II. ÚS 152/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 152/2026-29

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Focus Pro, s.r.o., Svetlá 1, Bratislava, zastúpenej V4 Legal s.r.o., Tvrdého 4, Žilina, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CbPv/18/2021 z 11. apríla 2025 takto

rozhodol:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CbPv/18/2021 z 11. apríla 2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. júna 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu označeným v záhlaví tohto nálezu. Navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, priznať primerané finančné zadosťučinenie (500 eur) a náhradu trov konania v konaní pred ústavným súdom.

3. Napokon nedopadla úspešne, keď sťažovateľka namieta, že žalovaní bez jej súhlasu „. . . uskutočnili kroky, ktoré. . . majú blízko k sprenevere, prípadne k iným trestným činom inter alia proti priemyselným právam a proti autorskému právu, a v každom prípade predstavujú tzv. otrocké kopírovanie práv duševného vlastníctva Žalobcu.

s naprogramovanými prvkami a obsahom internetovej stránky sťažovateľky www.focuspro.sk. Ďalej navrhovala, aby súd rozhodol tak, že žalovaný 1 a žalovaná 2 sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť z internetovej stránky www.ngp.news, www.polygrafia.news alebo z internetovej stránky, na ktorú bude internetová stránka www.ngp.news alebo www.polygrafia.news presmerovaná alebo premigrovaná, všetky autorské diela a databázy tvorené pripravovanými alebo vydanými číslami periodickej tlače „Noviny pre grafický priemysel“, ISSN 1335-7239 a všetky autorské diela a databázy tvorené obsahom alebo napodobňujúce obsah internetovej stránky sťažovateľky www.focuspro.sk. Tiež žiadala, aby súd určil, že žalovaný 1 a žalovaná 2 sú povinní zdržať sa použitia databázy inzerentov a predplatiteľov periodickej publikácie „Noviny pre grafický priemysel“, ISSN 1335-7239 vrátane oslovovania týchto inzerentov a predplatiteľov akoukoľvek formou, a napokon aby určil, že žalovaný 1 a žalovaná 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľke 14 015,80 eur ako náhradu škody a bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby až do zaplatenia a tiež primerané zadosťučinenie 10 000 eur.

- 10 x 49,50 eur [položka č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)]; - 530 eur [6 % z 10 000 eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch]; a - 770,50 eur [6 % z 14 015,80 eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch]. 6. Toho istého dňa súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku v totožnej výške (s totožným odôvodnením) vo vzťahu k žalovanej 2. Sťažovateľka súdny poplatok uhradila. 7. Podaním zo 14. februára 2022 sťažovateľka požiadala o vrátenie časti súdneho poplatku, keď poukazovala na to, že uhradenie žalovanej sumy požaduje od žalovaných spoločne a nerozdielne. Žiadosť sťažovateľky okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka z 28. marca 2022 zamietol. Súd poukázal na to, že poplatkové úkony formuluje položka č. 1 v jednotnom čísle a v poznámke č. 6 vysvetľuje, že ak je predmetom konania viac nárokov, každý sa spoplatňuje samostatne. Podľa súdu sa aplikuje výkladové pravidlo, podľa ktorého sa pri poplatkových úkonoch formulovaných v jednotnom čísle má vyrubiť súdny poplatok toľkokrát, koľko je poplatkových úkonov (aj tým, že z tohto pravidla stanovil výnimku). V posudzovanom konaní súd konštatoval toľko nárokov, koľko bolo žalovaných, s tým, že títo sú v samostatnom procesnom spoločenstve, kde každý koná sám za seba a zo žaloby nevyplýva, že by malo ísť o procesné spoločenstvo nútené alebo nerozlučné. 8. Napadnutým uznesením sudca okresného súdu sťažnosť sťažovateľky zamietol, pričom sa stotožnil so závermi vyššieho súdneho úradníka o tom, že sťažovateľka sa podanou žalobou domáha voči dvom žalovaným v postavení samostatného procesného spoločenstva dvoch samostatných nárokov, ktoré sú preto predmetom samostatnej poplatkovej povinnosti. Súdny poplatok bol preto vyrubený správne a žiadosť sťažovateľky o vrátenie nesprávne vyrubeného súdneho poplatku bola preto nedôvodná. 9. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 152/2026-14 z 11. marca 2026 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.

13. Okresný súd v doručenom vyjadrení uvádza, že ako základ pre výpočet súdneho poplatku vzal sumu 14 015,80 eur, aj keď bola vyčíslením dvoch nárokov, a to nároku na náhradu škody (prvý nárok) a nároku na náhradu bezdôvodného obohatenia (druhý nárok), ale zároveň bolo peňažné plnenie v žalobe uvedené jednou sumou. Samostatne potom určil súdny poplatok z nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia (tretí nárok), pretože bol aj v podanej žalobe požadovaný samostatne. 14. Podľa súdu samotná formulácia petitu „spoločne a nerozdielne“ ešte nemá za následok vytvorenie solidarity, a tým vytvorenie peňažného základu pre výpočet súdneho poplatku. Uvádza, že sťažovateľka sa v podanej žalobe domáhala od každého žalovaného zaplatenia rovnakej sumy. 15. Okresný súd sa vyjadril aj k namietaným prieťahom, keď o podanej sťažnosti bolo síce rozhodnuté až po takmer troch rokoch, a to z dôvodu, že o nej rozhodoval súd až v rámci tzv. porozsudkovej agendy – teda po tom, ako bolo rozhodnuté vo veci samej. 16. Sťažovateľka v doručenom vyjadrení poukazuje na to, že je jedno, či vo vzťahu k uplatňovaným peňažným nárokom posudzoval súd každý nárok osobitne, alebo ako jednu sumu – výsledná výška súdneho poplatku pri aplikácii zákonom stanovenej sadzby 6 % by bola identická. Nesúhlasí s tým, že pre určenie súdneho poplatku nie je dôležitá formulácia petitu. Cieľom sťažovateľky nebolo dosiahnutie viacnásobného plnenia, ale jedného plnenia. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd mal možnosť navrhovanej solidárnej povinnosti žalovaných nevyhovieť a žalovanú sumu medzi žalovaných rozdeliť, avšak iba v rámci pôvodnej žalovanej čiastky. Výklad súdu, podľa ktorého požadovala sťažovateľka sumu 24 015,80 eur od každého žalovaného samostatne, nemá oporu v žiadnom podaní sťažovateľky. 17. Vo vzťahu k namietaným prieťahom sťažovateľka argumentuje tým, že prebiehajúce odvolacie konanie nijako neobmedzovalo súd v tom, aby rozhodol o sťažnosti sťažovateľky.

18. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je otázka výpočtu súdneho poplatku za situácie, keď a) podaná žaloba smerovala proti dvom žalovaným, b) v podanej žalobe sťažovateľka požadovala plnenie nepeňažné aj peňažné, pričom c) na úhradu peňažného plnenia (náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia) navrhovala zaviazať oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Zásadnou otázkou, ktorú teda bolo potrebné zodpovedať, bola otázka, „koľko“, a to totiž koľko (akú sumu) sťažovateľka v konečnom dôsledku v podanej žalobe požadovala (od oboch žalovaných spolu). 19. Ústavný súd mal k dispozícii žalobu sťažovateľky (keďže ju priložila ako prílohu k ústavnej sťažnosti) a z nej skutočne nevyplýva, že by požadovala od každého žalovaného samostatne zaplatenie 24 015,80 eur (náhrada škody a bezdôvodného obohatenia v sume spolu 14 015,80 eur a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur), naopak, zo žalobného návrhu (petitu) nepochybne vyplýva, že požadovala zaplatenie tejto sumy od oboch žalovaných spoločne a nerozdielne.

20. Z uvedeného rozboru potom vyplýva nepochybný záver, že nebolo možné a správne vyrubiť súdny poplatok vo vzťahu k sťažovateľkou požadovanému peňažnému nároku dvakrát – t. j. nebol ústavne konformný spôsob, akým okresný súd dospel k výpočtu súdneho poplatku, keď ho de facto určil zo sumy 48 031,60 eur, a nie zo sťažovateľkou požadovanej sumy 24 015,80 eur.

22. Pokiaľ sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti namietala aj prieťahové konanie okresného súdu, ktorý o jej sťažnosti rozhodol po takmer troch od jej podania, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecnými súdmi) ešte trvá. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosti zásadne nevyhovie (napr. II. ÚS 12/01, I. ÚS 562/2015). Vzhľadom na to, že v čase podania ústavnej sťažnosti už bolo o sťažnosti sťažovateľky rozhodnuté, v tejto časti sťažnosti jej ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu). Sťažovateľka požadované primerané zadosťučinenie viazala na prieťahové konanie okresného súdu, preto ani v tejto časti ústavný súd sťažnosti

V. Trovy konania

24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky vychádzal ústavný súd z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“); § 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky]. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby (2 úkony právnej služby v roku 2025 – prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti, replika k vyjadreniu najvyššieho súdu v roku 2026), Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 je 371 eur, v roku 2026 je to 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 14,84 eur v roku 2025 a 15,86 v roku 2026. Sťažovateľke tak priznal nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 1 184,04 eur. Túto sumu ústavný súd zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľom tejto nepriamej dane. 25. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku tohto nálezu).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2026

Peter Molnár predseda senátu