 C 34/2001-418 z 28. januára 2010, ako aj na to, že konanie vedené sťažovateľom bolo skončené v merite veci rozsudkom č. k. 3 Co 413/2012-638 z 30. júla 2015, ktorým krajský súd rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 34/2001-512 z 26. novembra 2010 ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ došlo k zrušeniu niektorých výrokov rozhodnutí krajským súdom a vráteniu veci v tomto rozsahu okresnému súdu, ide o rozhodnutia v otázkach náhrady trov konania, a nie vo veci samej.